Aspoň chvíľu sme mohli žiť so svätým

Kňaz Spišskej diecézy Jozef Jarab sa podieľal na príprave pápežskej návštevy Jána Pavla II. Ako veľkú milosť vníma, že jeho aktuálnym domovom je byt v Spišskej Kapitule, kde tento pápež nocoval z 2. na 3. júla 1995. Dodnes si pamätá jeho prvé slová, keď vystúpil z auta: „Vedel som, čo je Spiš, vedel som, čo je Kapitula, ale až teraz vidím, čo je Spišská Kapitula.“

Aj večera bola plná úprimnosti. „Keď obsluhujúce rehoľné sestry chceli osobitne servírovať jednotlivé chody, pápež to zjednodušil a povedal, aby všetko položili na stôl,“ spomína Jozef Jarab.

Ján Pavol II. sa pýtal vtedajšieho spišského biskupa Františka Tondru na život v diecéze, pritom spomenul, že má čiastočne spoločné hranice s Krakovskou arcidiecézou.

Tiež sa v spomienkach vrátil k lyžovačke v  Tatrách. „Následne spomenul známy žart, ako v kolégiu kardinálov povedal, že päťdesiat percent kardinálov v Poľsku lyžuje – on áno a kardinál Stefan Wyszyński nie.“

SVÄTÝ OTČE, DO LEVOČE

Zo Spišskej Kapituly smerovalo naše putovanie po stopách Jána Pavla II. do Levoče. V roku 1995 totiž pápež naplnil prianie slovenských veriacich, ktorí pri audienciách na Svätopeterskom námestí roky neúnavne volali: „Svätý Otče, do Levoče!“

Na lúke pod Mariánskou horou stojí mohutný drevený kríž. Je to spomienka na svätú omšu, ktorú tam Ján Pavol II. slávil pred tridsiatimi rokmi za účasti 650-tisíc pútnikov. Mnohí tam nocovali, pričom ich potrápil dážď. Ráno sa prehánky ešte zintenzívnili, ale podľa slov Jozefa Jaraba sa počasie v pápežovej prítomnosti akoby zázračne zmenilo.