Buď pochválený, Pane, za sestru Zem

Pred osemsto rokmi spieval svätý František chválu na stvorenie. Jeho nadšené Laudato si’ sa dnes zmenilo na naliehavé volanie Laudato si’ pápeža Františka po záchrane stvorenia i ľudstva samotného.
Milada Čechová 11.05.2022
Buď pochválený, Pane, za sestru Zem

Na snímke je dielo Jana Siberechtsa: Svätý František z Assisi káže zvieratám (1666), Kráľovské múzeum výtvarného umenia v Antverpách, Belgicko. Ilustračná snímka: wikimedia commons/voľné dielo

Encykliku Laudato si’ dokončil pápež František 24. mája 2015, teda pred siedmimi rokmi. Píše v nej: „Neexistujú dve krízy vedľa seba, jedna environmentálna a  jedna sociálna, ale len jedna komplexná sociálno-ekologická kríza.“

Teda to, čo sme svojou bezohľadnou činnosťou spôsobili zemi v ekologickej oblasti, je úzko prepojené so sociálnymi problémami našej civilizácie a jedno sa nedá vyriešiť bez druhého.

V ROZPORE S BIBLIOU

Človekom spôsobené klimatické zmeny, odlesňovanie dažďových pralesov, priemyselné poľnohospodárstvo a plytvanie energiou sú, ako Svätý Otec poukazuje, v očividnom rozpore s biblickou zodpovednosťou za stvorenie.

Vyčerpateľnosť prírodných zdrojov je hmatateľná, globálne otepľovanie a emisie skleníkových plynov sa zvyšujú – s katastrofálnymi následkami pre ľudí, spoločnosti, zvieratá i prírodu.

Keď si toto všetko uvedomíme, je nanajvýš prekvapujúce, že sú kresťania, ktorí sa ešte pýtajú, prečo by sa vôbec mali ekológiou zaoberať. Dokonca argumentujú, že človek dostal zem nato, aby ju využíval. Toto slovo má však veľmi blízko k slovu zneužíval.

A zneužívanie zašlo až tak ďaleko, že pápež neváha označovať smer, ktorým sa ľudstvo uberá, za samovražedný.

Preto celý svet a jeho predstaviteľov neustálymi výzvami zaväzuje k snahe urobiť maximum na zachovanie stvorenia, ktoré nie je výsledkom náhody, ale chcené a creatio ex amore – vytvorené z lásky ako dobré (porov. Gn 1, 31). Bohom pre nás.

STANOVISKÁ PÁPEŽOV

Pápež Ján Pavol II., známy svojou „humánnou ekológiou“, už pred viac než tromi desaťročiami označil zmenu klímy za morálny problém zahŕňajúci budúcnosť Božieho stvorenia.

V posolstve k Svetovému dňu pokoja 1. januára 1990 smútil nad „rozšíreným ničením životného prostredia“ a neustále zdôrazňoval, že svetový mier neohrozujú len zbrane, konflikty a nespravodlivosť, ale aj „nedostatok náležitého rešpektu k prírode“.

Benedikt XVI., ktorý si vyslúžil prezývku „zelený pápež“, posunul posolstvo svojho predchodcu ešte ďalej. Známe sú nielen jeho spisy dotýkajúce sa životného prostredia, ale aj konkrétne úpravy života vo Vatikáne smerom k obnoviteľnosti zdrojov.

Pred desiatimi rokmi osobne obhajoval ekologické snahy na rokovaniach o klíme na Konferencii Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji v Riu de Janeiro, v roku 2011 vyzval talianskych študentov, aby sa stali ochrancami prírody, a v knižne publikovanom rozhovore Kresťanstvo na prahu tisícročí hovorí o vnútorne znečistenom človekovi, ktorý zachádza so stvorením ako s otrokom a rozšliapava ho, takže celé tvorstvo pod ním stená.

EKOLOGICKÁ KONVERZIA

Zrejmé je, že encyklika Laudato si’ je veľmi dôležitá. Jedna z jej najsilnejších myšlienok znie, že ekologická kríza je vo svojej podstate duchovným problémom, pretože natoľko vážne narušenie stvorenia je hriechom – individuálnym i  sociálnym.

Môžeme navrhovať tie najinovatívnejšie technické riešenia, ale bez zmeny zmýšľania zostanú neúčinné.

Prostredníctvom encykliky – ktorá, žiaľ, nijako nestráca na aktuálnosti tým, že by sa jej výzvy úsilím ľudstva medzitým naplnili – nás pápež volá k „ekologickej konverzii“, k  „zmene smerovania“ a k prijatiu zodpovednosti za „starostlivosť o spoločný dom“. Počúvnime ho.