Bezmocný Všemocný

Vianočná polnočná omša rozpráva o narodení Ježiša Krista z perspektívy svätého Lukáša. Ten začína sčítaním. Vyhlásil ho cisár Augustus, v tých časoch najmocnejší vládca, aby mohol účinnejšie kontrolovať svoje územia. Aby mohol vyberať dane, určovať vojenské povinnosti a zákony podľa svojich predstáv.

Keď Sýriu spravoval Kvirínius, cisárova predĺžená ruka, na jeho pokyn šli všetci zapísať sa do miest, z ktorých pochádzali.

NEVYBRAL SI PALÁC

Išiel aj Jozef s Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. My to dnes vieme, ale vtedy to nik netušil: čakala dieťa, ktoré nebolo z tohto sveta. Božieho Syna. A ten neprišiel na svet v cisárskom paláci v Ríme, ale v bezvýznamnej stajni v Betleheme.

Bohatstvo, moc a sláva, tieto tri veci, po ktorých túžili a túžia ľudia všetkých generácií, boli v časoch Kristovho narodenia v najväčšej miere prítomné na cisárskom dvore. No Boh si ho nevybral.

Cisár Augustus si mohol robiť, čo sa mu zachcelo: kontroloval celý vtedy známy svet. K  tomu disponoval najväčším bohatstvom a bezpochyby sa sýtil tými najvyberanejšími jedlami. Takisto ho všetci poznali: veď jeho podobizeň bola vyrazená na minciach, ktorými sa v Rímskej ríši platilo.