Bohu je možná akákoľvek premena

Svätý Augustín od Tomasa Ginera (1458), Diecézne múzeum Zaragoza, Aragon, Španielsko. Ilustračná snímka: wikimedia commons
Hoci v modernom období pribudlo do zoznamu svätcov viacero takých, ktorí vynikali uprostred bežného života, pojem svätosť si mnoho veriacich ešte stále spája s vyvolenými, ktorí dostali zbožnosť už do vienka. Stretávame sa tiež s postojom – ja mám za sebou toľko zlého, že nemôžem byť svätý.
PRÍKLAD AUGUSTÍNA
O tom, že takéto uvažovanie nie je správne, nás presviedča aj životná skúsenosť svätého Augustína, ktorý žil v rokoch 354 – 430. Hoci prežil búrlivú, neviazanú mladosť a neskôr zablúdil k heretikom, Boh si ho našiel a urobil z neho jedného z najväčších mysliteľov v dejinách Cirkvi.
„Svätý Augustín je nádherný príklad toho, akou zmenou dokáže prejsť život človeka. Jedna z jeho najkrajších modlitieb znela: Neskoro som si ťa zamiloval, ty krása taká stará a taká nová,“ hovorí kňaz Milan Hermanovský z Rehole sv. Augustína.
Medzi známych svätcov, ktorí si prešli veľkým zlomom, patria apoštoli Pavol či Matúš, ale i František z Assisi. „Sú aj takí, ktorých už od detstva sprevádzali znaky Božej prítomnosti, ako svätá Rita či Klára z Montefalca, ale aj ony si uvedomovali, že tiež len žijú z každodenného Božieho milosrdenstva, nielen obrátení hriešnici.“
Každodenným obrátením si teda musí prechádzať vždy nanovo každý z nás. „Aj Dominik, aby sa stal svätým, každý deň o to bojoval tým, že žil v prítomnosti Pána.“
BYŤ S BOHOM
Milan Hermanovský si všíma zlú tendenciu, keď vzťah k svätým zostane len na tom, že si „prilepíme“ ich obrázky na stenu ako vzdialené a nedosiahnuteľné ideály. Nevšimneme si, že Boh nám ich darúva najprv ako príklady každodenného života s požehnaniami aj bolesťami, až potom ako orodovníkov. Svätosť sa totiž žije už na zemi.
„Lebo Boh žije tu na zemi – Emanuel, Boh s nami. Chce naše šťastie a pokoj. Svätý Augustín mal vďaka schopnostiam a talentu úspech ako rétor, učiteľ, cisársky ‚hovorca‘. Mal všetko, po čom túžil, peniaze, slávu i politický vplyv, ale zistil, že nič z toho mu neprináša hlboké a trvalé šťastie.“
Cez osobnú krízu začal vnímať, že existuje aj duchovný rozmer človeka. Toto poznanie však v dnešnom rýchlom svete ostáva neraz pridusené.
„Je to tým, že mnoho času strávime vonkajšími vecami, ktoré sa natlačia do intimity nášho srdca, napríklad na sociálnych sieťach, ktoré ponúkajú ilúzie a vytrhávajú nás sebe samým. Potrebujeme byť viac s Bohom, ktorý je tu a teraz, tak, že ja budem tu a teraz. Prijať, že sme ním nekonečne milovaní, nech máme akékoľvek problémy. On je nám vždy k dispozícii, ale často sa stáva, že ho ľudia objavia až v bezvýchodiskových situáciách.“
Pokora a trpezlivosť
Kým svätý Augustín dospel k obráteniu, sedemnásť rokov sa zaňho modlila jeho matka svätá Monika. Dnes na jej orodovanie mnohé matky prosia Boha za svoje deti, ktoré sa odklonili od viery.
„Modlitba je veľmi dôležitá, ale nesmie ostať v povrchnej rovine, keď sa snažíme presvedčiť Boha, aby urobil, čo chceme a kedy chceme my,“ upozorňuje augustinián Milan Hermanovský. „Musíme vedieť prijať Božiu vôľu v každom okamihu. Inak sa zablokujeme vo falošnej nádeji, že musí byť podľa môjho a to nás vedie k duchovnej aj osobnej nezrelosti. Treba pokoru a trpezlivosť.“
Boh dokáže aj zlé veci v živote využiť na väčšie budúce dobro. „Ak na človeka iba tlačíme, že musí robiť toto a tamto, lebo Boh to prikazuje, bez toho, aby sme mu umožnili Boha stretnúť a spoznať jeho lásku, ľahko sa mu môže náboženstvo sprotiviť.“
K obráteniu sa nejde cez príkazy, ale cez vnútro. Človeku treba poradiť, aby začal hľadať vnútornú cestu v sebe. „Aby skúmal, čo mu Boh hovorí a tak ho mohol k sebe priviesť. Aby sa s ním stretol vo svojom srdci.“
Najdôležitejší je osobný príklad, aby svedectvo nášho života s Bohom priťahovalo. „Keď budem žiť vo svätosti, strhne to aj ľudí okolo mňa.“
Model generačného odovzdávania viery v rodine pomaly prestáva fungovať. „Kedysi bývali spolu v dome tri generácie, ktoré žili rovnaké hodnoty, čo dnes už takmer neexistuje. Mladí sú vystavení vrstovníkom s inými alternatívnymi hodnotami, ktoré sú však často iluzórne, bez koreňov, bez zmyslu, spoločnosť ich tak tlačí k ľahším pomýleným riešeniam. V Cirkvi tak pribúda ľudí, ktorí k viere dospeli zvonka, nie zvnútra rodiny.“