Božiu milosť si má farnosť vyprosiť

Farnosť je živý organizmus a pastorácia v nej je vždy o kňazoch a ľuďoch, ale najmä o tom, nakoľko sme v nej všetci spolu otvorení pre Božie milosti.
Peter Slovák 15.06.2022
Božiu milosť si má farnosť vyprosiť

V modlitbe a adorácii je záruka života našich farností. Ilustračná snímka: Člověk a víra/Richard Smolák

Pochopiť, prijať a hlavne žiť vieru autenticky, bez pretvárky je to, o čo by malo v každej farnosti ísť. Zhoduje sa na tom dekan Jozef Gallovič (61), farár v Trnave, a dekan Jozef Schwarz (41), farár v Hlohovci.

„Ľudia majú všade podobné túžby, nádeje i slabosti. Potrebujú Boha a jeho milosť, a s tým spojenú službu kňaza.“ Túto milosť si môžu vyprosiť.

KRÍZA I BOŽIA MILOSŤ

Ako si však obaja pastieri vysvetľujú stagnáciu vo farnostiach? „Spôsobila to nielen dvojročná pandémia. Mladá a stredná generácia sa akoby z chrámu vytratila. Staršia generácia vymiera alebo sa nevládze aktívne zapájať – napriek tomu som chorým a nevládnym vďačný, že nás sprevádzajú modlitbami a obetami,“ hovorí Jozef Schwarz.

Veriaci podľa neho potrebujú okrem kňaza učiteľa aj kňaza svedka. Ide o  paralelu s  rodičovskou prirodzenou autoritou. „Rodičia majú byť pre deti nielen učitelia, ale hlavne svedkovia viery. Keby to, o čo sa vo farnosti snažím ako kňaz, pomohlo k spáse aspoň jednej duše, má to zmysel.“

Európa sa stala materiálne vyspelou, čo zvádza na užívanie telesných dobier na úkor ducha. „Existuje akási zákonitosť, že vyspelá spoločnosť si stavia babylonskú vežu – bez Boha a proti Bohu,“ tvrdí Jozef Gallovič.

„Sme svedkami svetových kríz a premien. Tie nás upozorňujú, že sa potrebujeme vrátiť k viere v Boha, k skromnosti a duchovnému bohatstvu srdca, hĺbke vzťahov a k láske v rodinách i medzi národmi.“

Ale i v súčasnosti vnímame podľa neho doslova „výbuchy Božej milosti v dušiach mnohých detí, mladých a rodín. A pôsobí prekvapivo a slobodne aj tam, kde by sme to nečakali. Netreba sa znechucovať, ale hľadať a prijímať každého človeka, ktorého nám pošle Boh, aby sme mu zvestovali Božieho Syna a Spasiteľa“.

VIESŤ ĽUDÍ K MODLITBE

Posilniť ducha farnosti je rovnako výzva pre kňaza i farníkov. „V duchovnom živote je zásadná pravidelnosť. Preto kladiem dôraz na dennú, osobnú i spoločnú modlitbu v našich rodinách, pravidelnú účasť na svätých omšiach, hlavne v nedeľu, ale pokiaľ sa dá aj počas týždňa, mesačnú svätú spoveď, prvé piatky, pravidelný sebazápor a v neposlednom rade na pravú mariánsku úctu k našej nebeskej Matke,“ zdôrazňuje Jozef Schwarz.

Podľa dekana Jozefa Galloviča je dôležité naučiť sa počúvať Ducha Svätého, odhaliť jeho tiché pôsobenie „v osobnom načúvaní pri rozjímaní. On je prvým Učiteľom, Vodcom a Povzbuditeľom. Bez objavenia pôsobenia Ducha Svätého v duši, schopnosti ho počúvať a odpovedať na jeho výzvy niet viery. Môžu ostať len náboženské zvyky a sklamania, že viera vraj ,nefunguje‘“.

Upozorňuje i na spojenie s Ježišom v adorácii. „V Trnave je každý deň v niektorom z kostolov vyložená Oltárna sviatosť. V Bazilike sv. Mikuláša je raz do mesiaca z prvého piatka do rána fatimskej soboty celonočná adorácia. Iniciatíva vyšla od veriacich, ktorí prichádzajú v nočných hodinách v tichu prosiť Pána hlavne o dar silnej a pravej lásky pre seba, rodiny a pre celý skúšaný svet poznačený vojnou, rozvodmi a zvodmi zlého ducha.“