Chlieb sa skutočne mení na Kristovo telo

Eucharistické zázraky patria medzi jedny z najfascinujúcejších prejavov Božej prítomnosti. V dejinách sa ich udialo niekoľko a my sa dnes bližšie pozrieme na jeden, ktorý sa odohral u našich severných susedov v Poľsku.
Ľudovít Malík 09.06.2020
Chlieb sa skutočne mení na Kristovo telo

Mesto Sokółka sa nachádza na severovýchode Poľska, iba niekoľko kilometrov od hraníc s Bieloruskom. Ide o malé mesto s necelými 20-tisíc obyvateľmi. Pred niekoľkými rokmi sa v ňom, dnes to už môžeme napísať, udial eucharistický zázrak.

Každý deň sa na všetkých oltároch sveta koná najväčší možný zázrak, zázrak premeny chleba a vína na skutočné telo a krv Ježiša Krista. Prijatím svätého prijímania sa ho však môžeme dotknúť iba vierou, pretože našim zmyslom zostáva dostupná iba nezmenená podoba chleba a vína. Čo teda prináša do našej viery eucharistická udalosť v Sokółke?

História
Bolo to v nedeľu 12. októbra 2008, hneď po blahorečení Božieho služobníka Michala Sopočka. Počas svätej omše vo farskom Kostole sv. Antona v Sokółke o 8.30 hod. pri rozdávaní svätého prijímania jednému z kňazov spadla na jeden zo stupňov oltára konsekrovaná hostia.

Kňaz prestal rozdávať sväté prijímanie, zdvihol ju a v súlade s liturgickým predpisom vložil do malej nádoby s vodou (vasculum), ktorá sa zvyčajne nachádza pri tabernákulu a kde si kňaz po skončení svätého prijímania umýva prsty. Premenená hostia sa mala v nádobke s vodou rozpustiť.

Po svätej omši rehoľná sestra Julia Dubowska, sakristiánka a členka Kongregácie eucharistických sestier slúžiacich vo farnosti, uvedomujúc si, že Eucharistia sa bude nejaký čas rozpúšťať, na príkaz duchovného otca farnosti Stanisława Gniedziejka preliala obsah vascula do inej nádoby a tú uzamkla do trezora, ktorý sa nachádzal v sakristii kostola. Kľúče od trezora mala iba rehoľná sestra a farár.

Po uplynutí týždňa, 19. októbra na Misijnú nedeľu, sestra Julia sa na otázku kňaza, v akom stave je hostia, pozrela do trezora a zacítila jemnú vôňu nekvaseného chleba. Po otvorení nádoby uvidela čistú vodu, v ktorej sa rozpúšťala Eucharistia a v jej strede sa nachádzala škvrna intenzívnej červenej farby, pripomínala krvnú zrazeninu a mala tvar akoby živej časti tela. Voda v nádobe nebola zafarbená.

Rehoľná sestra okamžite informovala farára, ktorý prišiel s miestnymi kňazmi a misionárom, pátrom Ryszardom Górowskim. Všetci boli prekvapení a udivení tým, čo videli.

Zachovala sa diskrétnosť a opatrnosť, pričom sa nezabúdalo na to, že ide o konsekrovaný chlieb, ktorý sa mocou slov Krista vo večeradle stal jeho skutočným telom. Pri pozeraní na premenenú Oltárnu sviatosť ľudským okom bolo ťažké určiť, či zmenená forma fragmentu Eucharistie je výsledkom reakcie organického, chemického alebo iného typu.

Udalosť okamžite oznámili metropolitovi Białystoku, arcibiskupovi Edwardovi Ozorowskému, ktorý prišiel do Sokółky spolu s kancelárom kúrie a kňazmi. Všetci boli hlboko dojatí tým, čo videli. Arcibiskup Ozorowski nariadil, aby sa konsekrovaná hostia bezpečne uschovala, a  odporúčal čakať a sledovať, čo sa s ňou stane.

Dňa 29. októbra 2008 nádobu s Eucharistiou preniesli do Kaplnky Božieho milosrdenstva a umiestnili ju do svätostánku. Nasledujúci deň na základe rozhodnutia otca arcibiskupa hostiu s viditeľnou červenou škvrnou vybrali z vody a položili na malý korporál a umiestnili do tabernákula.

Konsekrovaná hostia bola takto uchovávaná tri roky - až do chvíle, keď ju 2. októbra 2011 slávnostne preniesli do chrámu. Počas celého prvého roku bola táto udalosť uchovávaná v tajnosti. Uvažovalo sa nad tým, čo je potrebné urobiť, či je to Božie znamenie, ktoré treba pochopiť.

Do polovice januára 2009 fragment konsekrovanej hostie sa prirodzene vysušil a zostal vo forme krvnej zrazeniny. Odvtedy sa jej vzhľad nezmenil.
V januári 2009 otec arcibiskup nariadil, aby sa Eucharistia podrobila patomorfologickým vyšetreniam, a 30. marca toho istého roku vymenoval cirkevnú komisiu, aby preskúmala vzniknuté javy.

Čo sa stalo s Eucharistiou?
Fragment Eucharistie v zmenenej forme analyzovala profesorka Maria Sobaniec-Lotowska a profesor Stanisław Sulkowski nezávisle od seba, aby sa získali maximálne dôveryhodné výsledky. Obaja sú odborníci v oblasti patológie a morfológie z Lekárskej fakulty Univerzity v Białystoku.

Analýzy sa uskutočnili v Patomorfologickom ústave tej istej univerzity. Práca oboch odborníkov bola založená na štandardoch vedcov, ktorí rozoberali každý vedecký problém podľa smerníc Výboru pre etiku vedy Poľskej akadémie vied. Analýzy boli podrobne opísané a fotografované a úplná dokumentácia bola doručená metropolitnej kúrii v Białystoku.

Keď sa vzorky odobrali na rozbor, nerozpustená časť konsekrovanej hostie bola už v látke korporála, ale štruktúra tmavej krvi na fragmente hostie nestratila nič zo svojej jasnosti. Fragment bol suchý a krehký, tesne spojený so zvyšnou časťou hostie vo forme chleba. Odobratá vzorka postačovala na vykonanie všetkých potrebných výskumov.

Výsledky oboch nezávislých analýz sa úplne prekrývali a dospeli k záveru, že štruktúra skúmaného fragmentu Eucharistie je totožná so štruktúrou tkaniva srdcového svalu u živého človeka, ale v stave agónie. Podľa vyjadrenia profesorky Marie Sobaniec-Lotowskej bola štruktúra vlákna srdcového svalu a štruktúra chleba veľmi pevne previazaná, čo sa nedá dosiahnuť ľudským zásahom.

Uskutočnené analýzy ukázali, že ku konsekrovanej hostii neboli pridané žiadne ďalšie látky, ale že jej fragment nadobudol formu tkaniva srdcového svalu živého človeka v agónii. Tento druh javu nie je možné vysvetliť na základe súčasných poznatkov prírodných vied. Učenie Cirkvi nám hovorí, že hostia je Kristovo telo vďaka moci slov, ktoré vyslovil Ježiš počas Poslednej večere.

Výsledok patomorfologických analýz z 21. januára 2009 bol zahrnutý do protokolu doručeného metropolitnej kúrii v Białystoku.

Čo na to Cirkev?
Skúmanie tohto javu z teologického hľadiska mala na starosti komisia, ktorú v roku 2009 ustanovil arcibiskup Białystoku Edward Ozorowski. Komisia zložená z emeritných profesorov seminára v Białystoku dospela k záveru:

„Konsekrovaná hostia, z ktorej bola odobratá vzorka na expertízu, je tá istá, ktorá bola prenesená zo sakristie do Kaplnky Božieho milosrdenstva. Nebol potvrdený žiadny zásah cudzích osôb. Spisy komisie boli postúpené Apoštolskej nunciatúre vo Varšave.

Udalosť v meste Sokółka nie je v rozpore s vierou Cirkvi, ale skôr ju potvrdzuje. Cirkev vyznáva, že po slovách konsekrácie sa mocou Ducha Svätého premieňa chlieb na telo Kristovo a víno sa premieňa na jeho krv. Vyzýva tiež eucharistických služobníkov, aby Pánovo telo delili s vierou a pozornosťou a aby ho veriaci prijímali s úctou.“

Ovocie eucharistického zázraku
Od chvíle, keď sa rozšírili informácie o eucharistickom zázraku, a ešte predtým, ako bola čiastka Pánovho tela vystavená na verejnú adoráciu, začali od veriacich prichádzať správy o mimoriadnych znakoch Božieho konania - milostiach, ktoré dostali prostredníctvom modlitieb v chráme v Sokółke. Tieto milosti sa týkajú tak zázračných uzdravení, ako aj záchrany pri nehodách ohrozujúcich život.

Na jar roku 2009 poľská žena, ktorá žila 30 rokov vo Švédsku, vážne ochorela. V máji si vykonala púť do Sokółky a dala odslúžiť svätú omšu s prosbou o uzdravenie. Keď jej bola v októbri ponúknutá operácia, modlila sa dlho a vrúcne k eucharistickému Ježišovi za milosť zdravia a pritom myslela na eucharistický zázrak v Sokółke a na svätú omšu, ktorá sa tam slávila na jej úmysel. Po niekoľkých dňoch vyzdravela.

Reštaurátor pamiatok - v čase, keď pracoval na príprave kaplnky na vystavenie čiastky Pánovho tela - utrpel so svojou rodinou v lete 2010 vážnu dopravnú nehodu. Auto bolo úplne zničené. Napriek tomu všetci prežili a utrpeli iba malé zranenia. Reštaurátor je presvedčený, že Matka Božia zachránila jeho život vďaka práci na kaplnke. Ježiš chcel, aby sa táto práca dokončila.

Jeden z obyvateľov Sokółky utrpel pri práci v auguste 2011 smrteľnú nehodu. Padol do stroja na drvenie smetí, ktorý mu vážne poškodil lebku a prišiel pri tom o oko. Lekári nevideli žiadnu šancu na prežitie. Deň po nehode sa za umierajúceho muža slávila svätá omša a jeho rodina sa modlila v kaplnke, kde dočasne uchovávali konsekrovanú hostiu. V tom čase pacientovi klesla horúčka. Nasledujúci deň sa na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie rodina opäť modlila v kaplnke. Pacient sa začal zotavovať. Jediným dôsledkom nehody sú bolesti hlavy.

Mesiac pred sviatkom v Sokółke, v noci z 3. na 4. septembra 2011 zavolali lekára k chorému obyvateľovi Sokółky. Ten uviedol, že pacient je v agónii a nemá zmysel ho prevážať do nemocnice. Kňaz prišiel k umierajúcemu mužovi a dal mu sviatosť pomazania chorých. Keď odchádzal, dal mu ešte požehnanie, na čo pacient otvoril oči, usmial sa a privítal kňaza. Potom bol ešte krátko hospitalizovaný, ale zotavil sa a zúčastnil sa na slávnostnom prenesení čiastky Pánovho tela. Teraz sa cíti ešte lepšie ako pred chorobou.

V decembri 2011 požiadali študenti jednej zo škôl v Sokółke svojho katechétu, aby slávil svätú omšu s úmyslom o uzdravenie ich vážne chorej spolužiačky, ktorá mala rakovinu. Modlitby za uzdravenie sa uskutočnili aj počas eucharistických vešpier. V deň, keď sa mala sláviť svätá omša, sa dievča vrátilo z nemocnice s diagnózou vstrebávania nádoru, čo pre odborníkov, ktorí ju liečili, bol lekársky nevysvetliteľný fenomén.