Barborskú cestu sa oplatí prejsť

Okolnosti vzniku Barborskej cesty približuje Roman Neradný: „Na úplnom začiatku stojí Juraj Slašťan a Peter Sárinec, ktorí sa rozhodli dostať do povedomia Slovákov históriu stredoslovenského banského regiónu.

Rozhodli sa inšpirovať hornorakúskou pútnickou cestou Johannesweg a vytvorili trasu, ktorá spája najznámejšie banské mestá – Banskú Bystricu, Kremnicu a Banskú Štiavnicu, pričom prechádza cez rôzne lokality, kde kedysi prebiehala ťažba alebo spracovanie rúd, ako napríklad Špania Dolina, Staré Hory či uhliarska osada Kordíky.“

Bane, Slovensko a Európa

Banská tradícia siaha na Slovensku do dávnejšej histórie, než by sme si dokázali predstaviť. Medené náleziská v okolí Banskej Bystrice patrili medzi najväčšie v Európe a meď z nich sa údajne našla v mečoch, ktorými sa bojovalo počas trójskych vojen ešte za čias Alexandra Veľkého.

Aj dejiny stredovekej Európy boli nerozlučiteľne spojené so Slovenskom. Prišli k nám majstri zo Saska či z Talianska, ktorí tu začali budovať sofistikované banské zariadenia a štôlne, keďže predtým sa na našom území ťažilo len povrchovo, takzvaným kutaním. V Kremnici sa ťažilo zlato a v Banskej Štiavnici striebro a zlato.

Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou založil v roku 1328 v Kremnici mincovňu, ktorá razí mince doteraz, čo z nej robí najstarší nepretržite fungujúci podnik na svete. Banská Štiavnica bola v tom období druhé najdôležitejšie mesto na Slovensku hneď po Prešporku.

„Naším cieľom bolo ľuďom ukázať slovenskú históriu, odnepamäti spätú s baníctvom, povzbudiť ich k objavovaniu nových vecí, na ktoré môžu byť právom hrdí, a počas putovania spoznávať nielen pamiatky a prírodu, ale aj samých seba,“ zdôrazňuje Roman Neradný.

Symbolika čísla 29

Barborská cesta bola oficiálne založená v roku 2014. Meria 186 kilometrov, no v budúcnosti ju plánujú rozšíriť o ďalších približne sto kilometrov. Celá cesta je rozdelená na deväť etáp, čiže sa dá prejsť za deväť dní.

V rámci jednotlivých etáp je 29 zastavení, pričom číslo 29 má v baníckej mytológii špeciálny význam. Každá banícka uniforma má 29 gombíkov, ktoré symbolizujú svätú Barboru, patrónku baníkov. Zomrela práve vo veku 29 rokov.

Podľa legendy ju otec, aby jej zabránil v konvertovaní na kresťanstvo, zamkol vo veži, ktorá mala dve okná. Ona sa však aj tak dala pokrstiť a vo veži dala vybúrať tretie okno, čo malo symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Práve veža s troma oknami je aj logom Barborskej pútnickej cesty.

Samotnú cestu netreba prejsť naraz, dá sa aj rozdeliť. Hoci patrí k náročnejším, je vhodná i pre rodiny s deťmi, ľudia ju prešli už aj s detským kočíkom. Obľubujú ju však i ultrabežci.

„Pútnici sú iní, menej nároční ako bežní turisti, no majú svoje špecifické potreby,“ hovorí Roman Neradný. „Balia sa striedmejšie, preto na ceste privítajú miesta, kde si môžu oprať a vysušiť oblečenie, najesť sa, napiť, kúpiť základné potraviny.“

Najdlhšia krížová cesta v Hornom Uhorsku

Trasa Barborskej cesty ponúka zaujímavosti doslova na každom kroku. Začína sa v banskobystrickom Kostole Nanebovzatia Panny Márie, ktorého súčasťou je Kaplnka sv. Barbory s oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče.

Pri požiari v 18. storočí, keď vyhorela prakticky celá Banská Bystrica, zhorel i kostol. Jediné, čo sa zachránilo, bola práve spomínaná kaplnka. Pri Kostole Nanebovzatia Panny Márie sa začína aj najdlhšia krížová cesta v Hornom Uhorsku.

Jej prvé zastavenie sa nachádza v tieni pamätných líp v časti mesta Medený Hámor, ktoré sa vysádzali v každom uhorskom meste na pamiatku cisárovnej Sissi. Cesta pokračuje do dediny Jakub, kde nájdeme kostol zasvätený pútnikom.

Popri viacerých zastaveniach sa dostaneme až na námestie do Španej Doliny, kde sa nachádza replika Božieho hrobu. Celá táto krížová cesta má okolo 12 kilometrov.

Unikát na každom kroku

Ďalšou zastávkou na Barborskej ceste sú Staré Hory s nádhernou bazilikou minor a studničkou so živou vodou. Odtiaľ pútnici stúpajú do zaniknutej osady Piesky, z ktorej sa zachovala len malá kaplnka a starý banícky cintorín v strmom svahu, typický liatinovými krížmi.

Cez vrch Skalka viedla stará furmanská cesta, ktorou sa dostaneme až do dedín Krahule, Kremnické Bane a Turček. Podľa legendy boli tieto dediny príliš chudobné na to, aby si postavili každá vlastný kostol, tak sa zložili a postavili jeden spoločný. Neskorším meraním sa následne zistilo, že sa nachádza v geografickom strede Európy.

V Kremnických Baniach stojí za pozornosť prepadlisko Šturc, kde sa ťažilo zlato. Nasleduje Kremnica, hrad Šášov, Sklené Teplice a cez sedlo Červená studňa sa popri unikátnej sústave tajchov dostaneme až do centra Banskej Štiavnice.

Za zmienku stojí i studňa v Ostrej Lúke, ktorej voda má vynikajúce zloženie, zodpovedajúce požiadavkám dojčenskej vody. Vyviera z hĺbky 300 metrov a preteká cez zlaté a strieborné rudy Štiavnických vrchov.

Cesta ďalej pretína Pustý hrad, Zvolen, kúpele Sliač, Sampor s benediktínskym kláštorom i Hronsek, kde stojí drevený artikulárny evanjelický kostolík, zapísaný v zozname UNESCO. Medzi posledné zastávky patrí vrch Vartovka s hvezdárňou. Kedysi tam stála strážna veža, ktorá bola súčasťou varovného systému v časoch tureckých nájazdov.

Barborská cesta sa končí tam, kde sa začala, v Banskej Bystrici. „Pútnici si môžu kúpiť bedeker, do ktorého na jednotlivých etapách zbierajú pečiatky. Po absolvovaní cesty v Banskej Bystrici dostanú pamätný odznak a certifikát,“ vysvetľuje Roman Neradný.

A ktorú časť Barborskej cesty má najradšej on? „Ťažká otázka, každé zastavenie na ceste je niečím výnimočné. Mám rád Španiu Dolinu, ale i obce Dubové a Bacúrov, ktoré mi svojou atmosférou pripomínajú putovanie po Svätojakubskej ceste do Santiaga de Compostela.“