Bulharsko a Severné Macedónsko sú krajinami katolíckych menšín

Pápež František cestuje na svoju 29. zahraničnú cestu a už štvrtú v roku 2019. Jeho kroky tentoraz smerujú do Bulharska a do Severného Macedónska, kde bude od 5. do 7. mája. Pozrime sa bližšie, do akých krajín prichádza.

Bulharsko 5. – 7. mája
Bulharsko ako krajinu nie je potrebné veľmi predstavovať. Našincom je známa už z čias socializmu ako jedna z hlavných dovolenkových destinácií, hlavne kvôli prístupu k Čiernemu moru. A aj dnes si túto krajinu vyberá pre svoju dovolenku stále mnoho Slovákov.

Bulharsko, ktoré sa nachádza na juhovýchode Európy, má bohatú históriu a od januára 2007 je členom Európskej únie. Dejiny tohto národa ovplyvňovali veľké mocnosti počínajúc Peržanmi, pokračujúc Rimanmi a končiac Byzantíncami. Rovnako aj dejiny Cirkvi sú veľmi spletité.

V druhej polovici 9. storočia sa v Bulharsku uskutočnili historické zmeny – r. 864 Boris I. prijal kresťanstvo, Simeon I. Veľký zriadil autonómnu cirkevnú organizáciu, zaviedla sa staroslovienčina do bohoslužieb a štátnej správy a vznikli prvé literárne a osvetové strediská, ktoré predurčili jeho osud a trvalú účasť v európskej kultúre stredoveku.

A rovnako ako na našom území, aj tam zohrali hlavnú úlohu svätí vierozvestcovia Cyril a Metod a ich žiaci. Udalosti boli spojené s politickým rozmachom počas vlády jedného z najvýraznejších bulharských panovníkov kniežaťa Borisa I., ktorého krátko po jeho smrti (2. máj 907) vyhlásili za svätého.

V súčasnosti je Katolícka cirkev tretím najpočetnejším vierovyznaním po pravosláví a islame. Katolícka cirkev v Bulharsku má tri diecézy: Diecéza Sofia a Plovdiv a Nicopoli, ktoré sú latinského obradu, a apoštolský exarchát v Sofii byzantského obradu.

V sčítaní ľudu v roku 2001 sa ku Katolíckej cirkvi prihlásilo skoro 44-tisíc ľudí. Väčšina z nich sú Bulhari, ale 2 500 sa hlási k etnickým Turkom a okolo 2 000 katolíkov patrí k iným etnickým skupinám.

Najviac bulharských katolíkov žije v regiónoch Svištov a Plovdiv a sú potomkami heretickej sekty pauliciánov, ktorí konvertovali na katolicizmus latinského obradu v 16. a 17. storočí.

Svätý Otec František je už druhým pápežom, ktorý prichádza do Bulharska. Prvým bol svätý Ján Pavol II., ktorý navštívil túto krajinu v roku 2002. Pápež tentoraz navštívi dve mestá: Sofiu a Rakovski. A práve mesto Rakovski má najvyšší počet katolíkov v Bulharsku. V pondelok 6. mája tam bude Svätý Otec celebrovať svätú omšu pre prvoprijímajúce deti.

Severné Macedónsko 7. mája
Z bulharskej Sofie priletí Svätý Otec František do Skopje, hlavného mesta Severného Macedónska. Hneď na začiatku je potrebné pripomenúť, že názov Severné Macedónsko je platný iba od februára 2019, dovtedy sa v medzinárodnej praxi používal názov Macedónska republika.

Severné Macedónsko sa nachádza v južnej časti Balkánu v oblasti, ktorá sa do 20. storočia označovala ako Vardarská krajina, prípadne ako Južné Srbsko a nejde o rovnaké územie so starovekou Macedóniou, ktorá sa nachádzala v Grécku.

V roku 1913 Vardar pripadol Juhoslávii, osmanská nadvláda sa skončila. Prvýkrát bol v Juhoslávii uvedený názov Južné Srbsko, od roku 1929 sa zaužívalo meno Vardarska Banovina.

Macedónska národná identita bola postupne vytvorená počas Juhoslávie, s cieľom vymaniť sa bulharskému a srbskému vplyvu. Po osamostatnení v roku 1991 vznikla Macedónska republika, čo však narazilo na odpor zo strany Grécka, kde sa nachádza územie osídlené starovekými Macedóncami, grécka Makedónia a centrum starovekej Macedónie. Práve pretváranie dejín a privlastňovanie gréckych a bulharských osobností je dôvodom pretrvávajúcich sporov Macedónska s Gréckom a Bulharskom.

Malá, ale veľmi aktívna katolícka komunita v Severnom Macedónsku je dedičstvom sv. Cyrila a Metoda, ale aj sv. Matky Terezy z Kalkaty, ktorá sa narodila a vyrastala v Skopje. Katolíci žijú v ekumenickom a medzináboženskom kontexte a vzájomné porozumenie je každodenným chlebom.

Vyjadruje to aj biskup Diecézy Skopje Kiro Stojanov, ktorý je biskupom pre veriacich latinského obradu, ale zároveň aj biskupom Eparchie Nanebovzatia Panny Márie Strumica-Skopje pre veriacich byzantského obradu.

Biskup Kiro Stojanov je prvým macedónskym pastierom po 104 rokoch. V tomto mladom balkánskom štáte, ktorý získal nezávislosť v roku 1991, žije približne 20-tisíc katolíkov, čo je 1 percento z celkového počtu 2 miliónov obyvateľov. Počty sú jednoduché, 15-tisíc sa hlási ku Gréckokatolíckej cirkvi a 5-tisíc k Rímskokatolíckej cirkvi.

Svätý Otec František je prvým nástupcom sv. Petra, ktorý prichádza do tejto krajiny. Počas jednodňového pobytu sa v hlavnom meste Skopje stretne s predstaviteľmi vlády a spoločenského života, navštívi pamätník Matky Terezy, stretne sa s chudobnými a bude sláviť svätú omšu. Nevynechá ani stretnutie s predstaviteľmi iných cirkví a náboženstiev a svoj deň zakončí stretnutím s kňazmi a so zasvätenými.