Benediktíni sú odjakživa súčasťou Ettalu

Opátstvo bratov benediktínov založil 28. apríla 1330 bavorský vojvoda a cisár Ľudovít IV. (1281 – 1347) ako naplnenie osobného sľubu Bohu, ale tiež úsilia o rozšírenie obchodnej cesty z Augsburgu do Verony a rozvoj regiónu.

Okrem krátkej pauzy v časoch sekularizácie v rokoch 1803 – 1898 tam rehoľa benediktínov pôsobí dodnes. Kláštor je zároveň zriaďovateľom benediktínskeho gymnázia v Ettale. Popri nádherných kláštorných priestorov tam nájdeme barokový pútnický Chrám Nanebovzatia Panny Márie.

Kláštorný chrám

Pôvodne v rokoch 1330 až 1370 bol kláštorný kostol vystavaný v gotickom slohu a 5. mája 1370 ho vysvätil biskup Pavol z Freisingu (1359 – 1377).

V prvých štyroch storočiach svojej existencie však komunita rehoľníkov v porovnaní s veľkými starobylými bavorskými opátstvami nebola taká významná.

Žiaľ, v čase reformácie kostol v 16. storočí značne poškodili vojská saského kurfirsta Mórica. Nepriala mu ani tridsaťročná vojna v rokoch 1618 až 1648.

Zástupy pútnikov prichádzali do Ettalu v 17. a 18. storočí. Počas vojny o španielske dedičstvo Habsburgovcov kurfirst Max II. Emanuel (1662 – 1726) 12. apríla 1704 do klášora priniesol milostivý obraz a mramorovú sochu Panny Márie (Ettalská madona).

Sám nebeskú Matku v dvornej kaplnke desať dní uctieval a prosil o pomoc. Následne obraz putoval po viacerých mníchovských kostoloch a nakoniec 30. júna ho preniesli do katedrály vo Freisingu. Na jar v roku 1705 sa obraz vrátil do Ettalu.

Baroková bazilika je na pôdoryse dvanásťboká kupolovitá stavba s predsieňou a pripojenou hlavnou oltárnou miestnosťou.

Štuková výzdoba je dielom nemeckého sochára a štukatéra Johanna Georga Übelhera (1703 - 1763) a štukatéra Franza Xavera Schmutzera (1713 – 1775).

Pápež Benedikt XV. (1854 – 1920) povýšil apoštolskou exhortáciou Inter potiora kostol na baziliku minor 24. februára 1920.
 

Kláštorný komplex
 

Jadro kláštorného zoskupenia budov teda tvorí kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Samotné budovy kláštora, ktoré sa na juhovýchode k nemu pripájajú, tvoria troj- až štvorpodlažný štvorkrídlový komplex v barokovom štýle a pôvodne ich dal postaviť švajčiarsky architekt Enrico Zuccalli (1642 – 1724) v roku 1714.

Pri požiari v roku 1744 kostol s kláštorom boli z veľkej časti zničené a následne čiastočne prestavané v rokokovom štýle. Západne od kostola sa nachádza kláštorné nádvorie.

Skutočný rozkvet kláštora sa začal až za benediktínskeho opáta Placida Seitza II. Pri kláštore založil v roku 1710 rytiersku akadémiu, známu konceptom ettalskej scholastickej tradície.

Počas cisárskej správy Bavorska sa v Ettale vyučovali vojenské vedy, najmä balistika a vojenská i civilná architektúra. Nešlo len o teoretickú prípravu. Prostredníctvom budovania zákopov a streleckého výcviku sa uskutočňovala aj praktická.

V súčasnosti kláštorná komunita prevádzkuje niekoľko komerčných podnikov, ako pekáreň, kláštorný pivovar s pridruženou výrobou likéru, kláštornú reštauráciu a vydavateľstvo.

Ale benediktíni sú tiež aktívni v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva. Ďalej tam nájdeme hotel a ubytovacie apartmány, čím rehoľné spoločenstvo prispieva  k zamestnanosti miestneho obyvateľstva.

A keď teda navštívite Ettal, nezabudnite, že medzi vyhlásené produkty bratov benediktínov patrí Ettaler Klosterliqueur (ettalský kláštorný likér).