Človek dnes prijíma utrpenie ťažko

Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Španielsko, to sú krajiny Európskej únie, v ktorých je možné legálne požiadať o eutanáziu. Prezentuje sa pod rúškom milosrdnej služby trpiacemu človeku a v takomto obale sa podsúva i do ďalších štátov.
Marián Špacai 13.09.2024
Človek dnes prijíma utrpenie ťažko

Eutanázia je jeden z prejavov krízy záujmu o človeka. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Eutanázia, ako úmyselné usmrtenie ťažko chorého človeka lekárom, zvyčajne na priamu žiadosť pacienta, je na Slovensku zakázaná. „Intenzita rečí o jej povolení stúpa so zvyšujúcim sa tlakom na sociálny systém,“ hovorí trvalý diakon a zároveň primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny nemocnice v Žiari nad Hronom Štefan Paľúch.

MAŤ ZA VZOR JEŽIŠA

Súvisí to s materialistickým vnímaním života – človek má zmysel len dovtedy, kým niečo tvorí. „Keď treba doňho investovať, začína byť na príťaž, takže sa tlačí na to, aby starý, chorý a nevýkonný človek v spoločnosti pomaly ani nebol. Skrýva sa to práve pod pekné myšlienky skončenia utrpenia.“

Za druhý dôvod, pre ktorý tieto výdobytky kultúry smrti nachádzajú svojich priaznivcov, považuje Štefan Paľúch skutočnosť, že ľudia modernej doby stratili zmysel pre utrpenie v živote.

„Pracujem v  medicíne už tridsať rokov a vidím, že v minulosti ľudia vedeli utrpenie prijať ľahšie. Problém dnešného človeka je, že kým je mladý a pekný, je všetko v poriadku, ale keď príde utrpenie, snaží sa ho zbaviť. Hľadá najľahšie riešenie a tým je ukončenie života.“

Katolícka cirkev eutanáziu jednoznačne odmieta ako morálne neprijateľný vražedný čin, ktorý je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a úctou k Stvoriteľovi.

„Keď pracujete na oddelení, ako je ARO, rýchlo zistíte, že úprimne veriaci človek prijíma utrpenie podstatne lepšie ako neveriaci. Má pred sebou príklad Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži, a podľa jeho vzoru berie tento kríž na seba. Utrpenie dokáže obetovať za niekoho iného alebo za odčinenie svojich hriechov.“

PROTI PRÍSAHE LEKÁRA

Vykonávanie eutanázie odporuje aj Hippokratovej prísahe, ktorú lekári skladajú. „Nedodržuje sa už dávno, veď sa v nej hovorí aj to, že nepodáme žene liek na vypudenie plodu, no umelé potraty sa robia vo veľkom... Avšak musím povedať aj to, že som ešte nestretol lekára, ktorý by povedal, že by bol ochotný vykonávať eutanáziu, a to ani medzi tými, čo nemajú problém s interrupciami.“

Keďže Štefan Paľúch šestnásť rokov učil aj pastorálnu medicínu v kňazskom seminári, mnohé veci si naštudoval i zo zahraničných zdrojov. Tvrdí, že aj v krajinách s legálnou eutanáziou je problém nájsť lekárov, ktorí dokážu žiť s predstavou, že usmrtia človeka, ktorý je pri vedomí, hľadí im do očí, rozpráva sa s nimi.

„Každý z nich totiž prisahal, že pacientom bude pomáhať, nie ich zabíjať. A či sa to niekomu páči, alebo nie, eutanázia je priame zabitie podaním smrteľnej látky. Hľadajú sa preto možnosti nahradenia lekárov asistentmi, prípadne, že si to pacient podá sám. Ak by sa eutanázia prijala u nás, kto budú tí ľudia, čo to budú robiť?“ Lekári by sa v tomto mohli oprieť o zákonnú možnosť výhrady vo svedomí, podobne ako pri interrupciách.

OSAMELOSŤ A OPUSTENOSŤ

Namiesto eutanázie by sa pritom do popredia mohla klásť paliatívna medicína, ktorá ponúka iný, humánny spôsob prístupu k trpiacemu. Zameriava sa práve na zmierňovanie utrpenia nevyliečiteľne chorých a poskytnutie najlepšej možnej kvality života takýchto pacientov na sklonku života.

„Ak pri dnešných možnostiach tíšenia bolesti človek ešte zomiera v nezvládnuteľných bolestiach, niekde sa stala chyba. Naše zdravotníctvo je však v katastrofálnom stave. Chýbajú lekári, sestry, peniaze na základné veci miznú inam, a tak nečudo, že paliatívna medicína je na okraji pozornosti.“

Aj tu sa teda prejavuje kríza v záujme o človeka. „Problém je osamelosť a opustenosť chorých ľudí. Robil sa prieskum, kde sa ukázalo, že len čo o nich javili záujem príbuzní a pravidelne ich navštevovali, zrazu o eutanázii prestali uvažovať a rozprávať.“

CHÁPADLÁ INDIVIDUALIZMU

Chápadlá životného štýlu založeného na individualizme, na ktorý často upozorňuje pápež František, tak siahajú aj do tejto oblasti.

„Pápež vyzýva na pomoc marginalizovaným skupinám, lebo vidí, že sa odsúvajú na okraj, aj keď celý život pracovali pre dobro spoločnosti. Sám je starý a chorý, ale svoj kríž nesie hrdinsky,“ vraví lekár a diakon Štefan Paľúch aj na základe tohtoročnej osobnej skúsenosti stretnutia so Svätým Otcom na Námestí sv. Petra v Ríme. „Bol to neuveriteľný zážitok, je mi veľmi blízky svojou ľudskosťou. Preto aj otvára tieto témy.“