Čoraz ťažšie hľadáme motiváciu

Existuje množstvo činiteľov, ktoré ovplyvňujú ľudské správanie. Patrí medzi ne aj motivácia. Motív dokáže  zintenzívniť úsilie človeka dosiahnuť maximum v konaní. Nie sme však ovplyvnení iba jediným motívom, ale celou škálou motivačných podnetov.  
   
 
Peter Slovák 24.02.2020
Čoraz ťažšie hľadáme motiváciu

Pri rozhovoroch s učiteľmi sa často diskutuje o probléme motivácie študentov. Podnietiť žiaka k činnosti, zaujať ho učebnou látkou a aktivizovať k ďalšiemu úsiliu získať nové vedomosti je čoraz ťažšie.

Podľa niektorých je to aj preto, že oproti minulosti nemusíme vedomosti prácne hľadať v archívoch, encyklopédiách či v rozličných publikáciách. Stačí pár klikov a nájsť si vhodnú webovú stránku.

Veta všetko je na webe sa stala študentským klišé, ktorým žiaci povrchne reagujú na snahu pedagóga prebudiť v nich túžbu po poznaní. Problém motivácie sa však nespája iba s mladšou generáciou. Mnohí v svojom živote stratili motiváciu byť sami sebou, rozhodovať sa za seba, respektíve zmeniť na sebe niečo a radšej sa prispôsobili.

Stratili motivačný potenciál. Poznáme to z vyjadrení: „Čo tým zmením? Aj tak sa nič výnimočné nestane a všetko zostane po starom.“ Motivácia nemá rada alibizmus.     

Nie najlepšie nastavená motivácia

Motivácia vyjadruje proces utvárania psychologických príčin správania. Ovplyvňuje jeho zameranie, trvanie a intenzitu. Aktivačný činiteľ, psychologický dôvod alebo príčina ľudského konania je motív. Ide o pohnútku, hybnú silu. Morálne nastavenie osobnosti, viera a duchovné hodnoty sú impulzy, čiže motívy pochádzajúce z vnútra človeka.

Incentívy sú zase motívy ovplyvnené prostredím, v ktorom žijeme. Patria sem spoločenské normy, hodnoty vzbudzujúce pozornosť človeka a  ovplyvňujúce účelnosť jeho správania, ktorým sa snaží pre seba vyťažiť maximum. Motív zvyšuje intenzitu výkonu a správania. Určuje smer, obsah správania. Je jeho regulačným činiteľom (Nakonečný, Obecná psychologie, 2015).

Otázka znie, čo je dnes v rebríčku hodnôt a potrieb na prvých miestach. Žiaľ, na nich sa umiestňujú ľudsky dekadentné motívy túžby po moci, peniazoch a materiálnych veciach. Výsledok je pre spoločnosť devastačný. Hodnota ľudského života bezprecedentne klesla. Trapistický mních Thomas Merton (1915 – 1968) povedal: „Svet je iba obrazom toho, čo je v ľudských dušiach.“ Tam v ich hĺbke sa ukrýva aj motivácia ľudského správania. 

Poznal silu motívu

Možno by sa žiadalo obrátiť pozornosť na ľudí, u ktorých prevládli vnútorné motívy - duchovné impulzy. Mnohí svätci, askéti, pustovníci si pre ľudí sveta z nepochopiteľných príčin vybrali odriekanie a život v ústraní, bez akéhokoľvek spoločenského uznania a ocenenia. Čo ich k tomu viedlo? Pozrime sa napríklad na motiváciu svätého Františka z Assisi (1182 - 1226).

Dospievajúci mladík žil životom bohatej rodiny. Miloval bezstarostný život, zábavu, noblesu a luxus. Keď predával luxusné látky na trhu, tvárou v tvár stretol žobráka, ktorý ho prosil o almužnu.

Tento obraz zapôsobil na jeho životnú motiváciu tak silno, že biednemu ihneď dal všetko, čo mal pri sebe, vzdal sa rodičovského majetku a odišiel, aby sa oženil so „sestrou chudobou“. Bláznovstvo, strata schopnosti racionálne uvažovať? Nie, len zmena smeru v motivácii. Samozrejme, že nenastala ihneď, ale bola dlhodobo stimulovaná viacerými životnými udalosťami. Nevydarená rytierska kariéra, zajatie, choroba. To všetko mu Boh pripravil do cesty, aby ju zmenil. 

Prežívaná motivácia

Model motivačného správania má niekoľko fáz. Prvá fáza sa spája s prežívaním konkrétnej situácie, pocitu istého nedostatku. Túžime po niečom. Motivovaní sme zväčša vtedy, ak nám niečo chýba.

V druhej fáze sa prejavuje určité očakávanie, ktoré zároveň odkrýva vyjadrenie hodnotovej orientácie človeka vo vzťahu k tomu, čo skutočne potrebuje, či už materiálne alebo duchovne.

Na konci tretej fázy dosiahne človek uspokojenie. Predchádza mu pozorovateľné správanie, ktoré človek uplatní, aby uspokojil svoju potrebu. Vo štvrtom kroku nastáva saturácia a v piatom úplné nasýtenie. Človek už nemá dôvod konať ako predtým. I keď práve v tejto chvíli hrozí kritický moment, keď človek prestáva byť aktívny, a teda potrebuje znovu objaviť motív -pohnútku, ktorá ho vyruší z pasivity.  


Ašpirácie

V každom prípade si treba všimnúť ašpirácie človeka. Sú to osobnostné aktivačné činitele jednotlivca najužšie spojené s vlastným ja, so snahou o sebauplatnenie a sebarealizáciu, sebapresadenie. Vedia napovedať o smerovaní k istým hodnotám. Mohli by sme hovoriť o akomsi odstupňovaní nárokov, ktoré si jednotlivec alebo skupina kladie na seba.

A práve v tom vnímame značný deficit u súčasníkov. Pre motiváciu človeka v materiálnom, ale aj duchovnom svete sú určite veľmi dôležité jeho vlastné ašpirácie. Ak nám chýbajú, azda aj preto čoraz ťažšie hľadáme motiváciu. Nestrácajme teda čas a nečakajme so založenými rukami. Azda našim ašpiráciám pomôžu tieto slová: Ťažká cesta vedie do krásnej destinácie.