Aké kompetencie má prezident?

O úrade prezidenta SR sa hovorí, že je to skôr reprezentatívna funkcia. V politickom zriadení, aké na Slovensku funguje, teda parlamentná demokracia, prezident, naozaj nemá rozsiahle výkonné právomoci. Má však viacero kompetencií, ktorými dokáže významne vplývať na politický vývoj krajiny. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami si niektoré pripomeňme.

Ján Lauko 06.03.2019

Podľa Ústavy SR prezident svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. K tomu mu slúži právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády SR a taktiež poverovať ich riadením ministerstiev. Z posledného politického vývoja na Slovensku vidíme, že touto kompetenciou môže prezident istým spôsobom korigovať mocenské záujmy strán či politikov, pokiaľ si nie je istý riadnym chodom ústavných orgánov. V tomto smere je významná i kompetencia rozhodovať po parlamentných voľbách o tom, kto bude poverený zostavovaním novej vlády.

Podpisovanie zákonov

Prezident SR nemá zákonodarnú právomoc, čiže nemôže predkladať návrhy zákonov. Má však právo vrátiť NR SR schválený zákon s pripomienkami do 15 dní od jeho doručenia. Poslanci nemusia prezidentove pripomienky akceptovať, no na opätovné schválenie je už namiesto jednoduchej väčšiny potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov. Prezident má možnosť takýto zákon nepodpísať, no svojím konaním už nemôže zabrániť jeho vyhláseniu v Zbierke zákonov.

Menovania

Dôležitou kompetenciou na zachovanie právnej stability je vymenovávanie a odvolávanie sudcov, podpredsedov a predsedov Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ako aj troch členov Súdnej rady SR. Takisto na návrh NR SR prezident menuje generálneho prokurátora. Väčšinou je hlava štátu obmedzená výberom navrhnutých kandidátov, zo skúseností pri voľbe ústavných sudcov či generálneho prokurátora však vieme, že prezident dokáže deklarovaným vymenovaním, respektíve nevymenovaním určitým spôsobom vplývať na personálne zloženie súdnych orgánov či generálnej prokuratúry. Samozrejme, pri tomto konaní je prezident povinný zachovávať ústavnosť.

Medzinárodná reprezentácia

Nemenej významnou kompetenciou prezidenta je zastupovanie Slovenskej republiky navonok, v rámci čoho dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv však môže preniesť na vládu SR. Takisto je jeho úlohou zastávať dobré meno Slovenska medzi zahraničnými partnermi. Prostredníctvom dobrej reprezentácie sa prezident môže pričiniť napríklad o získanie veľkej zahraničnej investície či zvýšenie medzinárodného kreditu Slovenska.

Reagovanie na stav krajiny

Z ďalších dôležitých právomocí spomeňme možnosť podávať NR SR správu o stave republiky a o závažných politických otázkach, ktorú môže využiť na kritiku vývoja spoločenskej situácie v krajine alebo na predstavenie vlastného riešenia. Doterajší slovenskí prezidenti vystupovali s takouto správou sporadicky raz za rok, iba Ivan Gašparovič v svojom druhom funkčnom období vystúpil pred parlamentom s hodnotiacou správou iba raz, štyri dni pred uplynutím svojho prezidentského mandátu.

Milosť a amnestie

Prezident má tiež právo odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládzať odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Právo udeliť amnestiu využili slovenskí prezidenti iba pri výnimočných udalostiach, ako bolo uvedenie do funkcie prezidenta či 20 rokov od vzniku SR. Okrem nich sa objavili aj niektoré kontroverzné amnestie, ktoré znemožnili vyšetrovanie závažných trestných činov, a aj preto slovenská spoločnosť vníma udeľovanie amnestie skôr skepticky.

Niečo z histórie

Slováci si pôjdu voliť svojho prezidenta už piatykrát. Priama voľba hlavy štátu je na Slovensku od roku 1999, predtým prezidenta volili poslanci Národnej rady SR. Zvoliť hlavu štátu sa im však podarilo iba raz, a to v roku 1993, keď poslanci do prezidentského kresla posunuli Michala Kováča. Tomu 2. marca 1998 vypršalo funkčné obdobie, a keďže nebol zvolený jeho nástupca, mandát odovzdal do rúk vlády.

Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť nového prezidenta v priebehu marca až júla 1998 ani v piatich kolách. Potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov poslancov nezískal ani jeden kandidát. Po parlamentných voľbách v septembri 1998 sa vládna koalícia dohodla na priamych voľbách, v ktorých si prezidenta mali zvoliť sami občania. Uskutočnili sa 15. a 29. mája 1999. Zvíťazil v nich Rudolf Schuster, ktorý sa ujal úradu 15. júna 1999. Do tohto dátumu bola pozícia prezidenta SR uprázdnená, prezidentské miesto zastupovali predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR.

Aj ďalšie nasledujúce voľby prezidenta SR prebiehali priamou formou, inak to nebude ani teraz, keď voliči pristúpia k volebným urnám 16. a zrejme i 30. marca (v prípade druhého kola), aby si zvolili novú hlavu štátu.

Doterajší prezidenti Slovenskej republiky

Michal Kováč – za prezidenta ho zvolila Národná rada SR 15. februára 1993 hlasmi 106 poslancov. Do úradu bol inaugurovaný 2. marca 1998. Zomrel 5. októbra 2016.
Rudolf Schuster – bol prvým prezidentom, ktorého si občania zvolili v priamej voľbe. V druhom kole prezidentských volieb 29. mája 1999 porazil Vladimíra Mečiara, keď získal 57,18 percenta hlasov. Za prezidenta bol inaugurovaný 15. júna 1999.
Ivan Gašparovič – bol tretím prezidentom Slovenskej republiky a zatiaľ jediným, ktorému sa podarilo prezidentské kreslo obhájiť aj pre druhé funkčné obdobie. Prvýkrát ho občania zvolili 17. apríla 2004, keď so ziskom 59,91 percenta hlasov porazil v druhom kole Vladimíra Mečiara. Inaugurácia prebehla 15. júna 2004. Druhýkrát uspel v prezidentských voľbách v roku 2009, keď so ziskom 55,53 percenta hlasov zdolal v druhom kole Ivetu Radičovú. Do druhého funkčného obdobia bol inaugurovaný 15. júna 2009.
Andrej Kiska – je zatiaľ posledným a súčasným prezidentom Slovenskej republiky. Uspel v roku 2014, keď v druhom kole prezidentských volieb 29. marca porazil Roberta Fica s výsledkom 59,38 percenta. Do funkcie bol inaugurovaný 15. júna 2014.