Andrej Radlinský výrazne obohatil Katolícke noviny

Andrej Radlinský (1817 – 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, vydavateľ, náboženský spisovateľ, spoluzakladateľ Matice slovenskej a zakladateľ Spolku svätého Vojtecha bol osobnosťou, ktorej patrí významné miesto medzi tvorcami slovenskej národnej kultúry a identity v období 19. storočia. Bol to človek všestranne zameraný, ktorý sa aktívne zúčastňoval v slovenskom národnopolitickom hnutí. Ako jazykovedec výrazne ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, ktorú aj uvádzal do života svojím rozsiahlym vydavateľským a publicistickým dielom.

Kontakty so slovenskými národovcami

Andrej Radlinský už počas svojich štúdií, najmä pod vplyvom Martina Hamuljaka, vyrastal v bernolákovských tradíciách. Počas svojho života nadviazal kontakty s mnohými významnými slovenskými národovcami, napríklad s Ľudovítom Štúrom, Michalom Miloslavom Hodžom, Danielom Lichardom, Jánom Palárikom, Jozefom Karolom Viktorínom, Martinom Čulenom, Martinom Hattalom a mnohými ďalšími.

Okrem teológie sa Andrej Radlinský venoval aj štúdiu jazykovedy, čím získal všestrannejšie vzdelanie. Po skončení štúdia teológie v roku 1841 získal aj titul doktor filozofie na peštianskej univerzite. Za kňaza bol vysvätený v Ostrihome v roku 1841, pôsobil v Budíne, Štefultove, Zlatých Moravciach a Banskej Štiavnici. Počas pôsobenia v Banskej Štiavnici spolupracoval so štúrovcami, už od roku 1844 bol členom spolku Tatrín. Vo Viedni spolu s Danielom Lichardom vydával Slovenské noviny, od roku 1850 časopis Cyrill a Method.

Bohatá vydavateľská a redaktorská činnosť

V Budíne 8. júla 1850 vyšla v staroslovenčine jedna z najlepších náboženských kníh svojej doby – Radlinského Nábožné výlevy, ktoré boli po dlhé desaťročia skutočnou encyklopédiou náboženských vedomostí. V knihe si slovenskí rímskokatolícki veriaci dopĺňali základné náboženské vedomosti, vďaka nej na bohoslužbách spievali chrámové piesne a spoznávali cirkevné dejiny.

Andrej Radlinský sa tiež venoval vydávaniu modlitebných kníh, vydal šesť zväzkov Prostonárodnej bibliotéky, letopis Tatran, množstvo náboženských publikácií, ako aj učebnice Školník, Dejepis všeobecný a zvláštny a Niečo zo všeobecného dejepisu. Vypracoval a vydal spevník Všeobecná zbierka cirkevných katolíckych pesničiek slovenských, ktorý sa stal podkladom viacerých vydaní slovenských kostolných piesní.

Zasadzoval sa o rozvoj spisovnej slovenčiny

Andrej Radlinský prejavoval veľkú snahu o rozvoj slovenského školstva a zvýšenie vzdelanostnej úrovne ľudu. Zakladal nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. Od roku 1849 sa stal členom vyslanectva u cisára Františka Jozefa I. vo Viedni, ktorého hlavnou úlohou bolo získať uznanie Slovenska ako korunnej krajiny.

Vo Viedni sa Andrej Radlinský okrem štúdia teológie venoval aj jazykovede, matematike a historickým vedám. Tam mal možnosť stretnúť sa osobne s predstaviteľmi názorových a politických koncepcií slovenského, českého, srbského a chorvátskeho národa.

Nemenej významné sú spolkové aktivity Andreja Radlinského. Spolupracoval aj s banskobystrickým biskupom Štefanom Moysesom, hlavne počas cyrilo-metodských osláv v priebehu roka 1863, ale aj v úsilí o založenie Matice slovenskej. Stal sa aj jej spoluzakladateľom a tiež členom podporného výboru slovenského patronátneho rímskokatolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Okrem toho sa chcel aktívne podieľať aj na politickom živote, keď sa rozhodol v rokoch 1865 a 1869 kandidovať vo voľbách do Uhorského snemu ako kandidát v skalickom volebnom okrese.

Životným dielom Andreja Radlinského však bolo založenie Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Andrej Radlinský stál pri vývoji spisovnej slovenčiny a podporoval jej šírenie vlastnou vydavateľskou a spisovateľskou činnosťou.

KN spojil s časopisom Cyrill a Method

Prvý zásadnejší kontakt Andreja Radlinského s Katolíckymi novinami prebehol v roku 1851, keď pod jeho vplyvom noviny prešli na štúrovskú slovenčinu. Vtedy ešte Katolícke noviny vydával Spolok svätého Štefana v Pešti. Andrej Radlinský sa usiloval získať Katolícke noviny a predísť ďalším útokom na slovenčinu. V roku 1855 prevzal redakciu i administratívu novín, v roku 1856 do nich včlenil novú rubriku Školské správy.

V roku 1857 zanikli Katolícke noviny pod správou Spolku svätého Štefana a Andrej Radlinský ich spojil so svojím časopisom Cyrill a Method. Časopis dostal názov Cyrill a Method – Katolícke noviny pre Cirkev, dom a školu. Prvé číslo vyšlo v júli 1857. Periodikum bolo naozaj kvalitné, odoberali ho aj viacerí evanjelici. Vychádzali v ňom rôzne zábavné i poučné články, rozprávky, novely, životopisy či povesti.

Časopis bojoval za slovenské školstvo

V roku 1858 sa medzi slovenskými národovcami do popredia dostala otázka slovenského školstva. Andrej Radlinský promptne zareagoval na túto situáciu a záležitosti boja za slovenské školstvo rozoberala príloha s názvom Priateľ školy a literatúry. Boli v nej publikované pedagogické a literárne články, ktoré písali príslušníci viacerých vierovyznaní, učitelia i spisovatelia.

V literárnej časti bola rubrika o divadle, kde čitatelia našli články o výchovnom význame ochotníckych divadiel, a tiež sa hodnotila dramatická tvorba a potreba stálej scény na Slovensku. V prílohe boli uverejňované články nielen o škole a literatúre, ale aj o spolkoch, reči, o právach jej používania v stoličnom úradovaní, na sneme i v administratíve.

Časopis viedol boj aj za slovenské učebnice, prinášal literárne úvahy, recenzie a informácie o kultúrnom živote. Aj začiatkom 60. rokov 19. storočia, keď sa odohrával boj za Maticu slovenskú, banskobystrické gymnázium a slovenské učebnice, prinášal Cyrill a Method – Katolícke noviny pre Cirkev správy o tomto boji. V čase zakladania Spolku svätého Vojtecha sa Andrej Radlinský vzdal jeho vydávania a 20. júna 1870 časopis Cyrill a Method – Katolícke noviny pre cirkev, dom a školu zanikol. Už o rok však novozaložený Spolok svätého Vojtecha vydávanie KN obnovil.

Jeho práca prinášala plody

Dlhodobá a priateľská spolupráca Andreja Radlinského s ostatnými predstaviteľmi slovenského národného života prinášala plody pre slovenský národ v podobe vydávania novín a časopisov, ale najmä postupného a nanajvýš potrebného zjednocovania kultúrneho a literárneho života. Viac než záslužné je jeho celoživotné úsilie v boji za slovenský jazyk, školstvo, a rovnako i jeho dlhoročný boj za vznik celoslovenského rímskokatolíckeho spolku, ktorým sa stal Spolok svätého Vojtecha.