Autoritu nahradilo spochybňovanie

„Pojem autorita pochádza z latinského slova auctoritas. Na jednej strane znamená úctu, uznanie, rešpekt, prestíž, teda pozitívne spoločenské ocenenie,“ vysvetľuje sociologička. „Autoritami nazývame ľudí, ktorí týmito znakmi disponujú. Môžu to byť rodičia, učitelia, kňazi, vedci, politici, manažéri, ale v podstate hocikto iný, napríklad v súčasnosti aj influenceri.“

Zároveň ide aj o schopnosť rôznych foriem sebapresadzovania, takže formálna autorita potom vyplýva z  postavenia človeka. „Najlepšia kombinácia je, keď je formálna autorita zároveň aj neformálna, teda akceptovaná nielen kvôli postaveniu, ale napríklad kvôli excelentným vedeckým, umeleckým a športovým výsledkom alebo jednoducho preto, že je skvelou kaderníčkou či dobrým človekom.“

Sociologička však pripomína, že pre nás veriacich je najvyššia duchovná i morálna autorita Boh, ktorý zároveň disponuje aj najvyššou mocou.

KRÍZA HODNÔT

„Kríza autorít, hlavne tých tradičných vrátane Boha, nie je novodobá záležitosť. Je to proces, ktorý sa začal osvietenstvom a spochybňovaním všetkého, čo sa nedá dokázať rozumom, teda racionálne, neskôr vedecky, čiže na základe dôkazov zaužívaných v prírodných vedách. Čo sa nedá takto dokázať, to vraj neexistuje,“ zdôrazňuje odborníčka.

„Samozrejme, ide aj o ideologické podchytenie týchto zmien, vďaka ktorému celý tento proces odštartoval aj hodnotovú krízu.“ Trvá dodnes a jej základom je spochybniť všetko, čo stojí v ceste tzv. slobode človeka, spochybniť všetky pevné hodnoty jeho života, akými sú aj tradičné autority – rodičia, učitelia, kňazi, ale aj inštitúcie ako štát, rodina.

„Ich spochybnením a nabúraním sa vyvolal a naďalej sa vyvoláva hodnotový zmätok, čo má ďalekosiahle spoločenské, politické, hospodárske a psychologické následky.“

KONKURENCIA A ŽIVOTNOSŤ

Postavenie súčasných autorít oproti autoritám, ako sme ich poznali pred 35 rokmi, teda pred nežnou revolúciou, by sa dalo charakterizovať podľa Zuzany Mészárosovej-Lampl veľmi stručne: „Súčasné autority majú vyššiu konkurenciu a kratšiu životnosť, i keď výnimky sa vždy nájdu.“

V niektorých situáciách nadobúdame pocit, že ľudia sa začali brániť autoritám. A keď sa obávajú, že by niekto mohol mať nad nimi prevahu, hneď v sebe naštartujú obranný mechanizmus a snažia sa tohto človeka stiahnuť na svoju úroveň, respektíve eliminovať jeho vplyv.

Sociologička však tvrdí, že „človek, ktorý má morálne istoty, dobré ľudské vzťahy, naplnený život a zdravú sebadôveru, sa nepotrebuje brániť autoritám. Napokon, práve preto je často sám autoritou“.

AUTORITU NAHRADILO SPOCHYBŇOVANIE

Na otázku, akú rolu v súčasnej kríze autorít zohráva postfaktuálna doba, sociologička odpovedá, že pri vytváraní a ovplyvňovaní verejnej mienky namiesto faktov sú prvoradé emócie a osobné presvedčenia, teda faktory subjektívnej povahy.

„Spochybňovanie skutočných faktov sa deje napríklad falošným odvolávaním sa na to, že fakty majú aj subjektívnu povahu. Lenže to nie je pravda, lebo ak má fakt subjektívnu povahu, už nie je faktom. Iná vec je, že výroba niektorých ‚faktov‘ podlieha propagandistickým a manipulatívnym zámerom v závislosti od ideologického zamerania informačného zdroja,“hovorí Zuzana Mészárosová-Lampl.

PRAVDA SA PODKOPÁVA

Vyrábanie takýchto poloprávd alebo aj klamstiev vedie k ďalšiemu spochybňovaniu faktov (keď si príjemca informácie povie, že ak klamali v tomto, tak asi klamú aj v iných veciach) alebo k upevneniu klamstva (keď príjemca uverí daným informáciám).

„V každom prípade sa podkopáva istota v tom, že existuje pravda. Nakoniec už nikto nikomu neverí, respektíve verí iba tomu, kto reprodukuje informácie, ktoré dotyčný chce počuť, lebo sú v súlade s jeho presvedčením.“

Deje sa to aj v prípade autorít. „Stačí jeden nepravdivý, ale dobre zvolený titulok o danej autorite a môže to viesť k spochybneniu jej činnosti, jej morálnych zásad alebo doterajších výsledkov. Pritom cieľom takýchto praktík nie je len diskreditácia danej osoby a manipulácia verejnej mienky, ale aj zvýšenie profitu.“

Veď práve takéto kontroverzné titulky získavajú najviac klikov na internete. „Ak sa aj pravda nakoniec ukáže, napáchané škody sa už nedajú eliminovať.“

NOVODOBÍ NÁZOROVÍ VODCOVIA

V dnešnej spoločnosti má väčší dosah a vplyv internetový influencer či televízna celebrita ako osobnosť, ktorá vyniká morálkou, vzdelaním, intelektom či pracovnou praxou. Prečo je to tak?

„Pred súčasnými influencermi existovali tzv. názoroví vodcovia, teda osoby s neformálnou autoritou, ktorí dokázali ovplyvniť verejnú mienku v dosahu svojho bezprostredného okolia tradičnou medziľudskou komunikáciou. Boli to hlavne ženy. Formovali názory svojich kamarátok okrem iného v oblasti módy alebo výchovy detí,“ vysvetľuje sociologička a dodáva, že aj medzi dnešnými influencermi dominujú ženy.

„Influenceri spĺňajú podobnú úlohu ako názoroví vodcovia, ale ich vplyv je omnoho väčší, keďže komunikujú online, teda v neobmedzenom priestore. Túto funkciu, či už influenceri, alebo celebrity – často sa tieto skupiny prekrývajú –, dokážu úspešne spĺňať iba preto, lebo sú v niektorej oblasti neformálnymi autoritami, i keď nie vždy v pozitívnom zmysle. Navyše dokážu naplno využiť možnosti internetu, čo je tiež schopnosť, ktorou nedisponuje každý.“

INDOKTRINÁCIA

Jedným z tajomstiev úspechu na sociálnych sieťach je intimita a autenticita, teda aspoň ich zdanie. „Influenceri komunikujú so sledovateľmi, akoby boli ich priatelia – zdieľajú osobné momenty, dávajú nahliadnuť do zákulisia svojich životov –, a zakladajú si na tom, aby sa javili ako nestranní. Takto potom dokážu svoje subjektívne názory, faktmi nepodložené mienky, ba klamstvá prezentovať a nebadane indoktrinovať ako objektívne podložené.“

Influencerov nemôžeme hádzať do jedného vreca. „Na jednej strane sú medzi nimi osobnosti, ktoré vo svojej oblasti už niečo dokázali a môžu byť pozitívnymi vzormi. No sú aj takí, ktorí v porovnaní s kresťanskými hodnotami alebo aj štandardnými všeľudskými morálnymi normami šíria zlo.“

V našej postmodernej spoločnosti sa nosí inakosť, hlavne netradičná. A teda aj vulgárnosť, plytkosť, hlúposť, netalentovanosť, výtržníctvo a podobné „inakosti“ sú v hodnotovom chaose, ktorý zažívame, vítané spestrenie pre určité skupiny populácie.

OSOBNOSTI NA OKRAJI

Zuzana Mészárosová-Lampl však zároveň dodáva, že aj história, nielen súčasnosť, pozná mnohé autority, ktoré svoju moc a vplyv zneužívali na dosiahnutie neblahých cieľov. O to väčšia škoda je, že osobnosti, ktoré vynikajú morálkou, vzdelaním, intelektom či pracovnou praxou, zväčša nemajú čas na to, aby sa venovali sociálnym sieťam.

„Mnohí z nich navyše nedisponujú schopnosťou prerozprávať alebo opísať masám ľudí zrozumiteľným spôsobom to hodnotné, čomu sa prioritne venujú. Síce sú v niečom vynikajúci, ale nie sú natoľko známi, pretože sa na verejnosti či v online priestore vyskytujú menej. Tomu potom, žiaľ, zodpovedá aj miera ich autority a spoločenského vplyvu, ktorý zostáva okrajový.“