Buďme otvorení a hľadajme pravdu

Nie je nič výnimočné, že vodičovi pri zabránení dopravnej kolízie pomáha predvídavosť a ústretovosť. Niekedy však nestačí iba spoliehať sa na svoju predikciu, ale potrebné je zapojiť aj ústretovosť.

Ak by sme za každú cenu chceli dosiahnuť len presadenie vlastného cieľa, nech by bol akokoľvek zdôvodnený naším racionálnym úsudkom, môže prísť k zrážke. A tento formát platí i pri vyslovení pravdy.

Svätý Ján XXIII. hovorí: „Pravdu musíme povedať všetkým, no musíme ju šíriť s prívetivosťou a láskou, aby bola príťažlivá a podmanivá.“

Keď počúvame len seba

Aj vám sa niekedy zdá, že človek, s ktorým sa viac či menej pravidelne stretávate, komunikuje s vami dosť neosobne? Respektíve má len svoju pravdu?

Iste, presadiť vlastný reál je jednou z najsilnejších psychosociálnych tendencií človeka. Vpustiť do vlastného názorového spektra niekoho druhého je pre veľa ľudí priznaním si svojej nedokonalosti. A to je dosť ponižujúce.

Možno je to aj preto, že pri získaní úspešného „self-profilu“ je trendom pokladať všetko naokolo, a teda často aj ľudí len za veci, respektíve prostriedky či nástroje na dosiahnutie osobného cieľa.

A predsa ak sa chceme pozrieť pravde do očí, musíme siahnuť aj po nepopulárnom rozhodnutí vo vzťahu k nášmu egu. Priznať si, že možno aj môj priateľ má v niečom pravdu. Na tomto bode sa „láme“ ľudská ústretovosť. 
 

Sme neosobní
 

Skúsený rečník na získanie vplyvu, podpory či moci dokáže excelentne využiť rétorické finty. Namiesto vecného zdôvodňovania pôsobí na predsudky a emócie ľudí, ktorí sú buď nedostatočne informovaní, alebo senzitívnejší.

Je zaujímavé, že v antických Aténach pre vládcu Perikla byť demagógom bolo ešte čestným titulom, ale neskôr sa označenie začalo používať pejoratívne. V každom prípade sa niekedy človek vedome, ale i neúmyselne stáva neosobným.

Vyhýbame sa ústretovosti, pretože sa obávame, že stratíme svoj formálny alebo neformálny status, ale najmä že stratíme svoju pravdu.

V konečnom dôsledku však ubúda z nášho vnútra „mladšia sestra“ ústretovosti a ňou je ohľaduplnosť. Brať ohľad na okolnosti, situáciu či status niekoho iného by mala byť výbava každého kresťana.  
 

Ústretoví ľudia hľadajú pravdu
 

S absenciou ústretovosti sa vytráca aj ochota hľadať pravdu. Ak by vodič, hoci bol na hlavnej ceste, pribrzdil, k nehode by nedošlo. Ústretovosť sa často spája s veľkorysosťou. Je črtou silných ľudí, ktorí nemajú strach, že ich konanie bude zneužité. A jednoznačne chcú poznať pravdu.

Ako sa k tejto ľudskej disponovanosti priblížiť?  Skúsme sa vyhýbať tendenciám, ku ktorým máme ľudskú náklonnosť.

Minimalizujme sklon klamať, prípadne prekrúcať slová iných. Nemeňme svoje názory podľa „počasia“. Odpovedajme na otázky priamo alebo radšej mlčme. Nevyhovárajme sa. Vyjadrujme zreteľne vlastné potreby a žiadosti. Nepopierajme očividné skutočnosti a fakty.

Nenúťme druhých, aby nám potvrdili „našu“ pravdu. Pretože ani my po tom netúžime. Ak to nie je nevyhnutné, pri odovzdávaní dôležitých informácií minimalizujme spôsoby mobilnej či online komunikácie. Pravda sa predsa hľadá vo vzájomnej dôvere.

Neprenášajme zodpovednosť na druhých ani sa z nej nevykrúcajme. Nenavodzujme u iných pocity viny a výčitky svedomia. Nezneužívajme vzťahové prepojenia. Názorovo nelavírujme podľa citov a okolností.

Neapelujme na mravné či etické zásady, ak ide o uspokojenie výsostne vlastných potrieb. Neútočme na slabé miesta a neznalosť protistrany. Nerobme zo seba obeť, aby sme vyvolali ľútosť. To nie je cesta objavovania pravdy.

Naučme sa týmto zásadám, pretože úprimný vzťah sa začína otvorenosťou pre druhého. Životná múdrosť hovorí, že rozumný človek vždy vyjadrí úctu k človeku a prebiehajúcemu času. Máme príležitosť.