Bohu na slávu, blížnemu na pomoc

Pomáhajú pri požiaroch, no i pri autonehodách, haváriách, prírodných pohromách. Pre nás je to často hrdinstvo, pre nich práca. Hasiči – profesionálni aj dobrovoľní. Tí trnavskí sa pri príležitosti sviatku svätého Floriána spojili, aby spolu s verejnosťou oslávili 150. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru v ich meste. Katolícke noviny boli pri tom. 

Mária Bilá 14.05.2019
Bohu na slávu, blížnemu na pomoc

Oslavy sviatky svätého Floriána a 150. výročia vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave sa začali ďakovnou svätou omšou. Snímka: Tomáš Novosedlík

Tretí máj, asi pol deviatej ráno. Celá Trnava je pod mrakom, etapovito poprcháva, vonku to pripomína učľapkanú pošmúrnu jeseň. 
Aj preto je úľavou ocitnúť sa v teple a tichu Kostola svätého Jakuba. Barokové ozdoby krášli tlmené svetlo, ktoré pekne dopĺňa príjemnú intimitu sakrálnych priestorov. Hoci loď by pojala stovky veriacich, v tej chvíli sa v celom chráme nachádza len asi zo päť modliacich sa. 

Po pravici spolubojovníka 
To sa zmení pár minút pred deviatou. Vtedy, ako jeden, napochododuje dnu približne tridsať miestnych profesionálnych i dobrovoľných hasičov. Zjednotený a zrytmizovaný krok, na telách uniformy a na pár hlavách prilby, vo viacerých rukách vlajky, insígnie.

Prišli sem na ďakovnú svätú omšu na počesť 150. výročia vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave. Je evidentné, že nie všetci títo na pohľad drsní chlapi, medzi ktorými registrujeme jednu ženskú kolegyňu, dokážu Bohu popri dôstojnom postoji a výraze ponúknuť napríklad aj svoj spev či úsmev.

Ďakovnú svätú omšu celebroval vikár Filip Čierny OFM (vľavo). Kazateľom bol kňaz, poručík Ľuboslav Farkaš (vpravo). Snímka: Tomáš Novosedlík 

Mnohí z nich nejdú na sväté prijímanie, niektorí sem prišli možno len preto, aby netrhali kolektív. Azda o to skôr sa vedia stotožniť so slovami kázne kňaza a poručíka Ľuboslava Farkaša:

„Pre nás chlapov nie je jednoduché rozprávať o abstraktných veciach; o Bohu, o láske k blížnemu, o vnútornej inšpirácii konať dobro. Ale je pre nás prirodzené stáť vedľa iného chlapa, ktorý je dobrý, a spolu s ním konať dobro. Zjednotení dobrí ľudia dokážu urobiť toľko dobra, že svet bude lepší.“ 

Kazateľove slová pripomínajú, že mužská spolupatričnosť, túžba chrániť, bojovať a budovať má dlhú tradíciu.

„Rímske vojsko sa riadilo jednoduchým základným pravidlom - som silný, keď stojím po pravici svojho spolubojovníka. A naozaj, jedine ‚zošnurovaní’ chlapi stojaci zoči-voči nebezpečenstvu dokážu spolu vyvinúť také úsilie a preukázať takú odvahu a takú službu, aby ich snaha bola úspešne zakončená,“ mohli si medziiným vypočuť hasiči.

Ľuboslav Farkaš im pripomenul aj to, že každý z nich „je silný natoľko, nakoľko sa dokáže obetovať pre svojich blízkych. Je silný natoľko, nakoľko dokáže pochopiť slabého človeka. Je silný natoľko, nakoľko sa dokáže zastať toho, komu sa deje krivda.“

Mužská spolupatričnosť, túžba chrániť, bojovať a budovať je prítomná už u chlapcov. Snímka: Tomáš Novosedlík 

Podľa neho ľudia „aj keby prišlo akékoľvek sucho či akýkoľvek požiar, vďaka vám spoznajú, že nebudú proti nemu stáť opustení a osamotení.“

Pred hasičmi tak teda stojí výzva „aby poškodený človek pocítil, že je človekom, že pri ňom stojíme a pomáhame mu.“ 

Čo k tomu dodať; azda sa len pripojiť k modlitbe Ľuboslava Farkaša, ktorú zakopmonoval do kázne: „Modlime sa teda k Bohu, aby stál pri nás a dával nám dosť sily stáť pri iných“. 
 

Tam, odkiaľ iní utekajú
Po svätej omši sa presúvame na Trojičné námestie, kde sa koná výstava hasičskej techniky. Dážď ešte neustal, ale zdá sa, že najmä detským návštevníkom to neprekáža. Veselo i zvedavo si obzerajú vystavené exponáty, prípadne si skúšajú, aké je to v nich či na nich sedieť. 

„Táto akcia sa koná jednak pri príležitosti osláv svätého Floriána, patróna hasičov, ale zároveň ako súčasť osláv 150. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru mesta Trnava. Je to tretí najstarší zbor bývalého Uhorska po Šoproni a Bratislave,“ vysvetľuje nám Marián Hruška z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave.

Na námestí boli prítomní i profesionálni či dobrovoľní hasiči, ktorí verejnosť ochotne oboznamovali so svojou prácou. Snímka: Tomáš Novosedlík 

Zároveň pre nás zhodnotil, že „spolupráca dobrovoľnej požiarnej ochrany a HaZZ je na stúpajúcej úrovni“. 

Len upresnime, že toľko opakované 150. výročie sa v skutočnosti konalo už 30. novembra; kompetentní sa však jeho oslavy rozhodli spojiť s dňom svätého Floriána. 

Medzitým sa v budove archívu konajú komentované prehliadky a výstava Bohu na slávu, blížnemu na pomoc. Vo výstavných miestnostiach sa to len tak hemží návštevníkmi. Okrem školákov tu vidieť aj pomerne dosť dospelých, s nedávnymi dejinami svojich predchodcov sa prišli oboznámiť aj sami hasiči. 

Zjednotení dobrí ľudia dokážu urobiť toľko dobra, že svet bude lepší

„Deň otvorených dverí v archvíe realizujeme každý rok, teraz sme ho spojili s hasičskou tematikou, ktorej súčasťou sú aj ukážky techniky na Trojičnom námestí. Tu vystavujeme rôzne 3D predmety, ktoré súvisia s dobrovoľným aj profesionálnym hasičstvom,“ ozrejmuje vedúci oddelenia Štátneho archívu v Trnave Adrián Lančarič.

Záujemcovia si tak môžu pozrieť rôzne brigadírky, prilby, hasičské sekery, slávnostné uniformy, ale napríklad aj rôzne listiny, úryvky z kroník, reklamné materiály na kúpu a predaj protipožiarnej techniky a podobne. 

So záujmom verejnosti sa stretli výstavy v exteriéri aj interiéri. Ocenili ich rozmanité typy návštevníkov vrátane tých najmenších. Snímka: Tomáš Novosedlík

Pre deti sú pripravené aj tvorivé dielne, súťaž a maľovanky, súčasťou ktorých sú aj príslovia o ohni. 

Slávnosti pokračovali aj nasledujúci deň, sobotu 4. mája.

Keď sa vraciame námestím, je na ňom čoraz viac ľudí. Ani kropenie ich neodrádza od toho, aby sa prišli zoznámiť s touto zaujímavou stránkou trnavských dejín; s históriou aj prítomnosťou hasičov, ktorí, slovami Mariána Hrušku, „chodia pomáhať všade tam, odkiaľ iní utekajú“. 


Muži hasili, ženy ošetrovali
O histórii Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave návštevníkom výstavy referoval Jakub Roháč, pracovník Štátneho archívu v Trnave z oddelenia spracovania archívnych dokumentov. Túto stránku histórie priblížil aj Katolíckym novinám

„Prešiel som archívny fond papier po papieri, a našiel som tam veľmi veľa zaujímavých príbehov. Napríklad o sporoch jednotlivých členov, ktorí sa často pohádali pre absolútne nepodstatné veci, urazili sa na seba a potom sa zmierovali v zbore,“ usmieva sa.

Našiel vraj aj zmienky o tom, ako hasičom vulgárne nadávali ľudia, ktorým prišli hasiť požiar, čo bolo v tej dobe aj žalovateľné.

„Inak boli hasiči v Trnave aj v širokom okolí, kde zasahovali, veľmi vážení. Chodili aj do iných miest a dá sa povedať, že dbali o svoju prácu a bezpečnosť svojich členov. Pokiaľ viem, prvé úmrtie v službe hasiča bolo až v roku 1938.“ 

Jakub Roháč vyzdvihuje aj súdržnosť tých, ktorí spolupracovali v zbore: „Navzájom sa chránili. Napríklad keď došlo k výbuchu v pivnici v obchode.

Nesmeli si svietiť, aby nevznikol sekundárny požiar, šli teda po tme a takto aj vynášali svojich zranených kamarátov. Celá ich história je plná príbehov ľudskej obetavosti.“  

Na námestí si mohli návštevníci pozrieť rôzne hasičské stroje a vozidlá zo súčasnosti aj z minulosti. Snímka: Tomáš Novosedlík 

Členom dobrovoľného hasičského zboru sa mohol podľa archivára stáť v podstate „ktorýkoľvek obyvateľ, ktorý mal doma dobré meno. Musel prejsť skúšobnou lehotou, po nej dostal rovnošatu, zložil prísahu, potriasol si rukou s vedúcim zboru.“

Vylúčený z neho mohol byť, keď si neplnil svoje povinnosti. 

Do dejín miestnych dobrovoľných hasičov sa vpísalo aj pár ženských mien.

„V roku 1927 bol založený Samaritánsky oddiel, ktorý spolupracoval s Červeným krížom. Samaritáni boli vlastne záchranári; disponovali vlastnou sanitkou.  Zakladateľom bol František Hrbek, a práve jeho žena Mária bola prvou ženou v tomto oddieli,“ približuje Jakub Roháč.

„Neskôr pribudli aj ďalšie ženy, ale nebolo ich tam veľa, lebo museli mať nejaké základné zdravotnícke vzdelanie alebo aspoň kurz. Väčšinou to zároveň boli aj členky Červeného kríža.“