Cirkevné školy ponúkajú viac

Školy po letnej pauze o chvíľu otvoria svoje brány. Medzi nimi aj približne 280 katolíckych škôl a takmer 270 katolíckych školských zariadení. Zákon cirkevným školám dovoľuje žiadať platiť školné.

Podľa prezidenta Združenia katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS) Daniela Masaroviča sa však na žiadnej školné nevyberá. „Platby sú len za poskytovanie osobitých služieb, ako je stravovanie, starostlivosť v školskom klube detí. Tieto platby sú však zavedené aj na bežných štátnych školách a vychádzajú zo zákona.“

So svetskými školami ich spájajú aj rovnaké platy či peňažné zdroje. „Najpodstatnejším zdrojom sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšie zdroje sú obmedzené a tvoria ich najmä prostriedky za prenájom priestorov školy v čase, keď sa nevyužívajú na výchovno-vzdelávací proces, alebo príspevky od darcov a rodičov. Prostriedky na svoju činnosť či obnovu priestorov školy získavajú z grantov a fondov, tiež 2 percent z dane z príjmov, ktoré poberajú väčšinou cez svoje rodičovské združenia.“

Výchova vo viere

Cirkevné školy sa však od štátnych odlišujú hodnotami a životnými postojmi. Vzdelávanie a výchova cez praktizovanú a živú vieru pomáhajú mladým ľuďom dozrievať komplexnejšie a plnohodnotnejšie.

„Ak sa pôsobenie na škole redukuje len na osvojovanie si vedomostí a získavanie zručností, ochudobňuje sa proces rastu človeka. Podstatný je prvok sebapoznávania, ktorý vychádza z podstaty, že rastieme do obrazu Boha. Stávame sa tými, kým sme v Bohu. Prebúdzame v sebe potenciál, ktorý nám bol daný. Je to celkom iný rozmer ako sebarozvoj, lebo ten kladie dôraz na získavanie špeciálnych daností bez toho, aby sa zaujímal, čo je v ľudskej prirodzenej výbave“, objasňuje Daniel Masarovič.

Pedagógovia študentom prízvukujú, že iba Kristus ponúka inú kvalitu a hĺbku života. „Len svojimi silami a rozumom nebudeme šťastní a nenájdeme zmysel svojho životného príbehu.“

Prezident ZKŠS a riaditeľ cirkevnej školy v Malackách vidí najväčšiu výhodu oproti svetským školám v tom, že „poznáme pravdu, ktorá je zároveň i cestou k väčšiemu životu, ktorý má zmysel“.

Pestrý duchovný program

Na štátnych školách by sme rôzne formy duchovného života hľadali márne. Cirkevné školy však sviatostný život považujú za základ, nechýbajú ani púte, duchovné obnovy, pobožnosti či modlitby.

„Za podstatné považujeme i to, aby sme život našich škôl spájali so životom univerzálnej Cirkvi i miestnej cirkvi. Snažíme sa venovať pozornosť významným udalostiam v živote Cirkvi. Príkladom je pripravovaný Národný pochod za život, do ktorého sa žiaci mnohých našich škôl zapájajú ako dobrovoľníci alebo v rámci rôznych interaktívnych workshopov. Sú to dôležité okamihy, keď môžeme ukazovať našim žiakom, že viera sa neprežíva len v kostolných laviciach, ale aj činným a aktívnym spôsobom.“ 

Netradičné predmety

Väčšinu predmetov majú všetky školy podľa štátneho vzdelávacieho programu rovnaké. Odlišujú sa voľnými hodinami, ktoré môže každá škola využiť podľa vlastného zamerania.

Cirkevné školy z nich dve využívajú na hodiny náboženstva, ďalšie na posilnenie výučby existujúcich predmetov či na vlastné netradičné hodiny. Kým svetské školy siahajú napríklad po sexuálnej výchove, v Malackách deviatakov pripravujú na manželstvo a rodičovstvo, menšie deti majú hodiny regionálnej či environmentálnej výchovy.

Otvorení aj pre neveriacich

Prezident ZKŠS Daniel Masarovič tvrdí, že záujem o cirkevné školy vo všeobecnosti narastá. „V mnohých prípadoch kapacitné možnosti školy nedokážu zďaleka pokryť enormný záujem o danú školu. Osobitne sa to týka materských škôl, ale aj ostatných.“

Prezident združenia za tým vidí vysokú kvalitu škôl, ktorá sa odráža nielen výsledkami meraní, ale predovšetkým pozitívnymi ohlasmi rodičov. „Je to veľavravné svedectvo, ktoré cirkevné školy v značne sekularizovanej spoločnosti vydávajú.“ 

Hoci sú cirkevné školy určené primárne pre deti z rodín praktizujúcich kresťanskú vieru, neveriace deti neodmietajú. „Naším poslaním je byť živými kameňmi cirkevného spoločenstva a ohlasovať radostnú zvesť všetkým bez rozdielu. Len naša otvorenosť voči každému človeku nás môže robiť autentickými a presvedčivými v očiach ľudí tohto sveta. Kresťan je ten, kto dvere otvára a ponúka Boha ako príležitosť k lepšiemu životu. Stále sa pritom učíme vychádzať z našej uzavretosti, pretože nám prináša rôzne výhody. Máme tendenciu odmietať názorovú či ideovú odlišnosť, ktorej sú neveriaci ľudia často nositeľmi. Máme radi veci pod kontrolou a to, čo nám tú kontrolu berie, odmietame. Som však presvedčený, že aj vďaka neveriacim môžeme účinnejšie prehodnocovať, komu a čomu veríme a či podľa viery aj žijeme. A tak vlastne máme v ich prítomnosti príležitosť pocítiť, že všetci sa navzájom potrebujeme a obohacujeme“, interpretuje riaditeľ cirkevnej školy.

Konzum a blahobyt vedú k nesamostatnosti

Deti z cirkevných škôl síce vyznávajú o niečo iné hodnoty ako tie zo svetských, avšak doba konzumu a blahobytu zasiahla aj ich myslenie. Riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách priznáva, že mať všetko rýchlo a bez námahy je nebezpečným vzorcom, ktorý v školách spôsobuje viaceré ťažkosti. Z detí sa stávajú nezodpovední a nesamostatní ľudia.

„Veľakrát u nich pri nástupe do školy absentujú základné spoločenské a sociálne návyky a praktické zručnosti. Takisto pozorujeme, že pribúdajú moderné koncepty voľnej výchovy, ktoré rodičom manipulatívne ponúkajú falošné recepty, a pritom nerešpektujú osvedčené výchovné modely založené na princípe hraníc a dodržiavania pravidiel.“

Čím viac techniky, tým menej premýšľania

Technologické novinky sú pre deti dobrým sluhom, ale zlým pánom. Podľa prezidenta ZKŠS a riaditeľa cirkevnej školy v Malackách, mohutný technologický rozvoj vplýva na rozmýšľanie detí.

„Privykli sme si google systémom získavať informácie v hotovej podobe, ľahko, bez našej spoluúčasti na procese poznávania a myslenia. Pritom aj moderná neuroveda hovorí, že ľudský mozog je dobrý do takej miery, do akej o faktoch premýšľa, nie na základe toho, koľko faktov pozná.“

Sociálne siete zase ovplyvňujú komunikačné zručnosti a socializáciu školákov. „Deti majú problém vyjadrovať sa, vyjadrujú sa na plochejšej úrovni a nevedia nadväzovať zdravé priateľstvá. Paradoxne sa napriek vysokej aktivite na sociálnych sieťach izolujú a uzatvárajú, stávajú sa samotárskymi a nezriedka sa u nich vytvárajú závislosti.“ 

Deti sa potrebujú vrátiť k prirodzenosti a diskutovať

Prácu učiteľov sťažuje aj nepozornosť detí. Daniel Masarovič upozorňuje, že myseľ detí je rozptýlená, nevedia sa sústrediť na vyučovanie, „vyžadujú neustále nové podnety, nemajú ukotvené predchádzajúce poznatky, sú netrpezlivé“.

Preto je potrebné rešpektovať prirodzené princípy fungovania prírody, zeme i človeka. „Potrebujeme lepšie poznať, aké potreby má dieťa v jeho individuálnom psychologickom veku a ako ich môžeme v prostredí školy napĺňať. Naučiť sa viac klásť otázky a hľadať spôsoby, ako provokovať myseľ detí, menej dávať hotové odpovede. Pravda o tom, ako funguje svet, o živote i o nás samých sa totiž objavuje, hľadá. Výzvou pre pedagógov a vychovávateľov je nepodľahnúť trendu zážitkového vzdelávania, ktorý zabíja proces hľadania odpovedí myslením. Škola musí byť miestom, kde sa o veciach diskutuje. Kde mladý človek porovnáva, premýšľa a vyhodnocuje, že niečo nové je iné než to, čo poznal doteraz,“ vysvetľuje prezident ZKŠS.

Okrem posunu vpred to študentom otvára aj inú formu dialógu – rozhovoru s Bohom. „Progresívny učiteľ je ten, ktorý sa nebojí modelovať v triede také prostredie, kde sa veľa experimentuje, spolupracuje a tvorí. Kde nie sú dopredu známe všetky odpovede na otázky. Primárnou hodnotou totiž nie je nájdená odpoveď, ale samotný proces objavovania a hľadania, ktorý učiteľ usmerňuje tak, aby smeroval k cieľu na základe tvorivosti, nápadov, kritickosti žiakov. On teda nie je dominantným, aktívnym článkom, ktorý odovzdáva hotové fakty, ale sprevádzajúcim partnerom, ktorý spolu so žiakmi hľadá a dáva im slobodu na uplatnenie ich osobnej kreativity a tvorivosti. Týmto im umožňuje prežiť úspech, úžas nad objaveným tajomstvom, čo sa stáva skúsenosťou motivujúcou nás spoločne kráčať ďalej.“