Askéza je stále v móde

Z biblického a kresťanského hľadiska hovoriť o očiste pôstom nie je celkom správne. Chápanie pôstu ako očisty k nám preniklo skôr z iných náboženstiev. Otec Patrik objasňuje, že skutočnú očistu duše môže priniesť len odpustenie hriechov, či už v krste alebo vo sviatosti zmierenia. A netreba zabudnúť, že je to možné len vďaka Ježišovmu preliatiu krvi na kríži. Dodáva: „Predsa len môžeme hovoriť ešte o jednej forme očisty duše: odpustení. Ak odpúšťame, tak si zároveň očisťujeme dušu od vlastnej zloby a nevraživosti. Odpustenie alebo aspoň snaha odpustiť tým, ktorí nám ukrivdili, je omnoho účinnejšou očistou duše než pôst o chlebe a vode.“

Zdržanlivosť nás má priblížiť k Bohu 

Na druhej strane pozitívny význam pôstu pre telo bol známy už v dávnoveku, aj preto sú dnes v móde rôzne diéty alebo detoxikačné kúry. „Avšak z pohľadu kresťanskej viery a tradície platí dôležité pravidlo: nepostíme sa kvôli sebe, aby sme prospeli svojmu telu alebo duši, ale postíme sa kvôli Bohu.“ Zároveň toto pravidlo vyjadruje význam pôstu pre duchovný život: pôst nás má priblížiť k Bohu. Nejde tu ani tak o naše výkony v askéze, ale o citlivosť na Boha a jeho milosť, aby sme lepšie s ňou spolupracovali.

Z biblického hľadiska je prípravný ráz pôstu vo Svätom písme zjavný. Mojžiš sa pripravuje na prijatie Božieho zákona na vrchu Sinaj pôstom (porov. Ex 34, 28). Rovnako Ježiš na svoje verejné pôsobenie pôstom na púšti (porov. Lk 4, 1 – 13). Liturgické hľadisko pôstu je prípravou na slávenie Veľkej noci. „Aj keď sa najmä počas Pôstneho obdobia zdôrazňuje kajúci význam pôstu, ide len o prípravu na spoluprácu s Božou milosťou tým, že uznám svoju hriešnosť.“
Pôst nezaškodí využiť aj pred dôležitými rozhodnutiami a udalosťami v  živote.

Páter dominikán dopĺňa: „Ešte možno spomenúť jeden význam pôstu, ktorý sa vyvinul najmä v mníšskom prostredí, kde pôst mal charakter vzpruhy. Pôst nie je niečo, čo nás oslabuje, ale naopak, posilňuje. V mníšskej tradícii sa pôst chápe ako posila v boji s pokušeniami tela a diabla. Jeden z púštnych otcov, svätý Níl sa o význame pôstu vyjadril: ,Modlitba toho, kto sa postí, sa podobá mladému orlovi, ktorý sa vznáša v povetrí, kým modlitba nestriedmeho človeka je zaťažená presýtenosťou a klesá nadol.' Tento výrok dosť výstižným spôsobom vyjadruje, že význam pôstu pre duchovný život spočíva najmä v tom, aby pomáhal v duchovnom napredovaní. Aby sme dosiahli to najvznešenejšie, teda spoločenstvo s Bohom.“ 

Prečo Cirkev ustanovila pôst

Niektorí ľudia nie úplne správne chápu dôvod, prečo sa postiť. Zrieknem sa v piatok alebo Cirkvou stanovený deň mäsa a mám vybavené. Pravá podstata pôstu spočíva v niečom inom. „Niekedy pôst chápu ako niečo, do čoho ich nútia iní: Cirkev alebo kňazi. Potom, samozrejme, vnímajú pôst ako obmedzovanie vlastnej slobody. Iní zase skončia v určitom minimalizme a legalizme, že dbajú iba na dodržanie „litery“, ale pritom zabudnú na ducha pôstu,“ zdôrazňuje Patrik Vnučko.

Dôvodom, prečo sa piatok stal v kresťanstve pôstnym dňom par excellence, je fakt, že je to deň Ježišovej smrti; a tak v tomto prípade z pohľadu kresťana je to určitá forma solidarity s Ježišovým utrpením a vďačnosti, že z lásky k nám podstúpil ukrutné mučenie a smrť. „S vďakou prijímame jeho obetu na kríži, z vďaky sa mu chceme pripodobniť (imitatio Christi) pôstom a sebazáporom. Pôst sa zvyčajne chápe ako určitá forma odriekania, napríklad mäsa, ale hlbším zmyslom pôstu je meniť svoje zmýšľanie podľa Ježiša.

V tomto duchu má pôst svoje miesto v živote kresťana, pretože vždy máme v živote čo zlepšovať, či už vo vzťahu k Bohu, k blížnym, ale aj sami k sebe. Pôst má zintenzívniť našu pozornosť voči Bohu, ľuďom a dávať si viac pozor aj na seba, na svoju krehkosť,“ približuje nasledovník svätého Dominika. 

Pokánie je zrieknutie sa ega

V Pôstnom období je asi najviac zdôrazňované pokánie. Z pohľadu duševného zdravia pre človeka je prospešné, ak si prizná chybu, omyl, vinu a v tomto duchu prehodnotí aj zmení svoje správanie vo vzťahu k ľuďom a k Bohu. K intenzívne prežívanému pôstu patrí hlbšie spytovanie svedomia, zdravá sebakritika, skúmanie vlastného vnútra a pohnútka. Takáto pozornosť nám dokáže odhaliť vlastné nedostatky, čomu by sme sa mali vyvarovať a čo zlepšiť. Odhalí, koľko neporiadku a problémov nám robí naše vlastné ego.

Preto treba viac načúvať Bohu a potrebám blížnym. A tu vzniká iná možnosť sebazáporu: zaprenie vlastného ega, vlastnej vôle, alebo lepšie povedané svojvôle. Pôst začína zmenou zmýšľania. V čom spočíva? V tom, že pripodobňujeme svoje zmýšľanie Ježišovmu. K tomu vyzýva aj apoštol Pavol: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš; On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého“ (Flp 2, 5 - 7).
Pokánie začína priznaním si vlastných chýb a nedostatkov. Pokiaľ to človek neurobí, nie je schopný ich ani meniť.

Uvidieť svoje hriechy a chyby je vlastne milosťou. Ľudia, ktorí prepadli závislosti, ich aj vidia, ale zvyčajne majú problém priznať si ich, čím v konečnom dôsledku popierajú svoju závislosť. Úprimné priznanie vlastných hriechov nás otvára pre pravdu. Prijať aj nepríjemnú pravdu o sebe, pred ktorou si zvyčajne zatvárame oči. Pravda oslobodzuje a zároveň učí pokore. Vlastný život a správanie môžeme meniť k lepšiemu len vtedy, keď si uvedomíme a priznáme to, čo je v nás zlé. A tiež ak v pozitívnom zmysle meníme svoj vzťah k iným, prospievame tým aj sebe. 

Obetovať bolesť a utrpenie

Niektorí ľudia majú problém hovoriť o bolesti, utrpení a obetovaní sa. Považujú to za výsadu svätých. Napriek tomu u veriaceho by mali akcentovať tieto skutočnosti v jeho živote. Patrik Vnučko OP vysvetľuje dôvod: „Svätci neboli svätcami preto, že vyhľadávali bolesť a utrpenie. Ku skutočnej svätosti nevedie sebatýranie, ale láska a milosrdenstvo. Tie sa však dajú žiť len vo vzťahu k iným. 

Na druhej strane bolesť a utrpenie patria k ľudskému životu a nemožno si pred nimi zatvárať oči. S bolesťou a utrpením sa zvyčajne konfrontujeme vo vzťahu k sebe a iným. Ako sa správať v oboch prípadoch, nám dal príklad Ježiš, ktorý nás učí pozornosti, súcitu a pomoci tým, ktorí trpia, ale učí nás aj niesť svoj kríž. On hoci mohol uniknúť utrpeniu, dobrovoľne ho podstúpil a obetoval sa za nás. Zvyčajne zmysel utrpenia nevidíme, ale Ježiš nám ukazuje, že aj utrpenie má význam a hodnotu, spočívajúcu v obetovaní ho za druhých. 

Byť v kondícii

V súčasnosti je odriekanie dosť nepopulárne, naopak, preferuje sa pôžitok a užívanie si všetkého príjemného.
„Paradoxom je, že akokoľvek sa zdôrazňuje pôžitok a uspokojenie chúťok, v móde sú rôzne diéty. Musíme si priznať, že ľudia kvôli kultu tela alebo zdravému životnému štýlu neraz žijú omnoho asketickejšie ako rehoľníci.

Aj športovci v rámci prípravy zachovávajú určitý „pôst“, ktorý im má pomôcť k tomu, aby boli v lepšej kondícii a aby správne reagovali na podnety a výzvy, ktoré im športový zápas prinesie. Z tohto pohľadu nám odriekanie pomáha oslobodiť sa od zbytočnej záťaže. Nestriedmosť zaťažuje a ubíja nielen telo, ale aj myseľ. Sami z vlastnej skúsenosti to poznáme, že keď sa prejeme, tak aj po duchovnej stránke cítime, že duša je lenivá, malátna a nepozorná. V rovnakom duchu aj List Hebrejom vraví: „Zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12, 1 - 2).

Kresťanský pôst by mala sprevádzať dobrá kondícia a radosť. Žiaľ, niekedy sa tak zameriame na pôst, napríklad o chlebe a vode, že pri jeho dodržiavaní prepadneme mrzutosti, ktorú prenášame na iných. Takýto pôst môže byť skôr na škodu než na osoh. „V duchovnom živote ide predovšetkým o to, aby sme sa nechali viesť Duchom Svätým, a ten sa nedá uzavrieť do nejakej ,osvedčenej šablóny'.

Obdobie 40 dní zvýšenej pozornosti by v nás malo vytvoriť určitý návyk, aby sme v zvýšenej pozornosti vytrvali i po Veľkej noci. Prajem všetkým čitateľom dobrú duchovnú kondíciu, a to nielen počas pôstu. Mimochodom starý dobrý názov pre dobrú duchovnú kondíciu je svätosť. Nezáleží od našich výkonov, ale ako spolupracujeme s Božou milosťou a vo svojom živote odzrkadľujeme prítomnosť Boha. A o to nakoniec pri kresťanskej pôstnej praxi ide,“ dodáva sympatický dominikán.