Cirkvi nový zákon o financovaní vítajú
Na financovaní cirkví sa podieľajú aj veriaci. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com
Za Evanjelickú cirkev augsburského vyznania na Slovensku odpovedá tlačová tajomníčka Jana Nunvářová (JN).
Za Gréckokatolícku cirkev na Slovensku odpovedá gréckokatolícky kňaz Daniel Dzurovčin (DDz), synkel pre ekonomiku Prešovskej archieparchie.
Zákon je postavený na princípe solidarity a spravodlivosti. Je podľa vás lepší ako ten predošlý?
JN: Pôvodný zákon vznikol pred 70 rokmi, teda ešte v období komunizmu. Nový návrh chce reflektovať dobu a vznikol na základe mnohých rokovaní. Čokoľvek iné ako starý zákon, ktorého znenie sa v mnohých bodoch nedodržiavalo, môže byť už iba lepšie.
DDz: Solidarita je v zákone zapracovaná tak, že každá cirkev dostane každoročne príspevok minimálne vo výške, ako to bolo v roku 2019. Spravodlivosť je v návrhu zákona v tom, že ďalšie finančné prostriedky z celkovej sumy transferu ministerstva kultúry na podporu činnosti cirkví sa budú rozdeľovať medzi jednotlivé cirkvi pomerne, podľa aktuálneho počtu veriacich. Návrh zákona je lepší ako aktuálne platný.
V čom sú pre vás najväčšie zmeny?
JN: Najväčšia zmena v porovnaní s predošlým zákonom je, že cirkvi môžu slobodne rozhodovať o použití svojho balíka financií.
DDz: Návrh nového zákona je prehľadnejší a transparentnejší. Už neobsahuje niektoré druhy príspevkov, ktoré sa aj tak roky neuplatňovali. Zároveň zavádza presný vzorec výpočtu a prerozdelenia príspevku pre jednotlivé cirkvi. Výška celkového príspevku je závislá od vývoja ekonomiky a prerozdelenie od počtu veriacich.
Štátny príspevok tvorí len malú časť financií cirkví, zvyšok musí cirkev získať sama. Aké máte ďalšie zdroje financií?
JN: Paušálne sa hovorí, že štát financuje cirkvi, ale zďaleka to nie je tak. Peniaze, ktoré prichádzajú od štátu, sú iba časťou balíka peňazí, ktorými cirkev disponuje. Naše evanjelické cirkevné zbory majú tri základné zdroje príjmu, ktoré pochádzajú z peňaženiek ich členov. Sú to: cirkevný príspevok (jednorazový ročný poplatok člena cirkevného zboru), ofery po službách Božích a milodary (dobrovoľné príspevky členov zboru). Z tohto balíka peňazí cirkevné zbory podľa istého kľúča posielajú raz ročne peniaze na chod svojho seniorátu a svojho dištriktu. Niektoré vlastnia nehnuteľnosti a využívajú možnosť prenajať ich. Peniaze, ktoré cirkev dostáva od štátu, slúžia na vyplácanie miezd farárov, na réžiu troch biskupských úradov ECAV a projektov, ktoré realizujú (konferencie, školenia).
DDz: Farnosti sa financujú hlavne z príspevkov veriacich. Starajú sa o prevádzku chrámu, chod farského úradu a ubytovanie pre kňaza, organizujú pastoračné aktivity. Veľa peňazí ide na opravu sakrálnych budov, väčšinou kultúrnych pamiatok. Bežná farnosť vlastní aj poľnohospodársku pôdu, prípadne les, čo zväčša prenajíma. Aj keď môžu vlastniť viac majetku, dôležitá nie je celková výmera, ale ekonomická využiteľnosť nehnuteľnosti. Zo štátneho príspevku sa hradí chod biskupských a arcibiskupských úradov, mzdové náklady duchovných a prevádzka, kde sú zahrnutí aj laickí zamestnanci ústredí. Až 90 percent z celkového príspevku ide na mzdové výdavky. Zvyšné prostriedky sčasti vykryjú prevádzkové náklady. Ostatné náklady si biskupstvo hradí z vlastných zdrojov, čo sú pravidelné účelové zbierky po farnostiach alebo prenájom nehnuteľného majetku. Tento výnos po zdanení slúži prevažne na dofinancovanie mzdových nákladov.
V rámci solidarity sa na financovaní podieľajú aj farnosti - odvodom z výnosu z nájmu alebo z predaja majetku do fondu na chod biskupstva a na podporu chudobnejších farností.
Minimálna mzda je v roku 2019 520 eur. Mnohé platy z tabuľky ju však nespĺňajú. Ako sa potom platy dorovnávajú?
JN: Výšku minimálnej mzdy dorovnávame farárom prostredníctvom kvalitatívneho príplatku z finančného balíka ministerstva kultúry.
DDz: Plat duchovného sa skladá zo základného platu, hodnostného prídavku a kvalitatívneho prídavku, tzv. výkonnostného. Základný plat určuje tabuľka, hodnostné je podľa funkcie. Výkonnostné môže byť až do výšky 30 percent základného platu, ale príspevok z ministerstva kultúry ho pokrýva v našom prípade do výšky 4 percent. Keďže platy mladších kňazov nedosahujú minimálnu mzdu, výkonnostný prídavok slúži na dorovnanie mzdy kňaza do výšky minimálnej mzdy.
Ďalšou skupinou sú platy laických zamestnancov, ktoré sú zahrnuté v príspevku na prevádzku ústredia. Ich mzdy sú priamo naviazané na minimálnu mzdu, takže každoročne narastajú a znižujú zvyšok dotácie na prevádzkové náklady.
S čím má cirkev najväčšie finančné problémy? Je finančne sebestačná?
JN: Najväčšou rozpočtovou položkou zostávajú platy duchovných. Značnú sumu si vyžadujú aj opravy a správa budov (kostoly a fary). Cirkevné zbory robia na tieto účely špeciálne zbierky alebo môžu požiadať o podporu naše sesterské cirkvi v zahraničí. Dá sa povedať, že okrem úhrad miezd farárov sú naše evanjelické cirkevné zbory finančne sebestačné.
DDz: Dá sa povedať, že jednotlivé farnosti sú sebestačné. Najväčšie ťažkosti arcibiskupstiev sú spojené so zvyšovaním mzdových a sociálnych nákladov na zamestnancov. Mzdy zamestnancov sú financované z príspevku štátu a bez tejto dotácie by sme ich nevedeli financovať. Veľkým finančným bremenom je starostlivosť a pravidelná oprava kultúrnych pamiatok, tu treba spomenúť jedinečné drevené cerkvi. A veľkým problémom je sociálna situácia východného Slovenska a vysťahovalectvo za prácou.