Ako sa hlasuje v konkláve

Po smrti pápeža riadi Katolícku cirkev kolégium kardinálov. Generálne kongregácie kardinálov prítomných v Ríme sa konajú každý deň a predsedá im dekan kolégia.

Podľa profesora kánonického práva a cirkevného sudcu Jána Dudu riešia hlavne záležitosti zamerané na prípravu voľby nového pápeža.

VEK VOLIČOV

„Ak majú dekan a  prodekan kardinálskeho kolégia vyšší vek ako osemdesiat rokov a nejdú do konkláve, môže zasadaniam predsedať najstarší z kardinálov voličov,“ vysvetľuje Ján Duda. „Dekan kolégia kardinál Giovanni Battista Re a prodekan kardinál Leonardo Sandri už nie sú voličmi a je možné, že generálnej kongregácii bude predsedať najstarší kardinál volič.“

TRIKRÁT SEDEM HLASOVANÍ

Počas konkláve bývajú v Dome svätej Marty, voľba prebieha v Sixtínskej kaplnke. Za zvoleného sa považuje ten kandidát, ktorý získa dve tretiny hlasov prítomných kardinálov.

„Ak sa do troch dní nezhodnú na jednom mene, nasleduje deň prestávky a ďalších sedem hlasovaní. Ak sa ani tak nezhodnú na jednom mene, nasleduje druhý deň prestávky a opäť ďalších sedem hlasovaní. Ak sa ani po troch sériách siedmich hlasovaní nepodarí zvoliť pápeža, dohodnú sa kardináli usmerňovaní kardinálom komorníkom na ďalšom postupe.“

Dohodnúť sa môžu o platnosti voľby len s nadpolovičnou väčšinou alebo na tom, že budú voliť len spomedzi dvoch kandidátov, ktorí získali v  poslednom hlasovaní najviac hlasov. Aby bola voľba platná aj v takomto prípade, môže stačiť nadpolovičná väčšina hlasov voličov.

„Čas hrá v prospech toho, aby sa kardináli voliči dohodli. Predpokladám, že i teraz pápeža zvolia rýchlo, možno do troch dní. Ak by sa tak nestalo, zrejme by to bol znak určitej názorovej roztrieštenosti voličov a toho, že zhoda na jednom mene sa rodí ťažšie,“ konštatuje Ján Duda.