Ako komunisti neporazili Vianoce

Ako chcel komunistický režim docieliť odstránenie kresťanského ducha zo sviatkov Narodenia Krista? V médiách sa napríklad prestalo o Vianociach hovoriť a režim sa pokúšal vnútiť sovietske vzory a spôsoby osláv týchto sviatkov. „Počiatkom 50. rokov sa navyše v tlači predovšetkým zdôrazňovali narodeniny Josifa Vissarionoviča Stalina, ktoré pripadali na 21. decembra. O Vianociach sa prestalo hovoriť ako o sviatkoch, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista.

Pracujúcim sa jednak vštepovali tézy, že náš blahobyt, teda i vianočné darčeky, umožnilo až socialistické budovateľské úsilie. A súčasne, že Ježiško nedokázal vyriešiť sociálne problémy, to umožnilo až nastolenie socializmu,“ približuje český historik Jaroslav Šebek.

Dedo Mráz v helikoptére

Obraz socialistických Vianoc sa režim snažil pretláčať aj kurióznymi aktivitami. Jednou z nich bol prílet deda Mráza v helikoptére do Malešíc. Jaroslav Šebek hovorí, že najmä v 50. a 60. rokoch sa v masovejšej miere objavovali inscenované slávnosti, kde hrala hlavnú rolu postava deda Mráza. „V 70. rokoch potom už išlo hlavne o mestské prostredie, kde sa takéto besiedky s ruskými postavičkami robili napríklad v školách či na pionierskych schôdzkach,“ dodáva český historik.

Ježiško zostarol

Do ideologizácie Vianoc sa zapojili aj najvyššie štruktúry režimu. Známy je najmä prejav niekdajšieho predsedu vlády a neskôr prezidenta Antonína Zápotockého z 21. decembra 1952, v ktorom uviedol: „Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.“

V takomto protikresťanskom duchu sa vyjadroval iba on. „Ostatní vrcholní predstavitelia hlavne zdôrazňovali rolu socialistickej ekonomiky pri zabezpečení dostatočného zásobovania vianočného trhu, aby si pracujúci mohli všetkého dopriať dostatok,“ poznamenáva Jaroslav Šebek s tým, že s elimináciou duchovného charakteru Vianoc išla ruka v ruke aj cielená snaha prezentovať ich ako sviatky konzumu a dostatku.

Cenzúra kolied

Komunisti chceli zbaviť Vianoce duchovného obsahu taktiež cenzúrou kresťanských kolied. „Síce sa v televíznych reláciách objavili koledy, ale iba minimum tých, ktoré obsahovali kresťanský obsah a posolstvo. Skoro sa tak nevysielala najznámejšia „kostolná“ koleda Narodil sa Kristus Pán,“ upozorňuje český historik.

Ten pridáva aj osobnú spomienku, ktorá je zrejme veľmi podobná ako zážitky iných bežných detí z dôb normalizácie. „Ako dieťa som vnímal Vianoce za socializmu ako dobu, keď sa na domáci stôl dostali pomaranče a banány. Taktiež sa robili predvianočné besiedky. A to buď v továrni, kde pracoval otec, alebo u nás na dedine v kultúrnom dome. Spomínam si, že tam chodil dedo Mráz, čo bola socialistická obdoba Santa Clausa. Napriek tomu som sa ako malý vždy tešil na Ježiška.“

Účasť na polnočnej svätej omši ako protest

Ľudia začali neskôr chodiť aj na polnočné sväté omše. Možno to vnímať ako protest voči snahám režimu o potretie významu Vianoc? „Na polnočné sväté omše sa chodilo najmä na dedinách. Potom v 80. rokoch sa aj v mestách rozšírilo slávenie polnočnej svätej omše. Začali na ne chodiť hlavne mladí ľudia, ktorí svoju účasť vnímali ako nekonformný protest voči režimu. Avšak bez toho, aby sa viacej identifikovali s vierou alebo kresťanstvom,“ podotýka Jaroslav Šebek.

Kresťanské zvyklosti sa udržali

Otázka teda je, či tento ideologický boj mal pre komunistov zmysel. Prijali ľudia obraz Vianoc, ktorý im ponúkali? „Myslím, že napriek všetkým snahám o komunistickú indoktrináciu Vianoc si veľká časť rodín udržala obraz vianočných sviatkov v klasickej podobe. Teda i s tradičnými vianočnými zvykmi, ktoré sa veľmi nemenili. Treba však zdôrazniť, že bol rozdiel medzi mestom a vidiekom, kde sa udržali i kresťanské zvyklosti,“ pripomína historik.

Zároveň však poznamenáva, že ľudia sa pri vianočných sviatkoch začali orientovať hlavne na materiálne pôžitky. „V tomto smere mala potom materiálna kultúra po roku 1989 pripravenú pôdu,“ konštatuje na záver Jaroslav Šebek.