Ako sme na našich stránkach prežívali Veľkú noc

Veľká noc patrí ku kľúčovým liturgickým slávnostiam a jednoznačne k najvýznamnejším a najstarším sviatkom kresťanov. Nahliadli sme do starých veľkonočných čísel Katolíckych novín, aby sme z nich pre vás vybrali tie najzaujímavejšie úryvky a posolstvá.
Denisa Lukáčová 23.04.2019
Ako sme na našich stránkach prežívali Veľkú noc

Titulná strana veľkonočného čísla Katolíckych novín v roku 1993. Ilustračná snímka: KN

Do veľkonočnej radosti na stranách Katolíckych novín sa občas zamiešal aj smútok prameniaci z udalostí doma a vo svete. Asi najvýraznejšie sa tak stalo v roku 1945 tesne pred koncom druhej svetovej vojny. Vtedajší asesor Svätej stolice v Trnave a neskôr aj šéfredaktor Katolíckych novín Roman Justín Štibraný na titulnej strane veľkonočného dvojčísla píše:

„Apokalyptický kôň hroznej vojny cvála po našej drahej vlasti a ničí majetky a životy jej občanov. V takomto rozpoložení slávi svet už po šiesty raz najväčší sviatok pokoja, lásky a života, Veľkú noc. Aký hrozný protiklad!“

Rodák z Lošonca však neostal iba pri úvahe a metaforickej reflexii doby, ale pokračuje v povzbudení, v nádeji: „A predsa zaslúžili by sme si, aby nás Pán dôrazne pokarhal ako učeníkov idúcich do Emauz, keby sme boli skleslej mysle a oddávali sa bezútešnosti a bezradnosti.

Pravý kresťan vie, že jeho život má a musí byť podobný životu Kristovmu. Preto musí v ňom byť i utrpenie i blažená istota konečného víťazstva. Veľký piatok i Veľká noc. Smrť i vzkriesenie.

Musí denne zomierať hriechu a svetu, aby mohol žiť tu i naveky s Kristom. Preto nič mu nemôže pokaziť alebo odňať pravú veľkonočnú radosť. Ani trápenie. Ani súženie. Ani hlad. Ani nahota. Ani nebezpečenstvo. Ani prenasledovanie. Ani meč (porov. Rim 8, 35).

Kristovo zmŕtvychvstanie, víťazstvo jeho pravdy, dáva i nám blaženú istotu vlastného konečného víťazstva a vzkriesenia. Prehĺbme sa v tejto istote práve v týchto pohnutých časoch! Nezarmucujme sa ako tí, čo nemajú nádej. Keď s Kristom spolu trpíme, budeme spolu s ním i oslávení (porov. Rim 8, 17).“

V rozpoložení vojny slávi svet už po šiesty raz najväčší sviatok pokoja, lásky a života, Veľkú noc. Aký hrozný protiklad!
Veľkonočné číslo KN z roku 1945

Pokoj, pokoj, pokoj
Pri listovaní veľkonočných strán z roku 1945 zaiste zaujme aj na prvý pohľad nenápadný a na druhý pohľad veľavravný stĺpček. Do očí udrie predovšetkým jeho názov: Pokoj.

Slovo 32-krát sa vyskytujúce vo vojnou poznačenom veľkonočnom čísle a s najvyššou frekvenciou práve v spomínanom stĺpčeku. Pokoj medzi národmi, no najmä – pokoj s Bohom. Text vychádza z myšlienok nemeckého jezuitu a spisovateľa Petra Lipperta a my vám z neho prinášame pár úderných viet: „Pokoj s Bohom.

To je najpotrebnejší pokoj. Je to pokoj, ktorý je jediný pravý a oblažujúci; pokoj, bez ktorého nijaký iný pokoj neprináša požehnanie. Nemýľme sa, moji drahí! Keby ešte dnes uzavreli národy pokoj bez pokoja s Bohom, nepomohlo by nám to vôbec nič.

Nie to je najväčšie nešťastie, že národy vedú medzi sebou vojnu, ale že ľudia vedú vojnu s Bohom - to je koreň, najhlbší, trpký koreň všetkých vojen. Vojna s Bohom je najnešťastnejšia a najbláznivejšia vojna zo všetkých vojen.“

Redakcia napokon všetkým spolupracovníkom, odberateľom, čitateľom a priaznivcom novín vyprosuje od vzkrieseného Spasiteľa milosť a zdravie, slovenskému národu a celému svetu zas skorý, blahodarný a spravodlivý (opäť) pokoj.

Ešte raz pokoj
Po pokoji volal aj trnavský biskup Ambróz Lazík v roku 1952, ktorý v svojom veľkonočnom príhovore reagoval okrem iného aj na prebiehajúci kórejský konflikt a hrozbu ďalšej vojny:

„So žiaľom pozeráme do sveta, lebo miesto hlaholu zvonov hlásajúcich pokoj, lásku, spravodlivosť, na viacerých miestach niet pokoja. Neláska, nenávisť prehlušuje radostnú zvesť pokoja a miesto neho rinčia zbrane, explodujú hrozné bomby, šíria sa infekčné baktérie i jedovaté plyny. Ničí sa najcennejší poklad na zemi: človek.

Ten človek, ktorému má slúžiť zem so svojimi bohatstvami, využíva tie bohatstvá i vedu na najrafinovanejšie a na najhroznejšie hromadné ničenie drahocenných ľudských životov nevinných dietok a starcov, bezbranných žien a chorých. Ničia sa úžasné hodnoty kultúrne, sociálne a hospodárske.

Aká krásna je naša Veľká noc v každom ohľade! Každý má možnosť byť v pracovnom procese za mzdu, ktorá zodpovedá pracovnému výkonu.
Veľkonočné číslo KN z roku 1959

Pozrime sa iba na Kóreu, - kde sa už dlhé mesiace radia o podmienkach prímeria, - pomaly dva roky tam zúri krvavá vojna! Ako sa o tom dnes už po celom svete hovorí a píše, nasadili tam aj bakteriologické zbrane. A nielen to! Stále visí nad celým svetom mračno hroznej svetovej vojny, ktorá by znamenala samovraždu ľudstva!

Preto v tieto veľkonočné sviatky, drahí oltárni bratia a veriaci, spojte sa v spoločné modlitby, aby drahý Spasiteľ na príhovor Kráľovnej pokoja a všetkých svätých Božích urýchlil deň a hodinu, v ktorej zamĺknu zbrane, keď sa naveky odstránia vojny, keď milióny a milióny ľudí pri radostnom prežívaní tajomstva nekonečnej Božej lásky bude v mieri, vo svornosti, v bratskej zhode – ako jedna rodina – načúvať a radovať sa hlaholu veľkonočných zvonov, hlásajúcich Kristov pozdrav: ‚Pokoj vám!‘“

V duchu spoločnosti pre všeobecné dobro
Nie je žiadnym tajomstvom, že Katolícke noviny sa pri živote udržiavali aj v období socializmu. Avšak v prísne cenzúrovanej podobe, v službe štátnej moci a zamerané na plnenie jej propagandistických cieľov.

Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Koloman Štefko si v svojom príhovore z roku 1959 spomína na udalosti spred 14 rokov, keď sa ľudstvo dožilo prvej slobodnej jari:

„Táto spomienka nám prikazuje, aby sme nezabudli, aký zhubný a otrokársky bol pre nás fašizmus. Túžbou každého z nás je, aby sa toto nikdy viac neopakovalo.“ V nadväznosti na tieto slová plynule prechádza do tendenčne ladených: „My však sme šťastní, že žijeme v takom spoločenskom poriadku, ktorý najpraktickejšie uskutočňuje lásku, dôstojnosť a slobodu človeka.“

A vyhrocuje ich aj s odkazom na biblickú citáciu takto: „Sme za mier a socializmus. V tomto spoločenskom zriadení má každý zabezpečenú prácu, rodiny hmotné zabezpečenie, mládež vzdelanie, všetci kultúrny život. Toto spoločenské zriadenie sme si vyvolili dobrovoľne ako to najlepšie, lebo sme poznali ťažký život predtým.

Ako Sväté písmo uvádza: ‚Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi‘ (Sir 15, 18).“ Že sa v tomto príhovore akosi opomína podstata, a to Veľká noc? Podstata áno, prázdne slovné spojenie nie: „Aká krásna je naša Veľká noc v každom ohľade! Každý má možnosť byť v pracovnom procese za mzdu, ktorá zodpovedá pracovnému výkonu.

Spoločnosť sa stará o tých, ktorí pre chorobu alebo vysoký vek nemôžu pracovať. Spoločný nástup do jarných prác nám zabezpečuje väčšie úspechy a vyššie výnosy. Tieto umožňujú zväčšenie spoločného majetku, postupné zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich.

I predchádzajúce zníženie cien niektorých dôležitých druhov potravín a priemyselného tovaru bolo krásnym jarným darom našej vlády všetkým rodinám a znakom starostlivosti o početnejšie rodiny. Táto veľkomyseľná pozornosť zaiste našla vďačnosť a pochopenie u každého. Pri usilovnej, čím produktívnejšej práci budeme všetci napomáhať rast lepšieho a plnšieho života.“