Asertívny znamená nestratiť úctu

Ukazuje sa, že takzvaná miléniová generácia Z – narodených na prelome tisícročí má tendenciu nadmerne uplatňovať spôsoby asertívneho správania. Má to však jeden háčik.

V sociálnej interakcii sa im niekedy stáva, že zabúdajú na rovnicu práv a povinností korektného vystupovania a správania sa. Platí zásadné: Počúvam, aby som bol vypočutý.

Asertivita je sebapresadzujúce správanie, ktoré prezentuje vlastné práva a zároveň rešpektuje práva iných (Zelina, Ako byť sám sebou, 2003). Poďme sa na to pozrieť bližšie.  
 
Príbeh asertivity s vyššou hodnotou

Mnohí veľmi dobre poznáme životný príbeh sv. Maximiliána Kolbeho, ktorého počas nacistickej okupácie uväznili a neskôr v roku 1941 deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Čo má s tým spoločné asertivita?

Z koncentračného tábora ušiel 31. júla väzeň. Aby dozorcovia odstrašili spoluväzňov od podobných úmyslov, vybrali desať mužov, ktorí mali byť usmrtení. Scéna, keď páter Maximilián Kolbe vystúpi z radu a prihlási sa namiesto mladého muža, ktorého doma čakala žena a deti, je exemplárnym príkladom asertívneho konania.

Bez akejkoľvek pohnútky niekoho iného sa hlási a žiada o právo dobrovoľne sa obetovať. Ukážkovo sa snaží o presadenie vlastného úmyslu, ktorý spája s právom na život človeka.

I keď anticipuje výsledok, rešpektuje trest vyplývajúci z rozhodnutia nacistického velenia tábora. Je mu vyhovené a dva týždne bez stravy a vody trpí v tmavej cele bez akejkoľvek starostlivosti. Dokonca povzbudzuje iných, aby neumierali v beznádeji. 

Rovnocennosť, úcta, rešpektovanie správania a konania partnera i ochrana dôstojnosti vlastného „ja“ - je to, čo v svojej podstate znamená asertivita. Svätec ju rozvinul do excelentnej roviny presadenia vlastných práv, aby zachoval právo na život druhého.

Vlastným asertívnym správaním nielen ukážkovo rešpektuje práva iných, ako sa pri asertivite očakáva, ale navyše svoje práva daruje Bohu a blížnemu.

Ukazuje sa, aké zlomové je aj v komplikovanej, ťažkej situácii vyjadriť vlastné názory a postoje, oprávnené požiadavky.

Sebapresadzovanie má pravidlá 

Objaviť podstatu asertivity sa zdá, že nie je až také zložité. Oveľa ťažšie je rešpektovať pravidlá  sebapresadzovania. Voľné a otvorené vyjadrovanie vlastných myšlienok, pocitov musí mať isté hranice. Mantinely, aby sme nezraňovali dôstojnosť druhého. Existuje viacero pravidiel, ktoré vyslovene predurčujú asertívne konanie.

Napríklad každý človek má právo posudzovať vlastné správanie, myšlienky, city, ale tiež byť zodpovedný za ne a ich následky. Má právo urobiť chybu, ale rovnako niesť za ňu aj zodpovednosť.

Má právo zmeniť vlastný názor a byť nezávislým od vôle iných. Človek má právo neuvádzať žiadne výhovorky, ospravedlnenia a zdôvodnenia svojho správania, pokiaľ nepoškodzuje druhého človeka. Vždy má človek právo povedať nie a neviem.

Asertívna komunikácia nie je strohá, hrubá, nenávistná, ale naopak, otvorená, úprimná a primeraná situácii i stavu, v ktorom sa komunikačný partner nachádza. V asertivite máme jedinečnú možnosť rozhodovať sami o sebe. Je to umenie dorozumieť sa s inými na základe dohody a kompromisu. Asertívne správanie nie je pasívne, ale ani agresívne.

Pasívne správanie v zmysle ústupčivosti prameniacej zo strachu z konfliktu. Podobne nie je ani agresívne v kontexte dominantných prejavov s prvkami tenzie a vyvolávanie pocitu nadradenosti. 

Tým viac nie je manipulačným správaním, keď sa osoba nepriamo snaží dotlačiť iného na naplnenie svojho cieľa. Pritom zneužíva ľudskosť, slušnosť a charakternosť druhého. Jednoducho asertívne správanie je priame vyjadrovanie sa.
 

Techniky asertivity

Aj pri realizovaní asertivity platí, že existujú prostriedky, ktorými sa dá dosiahnuť cieľ. Presadiť sa pomáhajú niektoré techniky nacvičeného správania. Napríklad technika obohratej platne, ktorej princípom je opakované a vytrvalé zdôvodňovanie vlastného názoru. Nemusia byť pritom prezentované argumenty, zdôvodnenia. 

Technikou sebaotvorenia sa uvoľnuje komunikácia a predchádza sa manipulácii či vydieraniu. Ide o spontánne oznámenia vecí, skutkov, pocitov, ktoré neboli zvlášť vyžiadané. To znamená tiež podávanie voľných informácií. Uznať argumenty protistrany, nepopierať kritiku, nebrániť sa, nereagovať odvetou je asertívnou technikou označovanou termínom otvorené dvere. Komunikačný partner sa porazí sám. Mlčanie môže byť zlato.

Dokonca aj negatívna asercia, keď si človek otvorene prizná vlastné chyby a omyly, akceptuje vlastnú omylnosť bez následných pocitov viny a ospravedlňovania sa, prípadne hnevu. Technikou negatívneho opytovania sa asertívne zvláda kritika. Umožňuje bližšie spresniť kritiku, či previesť všeobecne vyslovenú kritiku na konkrétnejšiu formou spresňujúcich otázok. Človek vôbec nereaguje na kritiku obranou, popieraním ani odvetou a ani popieraním.

Vietor z plachát berieme protivníkovi parafrázovaním jeho viet či názorov. V podvedomí sa mu dostáva akoby pocit uznania, čím stráca na bojovej nasadenosti.

Aby sme však nezabudli na podstatu správneho asertívneho konania je dobré spomenúť si na slová Fjodora Michajloviča Dostojevského: „Milovať nejakého človeka znamená vidieť ho tak, ako ho vidí Boh.“ V tom prípade si s určitosťou nezameníme asertivitu s bezočivosťou, drzosťou či impertinentnosťou.