Čo ste (ne)vedeli o svätom Šarbelovi

Dnešný deň sa v liturgickom kalendári slávi ľubovoľná spomienka na svätého Šarbela. Pripomeňme si niekoľko zaujímavostí o svätcovi z Libanonu, ku ktorému sa v modlitbách za uzdravenie utieka aj mnoho Slovákov.
Ján Lauko 24.07.2019
Čo ste (ne)vedeli o svätom Šarbelovi

Mozaika svätého Šarbela v Katedrále sv. Patrika v New Yorku / Snímka: wikimedia/Axxis10


Svätý Šarbel Machlúf sa narodil 8. mája 1828 v libanonskej horskej dedine Bekaa Kafra. Ako 23-ročný vstúpil do kláštora v Majfúku, o dva roky prešiel do kláštora v Annayi. V novembri 1853 zložil večné sľuby. Rehoľné meno Šarbel si vzal podľa kresťanského mučeníka z 2. storočia. Po štúdiách teológie a filozofie bol 23. júla 1859 vysvätený za kňaza.

Jeho túžbou bol život pustovníka, predstavený však chcel Šarbela využívať pre potreby kláštora a povolenie utiahnuť sa do pustovne stále odkladal. Šarbelovi pomohol až nevinný žart služobníctva, ktoré mu do lampy namiesto oleja nalialo vodu. Mních to nepostrehol, no napriek tomu zapálil lampu bez väčších problémov. Keď to sluhovia videli, bežali za predstaveným a porozprávali mu o tomto zvláštnom úkaze. Keď sa predstavený presvedčil, že Šarbelovi sa skutočne podarilo zapáliť vodu, pochopil to ako znamenie a mníchovi povolil odísť do pustovne.

A tak vo februári 1875 odišiel do odľahlej pustovne sv. Petra a Pavla, kde sa spojil s Kristom modlitbami, manuálnou prácou, prísnym sebaovládaním a pôstom. Modlil sa za obrátenie hriešnikov, za duše v očistci i za uzdravenie chorých. V pustovni žil 23 rokov.

V decembri 1898 ho počas slávenia svätej omše premohla náhla choroba. Zomrel o niekoľko dní neskôr, na Štedrý deň počas adorácie pred Oltárnou sviatosťou. Pochovaný bol na cintoríne kláštora v Annayi.

Po pohrebe sa následných 45 dní viacerým svedkom zdalo, že miesto, kde ležalo Šarbelovo telo, bolo osvetlené bielym svetlom. Po štyroch mesiacoch od mníchovej smrti otvorili hrob a našli jeho telo v neporušenom stave. Telesné pozostatky obliekli a vystavili v kláštornej kaplnke. Časom spozorovali, že z pórov na Šarbelovom tele vyteká zvláštna tekutina.

Exhumácia v roku 1927 odhalila, že Šarbelove pozostatky sú stále v neporušenom stave, mali mať dokonca teplotu žijúceho človeka. Mníchovo telo uložili do novej zinkovej rakvy a uložili do hrobky. V roku 1950 spozorovali, že z kraja hrobky začala vo vytekať olejnatá tekutina. Maronitský patriarcha nariadil opätovnú exhumáciu, pri ktorej zistili, že telo je stále neporušené.

V nasledujúcich mesiacoch bol v Annayi zaznamenaný veľký počet zázračných uzdravení. K Šarbelovmu hrobu začali prichádzať pútnici z celého sveta a všetkých vierovyznaní – kresťania, moslimovia, budhisti, hinduisti, židia, ale i ateisti.

Pri ďalšej exhumácii v roku 1952 našli Šarbelove pozostatky ponorené v olejnatej tekutine, ktorú jeho telo neustále vypúšťalo. Túto tekutinu začali zachytávať a v ampulkách rozosielať po celom svete. Státisíce ľudí veria, že sa vďaka tejto relikvii uzdravili z vážnych ochorení.

Od roku 1977, keď bol Šarbel pápežom Pavlom VI. vyhlásený za svätého, dostali mnísi v kláštore v Annayi vyše 135-tisíc listov zo 133 krajín, v ktorých ľudia ďakujú a prosia o príhovor svätého Šarbela.

 

Zázračné uzdravenie novorodenca


Jedným z množstva zázračných uzdravení na príhovor svätého Šarbela je aj prípad malého francúzskeho chlapca. Côme de Cacqueray sa narodil 6. júna 2017, lekári mu krátko po narodení diagnostikovali poškodenie v oblasti pod močovým mechúrom.

Na vyriešenie problému podstúpil niekoľko operácií, tie však nemali žiaden účinok. Malému Cômemu zlyhávali obličky a lekári mu dávali iba niekoľko dní života.

Napriek tomu sa za novorodenca modlila celá rodina i jej priatelia. Prvou modlitbou, ktorú rodičia chlapcovi zašepkali krátko po narodení, bola Zdravasʼ Mária. Okrem toho sa rodina v rámci modlitbovej reťaze modlila novénu k svätému Šarbelovi.

K tomuto svätcovi sa dostala cez priateľa, ktorý o ňom počul rozprávať návštevu z Libanonu. Keď jej povedal o malom Cômem, jeden z jeho libanonských známych mu priniesol obrázok svätého Šarbela a fľaštičku s olejom, aby ich odovzdal rodine chorého novorodenca. Životný príbeh i množstvo uzdravení na príhovor libanonského svätca rodičov malého Cômea oslovili a rozhodli sa svoje dieťa zveriť pod jeho ochranu.

Na prekvapenie všetkých sa Côme na konci septembra 2017 dožil troch mesiacov, teda oveľa viac, ako mu bolo z diagnózy lekárov predpovedané. V nemocnici ho zobrali na testy, pri ktorých zistili radikálne zlepšenú funkčnosť obličiek. Tento vývoj si z lekárskeho hľadiska nevedel nikto vysvetliť. Rodičia malého Cômeho, ktorý pred mesiacom a pol oslávil druhé narodeniny, však vedia, komu za uzdravenie svojho dieťaťa ďakovať.