Amos je prorok s dnešným bremenom
Freska zobrazujúca proroka Amosa zo 17. storočia v Kostole sv. Augustína v Córdobe. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Amosovo proroctvo je najstaršie, hoci nebol oficiálnym prorokom. Bol pastierom a popri pasení orezával plané figovníky slúžiace ako pokrm pre chudobných i pre zvieratá. Medzi riadkami však badať Amosovu úctyhodnosť: pozná chrám, dejiny i situáciu Izraela.
V čase najväčšieho rozkvetu Izraelského kráľovstva ho z judského vidieka Pán poslal do prepychového mesta Samárie. Počína si v ňom ako Ján Krstiteľ – drsný a nevzdelaný vidiečan, ktorý nebojácne hádže pravdu pred oči módnym, premúdreným a po morálnej i náboženskej stránke zdegenerovaným súčasníkom.
Kritizuje Izrael
Kniha je literárnym skvostom, napísaná hutným, lapidárnym štýlom a v hebrejčine s mnohými slovnými hrami. Delí sa na tri časti. V prvej je osem zvolaní uvedených slovami: Toto hovorí Pán (kap. 1 – 2). Odseky druhej časti uvádza sloveso čujte, s dvomi beda na konci (kap. 3 – 6).
A tretia časť obopína päť prorockých videní s úvodnými slovami: Toto mi zjavil Pán (kap. 7 – 9). Všetky tri časti sprostredkúvajú, ako a čo Pán komunikuje svojmu ľudu. Amos ako rázny prorok v úvode poukazuje na hojné hriechy okolitých národov, ktoré bude Pán zakaždým trestať ohňom.
No proti Izraelu má Pán oveľa viac a pri ňom prorok aj ostáva. Obviňuje ho, že boháči ponižujú maličkých, doslova šliapu ich hlavy do prachu. Ukazuje prstom na krivdy v administratíve, súdnictve či hospodárstve a v blahobyte Izraela objavuje zárodky rozkladu.
Tým, že Izrael je vyvolený Pánom, stavia ho zoči-voči vlastnej zodpovednosti. Podľa Amosa je najhriešnejší zo všetkých národov. Veď ako Pánov ľud je povolaný ukázať svetu spravodlivú Božiu spoločnosť. Preto bude za pošliapavanie ľudských práv podrobený prísnejšiemu súdu.
Prorokova kritika je namierená aj proti prílišnostiam v náboženskej praxi. Lebo žiadne nádherné, ale prázdne obrady ani hromadenie obiet neodčinia sociálnu nespravodlivosť nikoho. V mene Pána žiada preto jednotu medzi vierou a životom.
Boh ako ručiaci lev
Amos charakterizuje Boha ako ručiaceho leva, ktorý hlasno reve svoje slovo. Novosť tohto proroka je v tom, že už nebude stačiť obrátenie a náprava Izraela, lebo celý štát je prehnitý a musí sa zrútiť. Predpovedal koniec kráľovstva, ktorého rozvoj bol postavený na nespravodlivosti a sprevádzaný opovrhovaním morálky.
Jeho zničenie sa uskutočnilo o pár rokov, keď sa podľa Amosových slov ani silní, ani rýchli nezachránili pred Pánovým zásahom (porov. Am 2, 14 – 16). Aj keď je Amos zo všetkých asi najviac „prorokom záhuby“, pod touto vonkajšou stránkou sa nachádza mnoho pozitívnej múdrosti.
Napríklad svedčí o sile modlitby príhovoru za svoj ľud (porov. Am 7, 1 – 6). Podobné posolstvo prináša aj prorok Abdiáš s konfrontáciou zločinu a trestu. Ale obaja končia staťou o mesiášskej nádeji. Čiže aj keď sa zdá už všetko stratené, Boh môže vždy zachrániť.
Hlása sociálnu spravodlivosť
Amos je politický prorok, ktorý vie, že chudobu neprodukuje život, ale egoizmus. Hriechy ako žiadostivosť, závisť, náboženská nevernosť a pokrytectvo, arogantnosť, nespravodlivosť, materializmus a nafúkanosť, na ktoré prorok ukazuje, podobajú sa tým, čo sú v dnešných novinách.
V bohatej spoločnosti s materializáciou ľudských vzťahov je človek i dnes znížený na výmenný tovar. A to je základná vina kapitalistického systému, v ktorom je obchod absolútnym princípom a ktorý kladie ekonomiku nad kult Boha. Jeho pravým bohom sú peniaze.
Akoby sme tu nevideli kontrast medzi konzumnou civilizáciou a krajinami tretieho sveta, keď za blahobyt niekoľkých platia mnohí! No aj chudobný človek sa môže správať ako boháč. Okrem toho, že aj do Pánom vyvolených môže nebadane prenikať duch skazenosti, je veľmi dôležité vedieť, že podľa našej viery ochrana spravodlivosti nemá byť iba formou spoločenskej angažovanosti, ale je našou povinnosťou.
Amos je teda prorok s dnešným bremenom. Ako on, tak aj Ježiš v Novom zákone hlása sociálnu spravodlivosť počnúc svojím narodením, štýlom života až po smrť. S Amosom sa vtedajší Izrael zbavil aj Pánovho slova.
Dobre vedel, že je ťažké počúvať všetky Božie slová, aj tie tvrdšie. Ale oveľa ťažšie je, keď Boh mlčí. A pred tým chce prorok varovať i nás.
Nežná i pevná stránka Boha
I dnes platí, že nie každý, kto je kontroverzný, je aj prorok, ale každý prorok je kontroverzný a nenávidený. Svätci dodnes utešujú sužovaných a sužujú pohodlných. V našich časoch už – zdá sa – dobre poznáme nežnú stránku Boha, ale zabúdame na tú pevnú.
Ako hovorí rabín Heschel: „Boh nie je uhladený, ani strýko. Boh je zemetrasenie.“ Samozrejme, je dobré, že sme hlbšie pochopili Božiu dobrotu a milosrdenstvo. No môžeme byť v nebezpečenstve odsúvať vedomie jeho spravodlivosti.
Práve proroci bedlia nad rovnováhou nášho ponímania Boha, aby sme si nemýlili jeho milosrdenstvo s falošnou toleranciou. Oslobodzujúce vedomie nesmierneho Božieho milosrdenstva predpokladá, že sme pred ním vo svojej krehkosti naho čestní a že si nechávame svoje rany po hriechu liečiť jeho nežnosťou.
Božie milosrdenstvo pochopíme lepšie, ak prijmeme i jeho pevnosť na obranu dobra v nás. Pomôžme si obrazom rovnako mocných rúk, kde ľavá Božia ruka prekypuje nežným milosrdenstvom a pravá pravdivým dobrom. K životu v jeho náručí potrebujeme obe.