Čo nám môže pomôcť

Odborníci na životné prostredie opakovane zdvíhajú výhražný prst. Titulky v médiách hlásia, ako sme na tom, čo sa týka budúcnosti našej planéty: Žijeme už za červeným bodom; zmeny sú neodvratné; prejedli sme si budúcnosť.

Zdá sa, že nič pozitívne nás asi nečaká. K tomuto však nemuselo prísť, keby podobným imperatívom predchádzali slová v rovnakom zmysle zamerané na duchovný život človeka.

Nie nadarmo sa zdôrazňuje, že človek je vo svojej podstate entita biologická, psychická, sociálna, ale i spirituálna. Kým na prvé tri sa viac-menj nezabúda, duchovnú oblasť sme trochu opomenuli.

Hoci nie úplne, ale predsa v nie dostatočnej miere sa venujeme Božím pravidlám. V nich je jedinečná prevencia práve pred nekontrolovateľným vplyvom bohatstva, pýchy a ľudskej márnivosti.

 

Na začiatku hľadajme pýchu 

 
Taliansky katolícky spisovateľ Carlo Carretto (1910 – 1988) výstižne napísal: „Svojím sebectvom sme zničili toľké stvorenia. A svojou pýchou sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že Bohu, ktorý je pamäťou sveta a píše do knihy, ustarostený naším útekom k ničote, príde na myseľ zatarasiť nám cestu. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia slová. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný spôsob, ako nás zastaviť, je bolesť, a on vie, ako ňou narábať.“

A zdá sa, že už súčasná generácia začína riešiť vážne delikty zanedbávania starostlivosti o našu zem, ktorú nám zveril sám Boh.

K problému pýchy nám zanechal tieto slová pápež sv. Gregor Veľký (540 - 604): „Nebola to chudoba, vďaka ktorej sa Lazár dostal do neba, ale jeho pokora; a nebolo to bohatstvo, čo zabránilo boháčovi získať večný odpočinok, lež jeho egoizmus a nevernosť.“ Nuž tu niekde sa „uzlí“ aj ekologický problém ľudstva.
 
 

Rozseknúť uzol je nevyhnutnosť

 

Zdá sa, že sa opakuje scenár zobrazený v Knihe Genezeis. Ponuka od nepriateľa - byť ako Boh - je lákadlo, ktorému sa bez pomoci zhora ťažko odoláva.

Na začiatku nielen ekologických problémov ľudstva je teda lákavá pýcha. Jej exkluzívnym produktom je túžba po majetku, ktorá sa neskôr transformuje do bezodnej márnivosti.

Chceme byť výnimoční a odlišovať sa od šedého priemeru. Problém je, že sa chceme líšiť najmä hmotnou matériou. To však smeruje k individualizumu.

Rozseknúť tento uzol je osobná výzva pre každého. Skúsme popremýšľať, ako sme v tomto smere osobne „zauzlení“, a urobme prvý sek do tohto uzla. Určite sa tým priblížime k Ježišovi; bezpochyby úprimný vzťah s ním nám nedovolí konať antiekologicky.