Bulharsko a Severné Macedónsko privítali pápeža

Obhliadnutie sa za touto už 29. zahraničnou apoštolskou cestou začneme od konca, od stretnutia s novinármi počas spiatočného letu zo Skopje do Ríma.

Keď sa ho žurnalisti pýtali na dojmy z oboch krajín, František poukázal na rozdiel, ktorý je medzi nimi. Zdôraznil, že kresťanstvo v Macedónsku je spojené s poslaním svätého Pavla, apoštola.

Bulharsko má zase veľmi silné väzby s Ruskom a dodal, že v oboch krajinách existujú dobré vzťahy medzi rôznymi náboženstvami.

Sofia a Rakovski
Svätý Otec František navštívil v Bulharsku hlavné mesto Sofiu a mesto Rakovski, v ktorom žije najvyšší počet katolíkov krajiny. Z jeho bulharského programu som vybral dve stretnutia, ktoré charakterizovali jeho návštevu. Jedno bolo ekumenické a na druhom sa stretli katolíci so svojim najvyšším pastierom.

Najrozšírenejšou cirkvou v Bulharsku je Pravoslávna cirkev a pápež nemohol vynechať stretnutie s jej patriarchom Neofytom. V Bulharsku vznikla samostatná (autokefálna) cirkev pôsobením žiakov svätých Cyrila a Metoda, zvaných sedmopočetníci a v roku 927 ju uznal Konštantínopolský patriarcha.

Súčasný bulharský patriarcha Neofyt má 73 rokov a do úradu bol zvolený v roku 2013, mesiac pred voľbou pápeža Františka.

Svätý Otec vo svojom príhovore nezakrýval bolestné rany rozdelenia, ktoré vznikli v priebehu dejín medzi kresťanmi. „Dodnes sa rukami dotýkame ich následkov.

Avšak ak vložíme spoločne ruky do týchto rán a vyznáme, že Ježiš vstal z mŕtvych, je náš Pán a Boh a uznáme svoje nedostatky, budeme môcť opäť nájsť radosť z odpustenia a v predstihu okúsiť deň, keď budeme môcť s Božou pomocou sláviť veľkonočné tajomstvo pri jednom oltári.“

František pripomenul aj slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda, ktorých „živá pamiatka je v našich cirkvách prameňom inšpirácie, pretože napriek protivenstvám kládli na prvé miesto zvestovanie Pána, povolanie a misijné poslanie.“

V pondelok 6. mája, druhý deň pápežovej návštevy, prišiel Svätý Otec do mesta Rakovski. To sa nachádza v centrálnej oblasti Bulharska, asi 20 kilometrov od Plovdivu. Pápež František v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho celebroval svätú omšu počas ktorej udelil sväté prijímanie 245 deťom z celého Bulharska.

Vysvetlil im, že Ježiša, ktorý za nás umrel a vstal z mŕtvych, môžeme stretávať v Eucharistii, v chlebe života. Aj keď ho nevidíme fyzickými očami, môžeme ho vidieť očami viery. „Prvé sväté prijímanie je predovšetkým slávnosťou, pri ktorej oslavujeme Ježiša, ktorý chcel zostať vždy po našom boku a ktorý sa už od nás nikdy neodlúči“, povedal Svätý Otec.

Tesne pred udelením sviatosti Eucharistie pápež deťom spontánnymi slovami vysvetlil dôležitosť tohto momentu. Pomohol im k sústredenosti a vnútornému stíšeniu i k odpusteniu tým, s ktorými mali nezhody. Zároveň ich vyzval k modlitbe za svojich rodičov a blízkych.

Záverečný sprievod sa niesol v záplave lupeňov bielych a žltých ruží, ktoré padali zo stropu kostola. Bulharsko sa nazýva aj „zem ruží“. Práve oblasť Plovdivu je centrom ich pestovania.

Skopje
V utorok 7. mája ráno Svätý Otec priletel z bulharskej Sofie do Skopje, hlavného mesta Severného Macedónska. Táto mladá republika vznikla ako jeden z nástupníckych štátov Juhoslávie pokojným oddelením v roku 1991.

Má iba dva milióny obyvateľov o to pestrejšie je však ich etnické a náboženské zloženie.

Túto návštevu charakterizovalo jedno meno - svätá Matka Tereza z Kalkaty. Áno, táto svätica bola rodáčkou zo Skopje. Svätý Otec František aj preto navštívil pamätník, ktorý jej postavilo toto mesto.

Moderná stavba inaugurovaná v roku 2009 na mieste kostola, v ktorom táto matka najposlednejších z posledných bola pokrstená deň po svojom narodení a ktorý spolu s veľkou časťou mesta padol za obeť ničivému zemetraseniu z 26. júla 1963.

Pápež František sa najprv zastavil v tichej modlitbe pred sochou svätice pri dome kombinujúcom v zaujímavej syntéze indické a európske tvaroslovie, aby potom pokračoval do tamojšej kaplnky, kde sa zhromaždili predstavitelia náboženských komunít, ale tiež dvaja bratranci Matky Terezy.

Pápež František predniesol modlitbu, v ktorej ďakoval Bohu za dar života a charizmu svätej Matky Terezy, povolanej, aby svedčila o Božej láske medzi najchudobnejšími Indie a sveta.

Dokázala preukazovať dobro najbiednejším, lebo rozpoznávala v každom mužovi a žene tvár Božieho Syna, pripomínal pápež a tak sa stala „modliacim sa hlasom chudobných a všetkých tých, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti.“

Matka Tereza vzala za svoje Ježišovo volanie „Žíznim“ a uhasila Ježišov smäd na kríži vo svojom diele milosrdnej lásky, pokračoval František v modlitbe. Na mieste, kde apoštolka najúbohejších prijala krst a kde v tichu chrámu počula Ježišovo volanie k nasledovaniu, sa obrátil k Matke Tereze s prosbou o príhovor:

„Prihováraj sa u Ježiša, aby sme aj my dostali milosť bdelosti a pozornosti k volaniu chudobných, tých, ktorí sú zbavení svojich práv, k volaniu chorých, utláčaných a najmenších.“

Po modlitbe zakončenej prosbou o požehnanie pre toto mesto, národ a Cirkev sa pápež František stretol na nádvorí so stovkou chudobných, o ktorých sa v Skopje starajú misionárky lásky a požehnal základný kameň budúceho kostola Matky Terezy.

Po slávení svätej omše sa Svätý Otec stretol s mladými a neskôr aj s kňazmi a zasvätenými a v podvečer odletel späť do Ríma.