Bratislava sa pripravuje na teologický sviatok nádeje

Medzinárodný teologický kongres organizuje každé dva roky viceprezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu (ESCT) v svojej domovskej krajine, v inštitúcii, kde pôsobí.

„Za 30 rokov fungovania je to prvýkrát, čo je v tejto pozícii niekto z východného bloku. Budeme mať približne 240 účastníkov z 25 krajín sveta z vyše 50 svetových inštitúcií, 9 hlavných prednášateľov, 73 odborníkov na paralelných konferenciách a 53 doktorandov a postdoktorandov na Junior scholar conference. Chceme takto tému nádeje aj ďalšie dva roky vnášať nielen do teologických inštitúcii, ale aj do bežného kresťanského života,“ vysvetľuje dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Miloš Lichner. 

Nádej dáva zmysel života

Európa starne, narastá počet dobrovoľných eutanázií a stúpa počet migrantov. Z toho vyplýva otázka, či môže mať Európa nejakú nádej. „Aká je nádej migranta, ktorý do Európy prichádza; akú majú nádej kresťania, ktorí sú prenasledovaní.

Zaznievajú otázky, či dokážeme mať ešte kresťanskú nádej alebo sa len tak bezprostredne pozeráme na to, aby sme sa mali dobre, lebo z tohto pohľadu nádej spätne ovplyvňuje a formuje naše postoje.

Hlavnou témou je nádej s podtitulom do čoho nádej vkladáme, lebo ľudia ju vkladajú do všeličoho – do kariéry, do dobrého a pohodlného života, do svojich detí, čo nikto nespochybňuje, ale nádej je aj o smerovaní života, aký je jeho zmysel. Nádej je vždy odrazom živej viery. Je o vnútornej slobode voči vonkajšiemu tlaku spoločenského a politického prostredia.

Chceme počas štyroch dní podchytiť tému nádeje z biblického, filozofického a dogmatického hľadiska, aby sme si povedali o nových myšlienkach, ktoré nás môžu uživiť v našom premýšľaní o nádeji. Máme tri základné teologálne čnosti – vieru, nádej, lásku. Hoci sa o nádeji hovorí, že je malou sestrou viery a lásky, je však veľmi kľúčovou čnosťou, lebo ak človeku vezmete nádej, zomiera,“ zamýšľa sa dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. 

Boh je s nami stále

Keď sa človek pozrie na súčasný svet, vidí rozpad rodín, prenasledovanie kresťanov, morálny úpadok či migrantskú krízu.

Miloš Lichner nás však povzbudzuje, že „Boh kráča každým úsekom našich dejín. Nie je to prvýkrát, čo sa Cirkev nachádza v náročnej situácii. Aj pohľad do minulosti nám ukazuje, že Boh je stále prítomný, aj keď je situácia akákoľvek ťažká. Keď človek ide za hranice Európy do krajín tretieho sveta, vidí biedu a ľudí, ktorí často zápasia o život, ale nestrácajú nádej, majú chuť žiť.“

Tvrdí, že potrebujeme živé spoločenstvá, ktoré prežívajú a odovzdávajú živú vieru. Tak môžeme pomôcť trpiacim – či už sú to starí a chorí ľudia alebo utečenci.

„Nádej je aj o spoločenstve, že človek nezostáva sám. Úlohou veriacich je odpovedať na otázku, ktorú dáva Lukášovo evanjelium v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10, 30 - 37), kde sa v 29. verši jeden znalec Písma pýta Ježiša kto je jeho blížny. Našou úlohou je podať ľudskú ruku, aby sa žiadny človek necítil opustený, po ľudskej ani po náboženskej stránke. Žiaden človek, mladý, starý, veriaci či neveriaci, domáci alebo imigrant nie je len číslo, je to živý človek.“

Viceprezident ESCT pripomína, že odovzdávanie nádeje je odovzdávaním živého svedectva, živej viery. Tak sa totiž šírilo aj kresťanstvo v jeho počiatkoch. 

Židovsko-kresťanský dialóg aj filozofia

Hlavným ťahákom teologického kongresu sú deviati špecialisti z rôznych kútov sveta. Sú medzi nimi filozofi, teológovia.

„Napríklad prominentná filozofka Herta Nagl-Docekal z Rakúska bude hovoriť o rozumnej nádeji vo filozofii Immanuela Kanta; profesor Pierre van Hecke je odborník na Knihu Jób. Pri ňom mi hneď napadla otázka, aká bola Jóbova nádej: či mal Jób nejakú nádej.

Profesor Peter Dubovský, jezuita, ktorý tiež vystúpi s prednáškou, je dekanom na Biblickom inštitúte v Ríme. Ten mi odporučil pani profesorku Amy-Jill Levine, ktorá bude hovoriť o Nádeji v židovsko-kresťanskom dialógu. Nádejame sa o existencii dialógu medzi ľuďmi dobrej vôle.

O nádeji mladých a o nádeji v mladých v Cirkvi bude hovoriť bývalý prezident Loyola University Chicago Michael Garanzini. Tému ponúkame, aby rezonovala na teologických inštitúciách v Európe aj mimo nej,“ približuje organizátor Miloš Lichner.

Na slávnostné otvorenie kongresu príde aj arcibiskup Luxemburgu Jean-Claude Hollerich, ktorý je zároveň prezidentom Komisie biskupských konferencií Európskej únie COMECE či rabín Josh Ahrens, ktorý prinesie posolstvá celoeurópskeho združenia rabínov a jeruzalemského sekretariátu pre vzťahy s Katolíckou cirkvou.

Na teologickom kongrese budú znieť tri svetové jazyky – angličtina, nemčina a francúzština. Hlavné prednášky sa však budú tlmočiť do slovenčiny.