Ak chýba intímnosť

Vo Veľkom slovníku cudzích slov sa pod slovom intímny ukrývajú prívlastky súkromný, osobný, dôverný, citový, najvnútornejší, najhlbší. Latinsky intimus znamená skrytý pred zrakmi iných.

Potrebuje to človek vôbec k životu? Istotne, veď intimita patrí k ľudským potrebám.

Skutočná má citový a duševný rozmer. Znamená schopnosť človeka deliť sa o seba s druhým v dôvernosti, srdečnosti a blízkosti.

Pohlavné spolužitie môže živiť, podporovať a obohacovať pravú intímnosť, no samo osebe nie je intímnosťou (Padovani, Hojenie zranených vzťahov, 2008).

Trojrozmerná intímnosť
 

Koncept skrytosti a dôvernosti spájame v svojom živote hneď v niekoľkých rovinách. Je to vzťah s Bohom, so sebou samým a s iným človekom.

Kazateľ rozprával o polemike veriaceho a ateistu. Neveriaci jednoznačne vyhlásil, že nič nadprirodzené nad nami nie je a veriť v posmrtný život je hlúposť. Všetko sa uložením tela do zeme raz skončí.

Keď veriaci videl, že žiadne argumenty ho nepresvedčia, vyslovil konštatovanie: „Ak teda podľa teba Boh nie je a ja v neho verím, nič tým nestratím, ani sa v živote o nič neukrátim. Ale ak existuje, ty prídeš o všetko.“

V týchto slovách cítiť túžbu človeka po istote a dôvernom vzťahu s naším Tvorcom. V našej duši je vpletená žiadostivosť po vzťahu na vyššej úrovni.

Pri človeku je vždy riziko zlyhania a práve preto vzťah s Bohom dostáva punc najvyššej intimity. Je tam istota, o ktorú sa dá oprieť za každej okolnosti. Nestojí nám to za to?
 

Plytké životné postoje
 

Prečo v súčasnej spoločnosti rezonujú povrchné plytké vzťahy? Odpoveďou je, že mnohí z nás neobjavili akcent intimity so sebou samým. Uvedomenie si svojich jedinečných vlastností je začiatkom objavovania.

Zdôrazniť treba celú ich škálu, čiže nezabúdať na to, že máme aj slabiny, i keď svet okolo nás sa tvári, že „úspešný“ človek ich nemá. Máme strach pozrieť pod pokrievku.

Človeku tretieho milénia chýba stretnutie s jeho vnútorným svetom. Ak sa nedokážeme zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo robíme, ako sa správame, kde sme spravili chybu, len ťažko môžeme vytvárať hlbšiu interakciu s druhým.

Navyše mnohé zostáva v našom vnútri nespracované. Cítime sa neistí a zdá sa nám, že myšlienky sú naším nepriateľom. A tak sa uchyľujeme k lacným frázam, bazárovým vyjadreniam a bezcenným vzťahom.

Náhľad do seba samého (ruka v ruke s intimitou s Bohom) je potrebný moment, aby sme prežili skutočnú intímnosť aj s druhým človekom.
 

Sebaláska ju ničí
 

Poznať dôkladne seba pomôže rozvinúť úprimný a dôverný priateľský či manželský vzťah. Je to začiatok, aby sme sa dokázali odhaliť vybranému človeku. Chce to však odvahu, odhodlanie a čas.

Byť pripravený na to, že obnažením vlastných citlivých miest sme oveľa zraniteľnejší. No v tomto momente vstupuje do hry obojstranná dôvera. Hlboký, dôverný vzťah je intímny.

Vlastné slabosti, zranenia, ale aj radosť sú čiastky, o ktoré je vhodné podeliť sa. Tu už nie je priestor na bezobsažnú komunikáciu. Rozdiel pocítime veľmi skoro.

Snaha o nezrelé pohlavné zblíženie je akýsi výkrik túžby po skutočnej intimite. No výsledok nezriedka býva len laxným gestom.

Poradcovia často poukazujú na neschopnosť manželov nadviazať skutočnú intímnu interakciu aj ako dôsledok do manželstva prinášaných vzorcov správania.

Je pravda, že rodičia sa nikdy nebili, ale ani si nepreukazovali city lásky. Matka sa usilovala splniť všetky priania členov rodiny a zabúdala na svoje potreby.

Otec si nevyváženým správaním neustále dokazoval svoje dominantné miesto v nej. Dieťa alkoholikov stále pociťovalo vinu za zlyhania závislých rodičov.

Všetko sa však dá napraviť. Nemusíme opakovať chyby našich rodičov z minulosti a ich obmedzenú schopnosť prežívania intímnosti.

Svätá Terézia z Lisieux, veľká mystička, ktorá hlboko prežívala dôverný vzťah s Bohom, naznačila: „Nemôžeme urobiť nič dobrého, keď hľadáme seba samých.“

Zahľadenosť do seba intimite nepraje. Ale poznanie svojho vnútra práve naopak. Pretože práve hlad po dôvernosti je ukotvený v prístave našej duše.

Aj preto potrebujeme darovať niečo, čo patrí len vybranemú človeku, možno zopár ľuďom, ale najmä Bohu.