Čomu venujeme našu pozornosť

Od detstva počúvame upozornenia typu: buď pozorný, dávaj si pozor, pozorne sa správaj, keby si bol pozorný, nemuselo sa to stať a podobne. Pozornosť je psychický stav človeka, ktorý sa prejavuje v zameranosti a sústredenosti vedomia. Pozornosť sprevádza naše konanie zásadným spôsobom. Ak sme pozorní, nerobíme chyby, vieme využiť príležitosť, dokážeme zvládnuť aj zložitejší problém. 

Pozornosť v zajatí podnetov

Z množstva podnetov existujú niektoré silnejšie, ktoré dokážu upútať našu pozornosť a zablokovať ju pre sledovanie iných. Práve túto skutočnosť využíva psychológia reklamy. Využíva neúmyselnú alebo mimovoľnú pozornosť, keď naše vnímanie uprednostňuje podnety pestré a výrazné. Spontánna pozornosť je vyvolávaná a udržiavaná osobitosťami pôsobiacich podnetov. Príkladom môže byť sila úderu, nečakaný výstrel či zvuk hromu.

Nevšednosť, nápadnosť nového modelu šiat, neočakávanosť udalosti ako napríklad výkrik v tichu noci, prípadne kontrastnosť veľmi vysokého muža a nápadne malej ženy či záhadnosť filmového deja sú akcenty, ktoré reklama naplno využíva. Žiaľ, zákonitosti fungovania pozornosti sa v súčasnosti aj zneužívajú. Časť pozornosti zachytia triviálne triky obchodníkov, masovokomunikačných a mediálnych expertov či záujmových skupín.

Problém nastáva, keď ich podnetom budeme venovať úmyselnú, čiže zámernú pozornosť, ktorá je vyvolaná a udržiavaná naším vlastným vôľovým úsilím (Ivan Boroš a kolektív, Psychológia, 1999). Ak našu pozornosť jednoducho chytia do pasce. Zámerná pozornosť je náročnejšia a nepomerne viac vyčerpáva, ako mimovoľná. Úzko súvisí s rozvojom vôle, myslenia a charakteru človeka, a tak je nenahraditeľným spoločníkom Homo sapiens – človeka rozumného, ktorý si vie rozkázať. Ňou sa nemusíme nechať ovládať a manipulovať.

Vďaka úmyselnej pozornosti sa dokážeme učiť novým veciam, vieme vypnúť televízny prijímač či laptop, ak ju rušia, a sústrediť sa na podstatné veci. Využívame ju pri činnostiach, ktoré nás síce aktuálne nezaujímajú, ale musíme ich z akýchkoľvek príčin vykonávať.

A nakoniec poznáme ešte poúmyselnú pozornosť, ktorá bola na začiatku vyvolaná vôľou, úsilím, ale neskôr ju udržiava významnosť pôsobiacich podnetov pre človeka. Čiže ak sme sa ráno pohádali s manželkou alebo so susedom vo výťahu, aj keď prídeme do práce a pozornosť zaujmú iné, najmä pracovné podnety, predsa do našej mysle samovoľne prúdia situácie, v ktorých sme to ráno prehnali, ublížili niekomu alebo sme boli nevšímaví k potrebám druhého.

Boh veľmi múdro a prezieravo rozdelil našu pozornosť na rôzne druhy, aby sme sa nedali manipulovať, ovládli svoju lenivosť či nezáujem, ale tiež nezabudli, že k vnútornej vyrovnanosti človeka patrí aj schopnosť vrátiť sa k zlyhaniu nášho správania a povedať prepáč. Inak do našej pozornosti môžu vstupovať výčitky svedomia.  

Vlastnosti pozornosti

A ešte sa zastavme pri vlastnostiach pozornosti. Čím dlhšie sa chceme sústrediť na určitý podnet, tým klesá stálosť a intenzita našej pozornosti. Schopnosť venovať súčasne pozornosť dvom alebo viacerým predmetom či javom je výsadou rozdeľovacej vlastnosti pozornosti. Množstvo podnetov, vecí alebo ľudí, ktoré pozornosť naraz obsiahne, označujeme ako rozsah pozornosti.

Činitele značne ovplyvňujúce pozornosť sú záujem a motivácia, ktoré umožňujú hlbšie prežívanie vnútorných pohnútok, ktoré vedú naše konanie. Nespoliehajme sa však na povzbudzujúce látky. Tie síce dočasne môžu pozitívne pôsobiť na pozornosť, ale z dlhodobého hľadiska znižujú jej kvalitu. Je to ako bičom poháňať vyčerpaného koňa. On síce z posledných síl zaberie, ale potom sa mu definitívne podlomia nohy. Ak chceme, aby pozornosť pracovala správne, dbajme na dostatok odpočinku, striedanie manuálnych a duševných činností, kontrolujme si zdravotný stav.

Máme na výber

Už vieme, čomu budeme najbližšie venovať svoju pozornosť? Našťastie vždy máme šancu rozhodnúť sa. Nebudeme ju predsa kŕmiť obsahovo prázdnymi sociálnymi sieťami, nezmyselnými a často vulgárnymi reláciami, celebritami so zjazvenými dušami či politickými kúzelníkmi slova, ktorí s kamennou tvárou dokážu presvedčiť našu pozornosť, že sa ich oplatí sledovať.

Našu pozornosť by sme radšej mali venovať manželke alebo manželovi, dieťaťu či svojmu rodičovi, ak je ešte medzi nami. To sa oplatí, pretože to liečivo pôsobí na naše duševné zdravie, na upokojenie situácie doma, upevnenie rodinných vzťahov, ale najmä na schopnosť porozumieť druhému, čo pod vplyvom vlastnej roztržitej pozornosti často nedokážeme. A keď nám to nepôjde skúsme poprosiť Boha, aby udržiaval našu pozornosť vo vedomí jeho prítomnosti. Máme šancu, že si ju ustrážime, aby bola zameraná a sústredená na to, čo je pre nás duchovne aj telesne prospešné.