Bezohľadnosť je väčší morálny problém ako vakcína

Koncom decembra minulého roka sa začalo s očkovaním proti COVID-19. Odborníci ho považujú za jeden z najúčinnejších nástrojov v boji proti ochoreniu, s ktorým svet zatiaľ neúspešne bojuje už rok. Kým niektorí ho berú za novú nádej, iní mu neveria. S infektológom, profesorom Vladimírom Krčmérym (60) sme sa pozreli na účinnosť vakcinácie aj na jej morálnosť.
Anna Stankayová 27.01.2021
Bezohľadnosť je väčší morálny problém ako vakcína

Slovensko má momentálne k dispozícii dva druhy vakcín. Ilustračná snímka: profimedia.sk/SME/Marko Erd

Aké máte očakávania od plošného očkovania? Po dlhom boji s koronavírusom znie až príliš optimisticky, že by sme sa mohli časom vrátiť do normálu.

Očkovanie je spolu so stratégiou ROR, plošným testovaním a karanténnymi obmedzeniami štvrtým najúčinnejším spôsobom boja s akoukoľvek epidémiou. Kým nebudú zaočkované tri štvrtiny populácie, nebudeme môcť zanechať stratégiu ROR (nosiť rúško - dodržiavať odstup - umývať si často ruky).

To znamená, že ak sa chceme vrátiť do predcovidového času, kým nedôjde k plošnému zaočkovaniu, a to nielen u nás, ale i v celom schengenskom priestore, najbližšie približne tri mesiace, teda do sviatkov vzkriesenia, budeme musieť strpieť okrem ROR aj striedanie subtotálnych testovaní a lockdownov - karantén a zákazov rôzneho stupňa, či už na národnej alebo lokálnej úrovni.

Očkovať by sa nemali viaceré skupiny ľudí – od maloletých po tehotné a dojčiace ženy, keďže pre nich ešte nie sú známe účinky vakcíny. Rovnako však ani ľudia, ktorí už ochorenie COVID-19 prekonali. Prečo ani oni?

Po prekonaní ochorenia COVID-19 vzniká imunita na najmenej tri mesiace, výsledky štúdie z Wuchanu a lode Diamond princess ukazujú na to, že tí, čo mali klinicky ťažší priebeh, sú imúnni až deväť mesiacov, možno aj dlhšie.

Tí, čo boli len pozitívni, ale neboli klinicky chorí, majú imunitu najmenej tri mesiace a tí, čo prekonali ľahší priebeh, sú voči chorobe odolní približne šesť mesiacov, čiže títo pôjdu na očkovanie logicky neskôr. Vykoná sa im minútový protilátkový rýchlotest, ktorý určí, či majú alebo nemajú protilátky, a teda či ich treba alebo netreba očkovať.

Na aké obdobie by nás mala vakcína chrániť? Budeme sa musieť preočkovávať pravidelne?

Potrebujeme odsledovať prvých očkovaných, takže odpoveď bude jasná asi na jeseň 2021. Výrobca odporúča preočkovanie po roku. U niektorých vakcín, ako napríklad živých, ktoré sú v Číne či v Austrálii, sa bude zrejme vyžadovať len jedna dávka.

Prečo sa očkovanie považuje za jednu z najlepších možností, ako poraziť koronavírus? Existujú aj iné možnosti?

História nám ukazuje, že počas posledných sto rokov bolo očkovanie spolu s karanténou, masovým testovaním a následnou izoláciou úspešné a spolu takto zlikvidovali takmer všetky epidémie. Výnimkou je TBC na africkom a ázijskom kontinente, kde vakcína chráni len v ranom detstve.

Na tuberkulózu a HIV však máme účinnú profylaxiu aj liečbu, k tomu rozsiahly aparát preventívnych opatrení, takže u HIV dochádza už k značnému poklesu aj v rozvojových krajinách.

Ochránia zaočkovaní ľudia aj tých neočkovaných?

V každom prípade znížia riziko prenosu nákazy.

Môžu nezaočkovaní predstavovať pre zaočkovaných nejakú hrozbu?

Pre zaočkovaných nie, ale pre ostatných nezaočkovaných áno. Na kolektívnu imunitu je potrebné zaočkovať najmenej tri štvrtiny ľudí, ak nie 90 percent. Opakujem, že nielen na Slovensku, ale vzhľadom na prevenciu importovaných nákaz v celom schengenskom priestore.

Je vakcína účinná aj na rôzne mutácie koronavírusu?

Zatiaľ nemáme dôkazy, žeby niektorá mutácia nereagovala na dosiaľ registrované vakcíny.

Viaceré druhy vakcín kritizuje Cirkev pre ich nemorálnosť, keďže sa často vyrábajú z tkanív potratených plodov. Vakcínu proti COVID-19 však schválil Vatikán aj biskupi, pretože ide o bezpečnosť a zdravie celej populácie a iná forma vakcíny zatiaľ neexistuje. Z akých buniek je táto vakcína? 

Tohto času máme vo svete šesť registrovaných vakcín. Pokiaľ by pri niektorej z nich boli na začiatku embryonálne bunky, neexistuje kauzálna súvislosť s interrupciou, pretože žiadna z firiem neiniciovala interrupcie nato, aby sa vykonali s cieľom výroby vakcíny.

Ak je vyrobená z tkanív, ktoré zostanú z telesných pozostatkov nenarodených detí, úroveň morálnej zodpovednosti je podobná, ako keď z mŕtvoly havarovaného motorkára odoberiete obličky na transplantáciu. Inak by to bolo v prípade, keby ste motorkára úmyselne zrazili s cieľom odobrať mu pečeň na transplantáciu, čo však nie je prípad pri vývoji žiadnej z dostupných vakcín.

Navyše platí Roma locuta, causa finita, to znamená, že diskusia na túto tému je skončená. Máme stanoviská nielen z Vatikánu, ale aj z miestnych biskupských konferencií, že tu nie je morálna prekážka očkovať proti smrteľnej chorobe.

Morálny a etický problém vidím viac v bezohľadnosti tých, ktorí neveria v epidémie, hoci ich spomína Starý aj Nový zákon a pandémie predpovedá tiež kniha Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa) - nenosia ochranné pomôcky, nedodržiavajú zákaz vychádzania, zhromaždenia a protiepidemické odporúčania Konferencie biskupov Slovenska, a tým ohrozujú životy a zdravie najbližších a spôsobia kolaps zdravotníctva.

Čo by ste odkázali skeptikom či nerozhodným ľuďom, ktorí sa očkovania boja?

Plne chápem a súcitím so skeptikmi, ktorí majú rôzne druhy obáv. Väčšinou to vychádza z prirodzenej nedôverčivosti. Aj Pán Ježiš mal medzi svojimi najbližšími, apoštolmi biskupmi, silných skeptikov (napríklad svätý Tomáš), takže musíme vyčkať, nech sa naplní ono prorocké „neuverím, kým neuvidím“,  teda kým neuvidia, že očkovaní prestanú zomierať.

Aj tak však zostane skupina, o ktorej Abrahám v podobenstve o boháčovi a Lazárovi povedal: „Neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Verím však, že táto skupina bude malá.

Slovensko má takmer 100 000 zaočkovaných obyvateľov

Vakcína chráni jednotlivca aj celú spoločnosť. Kolektívna ochrana však vznikne iba vtedy, ak sa zaočkuje viac ako 70 percent obyvateľov Slovenska. Národná stratégia očkovania proti ochoreniu COVID-19, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR, počíta s vakcináciou približne 3 300 000 ľudí.

Prioritne zaočkujú osoby, ktoré prichádzajú do kontaktu s rizikovými osobami, čiže sú v prvej línii a v teréne, po nich osoby v rizikovom veku a onkologických pacientov i pacientov s chronickými chorobami. V tretej vlne dostanú vakcínu špecifické skupiny, ako sú učitelia, bezdomovci alebo azylanti, a nakoniec - v priebehu jari - ostatní obyvatelia nad 18 rokov.

Do 25. januára na Slovensku zaočkovali 96 285 ľudí, čo predstavuje vyše 1,7 percenta populácie, z toho 5 stotín percenta dostalo aj druhú dávku vakcíny.

Jedna dávka nestačí

Prvá očkovacia látka s názvom Comirnaty od firmy Pfizer/ BioNTech prišla na Slovensko 26. decembra 2020. V prvej polovici januára dorazila zásielka aj od spoločnosti Moderna. Obe sa považujú za zatiaľ najúčinnejšie, ich úspešnosť je viac ako 94 percent.

Očkuje sa do ramena, v oboch prípadoch v dvoch dávkach, medzi ktorými je vyše dvadsaťdňový odstup. Ochrániť by nás mala sedem dní po druhom očkovaní, na akú dlhú dobu ešte odborníci nevedia.

Kým pri väčšine očkovacích látok sa do tela dostáva neaktívny vírus, tieto sú založené na mediátorovej ribonukleovej kyseline a majú v sebe časť genetického materiálu vírusového proteínu. Imunitný systém si tak vytvorí protilátky, a keď príde do kontaktu s vírusom, organizmus ochráni. Netreba sa preto báť, že vakcína spôsobí koronavírus.

Vedľajšie účinky má každý liek

Ľudia sa najviac boja nežiaducich vedľajších účinkov. Tie však majú všetky lieky. Medzi najčastejšie vedľajšie účinky vakcíny Comirnaty patrí bolesť a opuch v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy či svalov alebo kĺbov a tiež horúčka alebo triaška. Menej častým problémom môžu byť zväčšené lymfatické uzliny, nespavosť alebo svrbenie v mieste vpichu.

Niektoré bežne užívané liečivá teda spôsobujú oveľa závažnejšie problémy v porovnaní s nepatrnými ťažkosťami očkovacích látok proti koronavírusu.

Vakcínou človek nehreší

O morálnosti vakcíny sa pre vzdialený pôvod očkovacej látky v bunkách umelo potratených detí vedú medzi veriacimi rôzne názory. Vatikán, slovenskí i zahraniční biskupi však argumentujú, že ak nemáme iné vakcíny, ktoré by boli eticky v poriadku, hriech nepáchame. Navyše ide o závažné ohrozenie zdravia.

Pápež František uviedol, že z etického hľadiska by sa mal dať zaočkovať každý. Inak ohrozujeme nielen vlastné životy, ale tiež životy ostatných. Zároveň nechápe tých, ktorí vakcináciu odmietajú. Ide podľa neho o samovražedné popieranie, ktoré nedokáže vysvetliť. Svätý Otec František aj emeritný pápež Benedikt XVI. sú už zaočkovaní. 

Slovenskí biskupi dodávajú, že ochrana života a zdravia je vážnou morálnou povinnosťou – nevynímajúc riadne overené a schválené očkovacie programy.

Českí biskupi pripomínajú, že aby sa predišlo verejnému pohoršeniu, musí byť jasné, že príjemca takejto vakcíny nijako neschvaľuje spôsob jej výroby. Dať sa očkovať je ale podľa nich morálne prípustné. Nemyslíme totiž len na seba, ale tiež na najzraniteľnejších občanov.

Americkí biskupi v decembri 2020 vyhlásili, že vzhľadom na naliehavosť tejto krízy, nedostatok dostupných alternatívnych očkovacích látok a skutočnosť, že spojenie medzi potratom, ktorý nastal pred desaťročiami, a prijatím dnes vyrobenej vakcíny je vzdialené; očkovanie novými vakcínami proti COVID-19 za týchto okolností môže byť morálne oprávnené.

Preferujú vakcíny spoločnosti Moderna a Pfizer/BioNTech pred vakcínou AstraZeneca, ktorá je z nich najproblematickejšia. Na etický problém vakcíny tejto spoločnosti sa sťažovali aj austrálski biskupi. Ak nie je na výber, pre dobro spoločnosti pripúšťajú aj túto.