Ako vyvážiť rodinný rozpočet

Vybrali sme námety z rodiny spod Tatier, ktorá má reálnu skúsenosť s rozvodom a prekonala mnohé náročné situácie. V súčasnosti rodinný rozpočet stráži Mária Neupauerová (41), zamestnaná mama s tromi školopovinnými deťmi.

Životné záruky
Do sviatostného manželstva snúbenci vstupujú po dôkladnej úvahe, navzájom si sľubujú a prísahou potvrdzujú vernosť a úctu, kým ich smrť nerozdelí.

No často sa stáva, že vnímanie Božej vôle, sľuby aj úcta sa rutinou každodennosti deformujú a zostáva po nich vzťahová spúšť, slzy, krik a spomienky na prísahu, ktorá mala byť základnou zárukou. Keď má človek potrebu zabezpečiť sa sám, bez Boha, rodina sa okrem sociálnych problémov dostáva aj do finančných ťažkostí. Boh však človeka neopúšťa.

Kežmarčanka Mária nám ponúka príklad, ako prežiť životné ťažkosti. Nestratila chuť žiť a naučila seba aj svoje deti skromnosti.

Príjmy
Pravidelný, mesačný príjem rodiča je základ, na ktorom je potrebné stavať. „Je dobré vedieť, že ak sa nič závažné nestane, peniaze budú aj budúci mesiac. Dôležité sú dobré rodinné vzťahy, ktoré v zlej životnej situácii pomôžu. Ak v rodinnom rozpočte chýbajú príjmy a už nestačia ani skromné úspory, rodinná pôžička, ktorá toleruje aj omeškanie splácania, pomôže, navyše netlačí časom a nevytvára stres.“

Ďalším skrytým príjmom a zároveň usporeným výdavkom v rodinnom rozpočte je výpomoc rodiny zásobami potravín. Cez týždeň sa deti stravujú v škole a mama v práci, takže varí len cez víkend.

„Rodina žijúca na dedine dokáže pomôcť zemiakmi, zeleninou, vajíčkami, zaváraninami, dokonca bio-mäsom z domáceho chovu. No bez skromnosti a návykov šetrnosti by to bolo omnoho ťažšie. Potraviny kupujeme v malom a často, aby sme neplytvali,“ dodáva Mária.

Výdavky 
V Máriinej štvorčlennej rodine si museli najskôr všetky výdavky zapisovať a rozprávať sa o nich. Deti si zvykli, že ak si chcú kúpiť niečo, čo nie je nevyhnutné, musia si to zaplatiť zo svojho.

„Takto sa tvorí povedomie o hodnote vecí a peňazí už od raného detstva. Deti dostanú väčšinou nejaké euro na narodeniny, meniny, Veľkonočný pondelok, tiež každú nedeľu ako vreckové na celý týždeň.

Všetko si však odkladajú do pokladničiek a minúť to môžu až po mojom schválení.“ Inšpirujúci je aj prístup rodiny k mobilným telefónom. „Deti majú mobily, aby som ich vždy vedela zastihnúť, dostali ich od otca. Uvedomujú si, že ak by sa ich smartfónom niečo stalo, dostali by už len obyčajné, preto si ich vážia a chránia.

S kreditom to máme vymyslené jednoducho. Nabíjam im ho v najnižšej hodnote sedem eur a musí im vystačiť na pol roka. Ak si ho minú skôr, môžu si ho kúpiť z vlastných úspor. Na komunikáciu s kamarátmi využívajú hlavne sociálne siete cez domáci internet. Volajú len minimálne.“

Deti takto nastavený systém nepovažujú za obmedzenie. Sú si vedomé mantinelov rodinného rozpočtu.

Ani s oblečením to nie je inak. Sú oblečené čisto, moderne a slušne. Vedia, že všetky módne výstrelky spolužiakov si môžu dovoliť tiež, avšak s nejakým časovým oneskorením v zľave, alebo v „sekáči“ za pár centov.

Textil preto nemá veľkú hodnotu. Nepotrebujú mať danú vec okamžite a nepotrebujú mať všetko. Deti sa naučili neporovnávať sa. Vedia, že nie vždy je pravda, čím sa chvália ostatní. „Ani na koncoročný výlet nedostanú odo mňa plnú sumu. Malú časť si doplácajú samy.“

Mária dokáže ušetriť aj na energiách. „Namiesto kúpania sme si zvykli sprchovať sa, šetríme na zbytočnom svietení a v zime nechodíme po byte bosí a v tričkách.“

Investície do budúcnosti
„Neuvažujeme dlhodobo, nedá sa,“ začína na tému investícií skromná Mária. „Vždy si treba zabezpečiť aktuálne potreby. Investujeme hlavne do spoločne stráveného času, robíme si výlety vlakom.

Hneď po naplnení základných potrieb rodiny investujem do vzdelania detí. Chodia na krúžky, ktoré ich bavia. Nikdy ich netlačím, chodia dobrovoľne a vážia si to. Dokonca by som dokázala ušetriť aj na ich doučovanie, ak by chceli a bolo by to nutné,“ konštatuje rozhodne.

Za svoju základnú úlohu vo výchove považuje „vychovať z detí dobrých ľudí so zamestnaním. Vysoké školy z tohto hľadiska nie sú prioritou. Dôležitá je maturita a prax v odbore, ktorý si vyberú, aby sa, ako ja, mohli spoľahnúť na každomesačný príjem,“ približuje Mária.

Ku každej rodine dnes už patrí aj auto. No Mária vraví, že aj keby ho dostala darom, nestíhala by doň investovať, ak by sa niečo pokazilo, a aj poistenie a pohonné hmoty by boli možno problém. „Hoci by bol život s autom pohodlnejší, dlhšie prechádzky po meste majú tiež svoje čaro, najmä ak je rodina na ne zvyknutá,“ konštatuje.

Pri rozprávaní s Máriou vidieť, že pohodlnosť v živote nemá byť prioritou. Peniaze sú len pomocnou hodnotou, no vzťahy udržujú a podopierajú rodinu. Možno by sme sa mohli zamyslieť, ktoré výdobytky doby nám pomáhajú a ktoré prekážajú v živote podľa evanjeliovej jednoduchosti.