Desať zaujímavostí o Bazilike sv. Petra
Bazilika stojí na mieste umučenia apoštola Petra. Snímka: autor
Onajznámejšej rímskej bazilike sa napísali celé knihy, my sme sa z bohatstva jej pokladov rozhodli vybrať desať zaujímavostí.
TAM, KDE VLÁDLI VEŠTCI
Bazilika sa nachádza na Ager Vaticanus, ktorý sa rozprestieral na ploche takmer 12 štvorcových kilometrov. Bolo to opustené pole zamorené hadmi, ktoré časom začali osídľovať Etruskovia. Tí tam založili osadu s názvom Vaticum, od ktorej sa pravdepodobne odvodzuje názov oblasti. Etruský boh Vaticanus alebo Vagitano získal meno podľa umenia veštiť – vaticinium. Vo veštení boli Etruskovia veľkí majstri.
TRETIA ŠTRUKTÚRA
Keď zostúpime do podzemia baziliky, v podzemných chodbách objavíme stáročia histórie. Bazilika bola postavená na mieste, kde bol umučený apoštol Peter – v Nerónovom cirkuse. V blízkosti sa nachádzal malý cintorín (nekropola), kde bol postavený prvý malý kostolík. Neskôr, s náboženskou slobodou, ktorú kresťanom udelil cisár Konštantín, bola postavená takzvaná konštantínopolská bazilika. Začiatok stavby súčasnej baziliky je datovaný 18. apríla 1506, keď bol za pontifikátu Júliusa II. položený základný kameň novej stavby. Dokončená bola v roku 1626 za pápeža Urbana VIII.
AKO DVE FUTBALOVÉ IHRISKÁ
Bazilika je dlhá 193 metrov a vysoká 44,5 metra. Zaberá plochu 2,3 hektára. Aby sme si uvedomili jej rozmery, môžeme pri pohybe pozdĺž lode počítať zlaté hviezdy vsadené do mramoru. Zvyknú označovať dĺžku mnohých veľkých kostolov na celom svete.
120 ROKOV VÝSTAVBY
Počas 120 rokov výstavby baziliky sa do histórie zapísalo 22 pápežov, 14 architektov, ako Bramante, Raffael, Michelangelo, Bernini, a nespočetné množstvo najznámejších svetových umelcov a staviteľov.
MALEBNÁ FASÁDA
Je široká 114,69 metra a vysoká 45,44 metra. Navrhol ju Carlo Maderno v rokoch 1607 až 1614 a je členená obrovskými stĺpmi, ktoré rámujú vchody a Loggiu delle Benedizioni (balkón požehnaní), miesto, odkiaľ sa veriacim oznamuje voľba nového pápeža. Malebnosť podčiarkuje prísna symetria a vrchné zakončenie s monumentálnymi sochami Ježiša Krista a jedenástich apoštolov (bez sv. Petra).
VEĽKOLEPÉ MOZAIKY
Celú baziliku zdobia veľkolepé mozaiky, napríklad Raffaelovo Premenenie, Marattov Krst Ježiša či Giottova Malá loď. Milióny mozaikových dlaždíc sú privezené z rôznych kútov sveta: červené z Portugalska, modré z Grécka, žlté zo Sieny. Dokonca aj veľkolepá podlaha baziliky je z mozaiky, spolu takmer 10 000 štvorcových metrov.
KAPLNKY A OLTÁRE
Bazilika má 11 kaplniek a 45 oltárov. Najnavštevovanejší je oltár, ktorý používa len pápež, zdobený Berniniho majestátnym baldachýnom. Ďalej Kaplnka svätého Šebastiána, kde je pochovaný svätý Ján Pavol II., oltár svätého Hieronyma, kde je pochovaný svätý Ján XXIII., a oltár par excellence – kaplnka Piety s veľkolepým Michelangelovým dielom, ktorý mal v čase jej vytvorenia len 24 rokov. Pieta je zároveň jediné dielo podpísané autorom.
ZÁZRAČNÁ SOCHA SV. PETRA
„Zázračná“ socha sv. Petra umiestnená v bazilike.
Táto socha z 13. storočia sa nachádzala už v stredovekej Bazilike sv. Petra a v súčasnosti je umiestnená na ľavej strane vedľa Berniniho baldachýnu. Považuje sa za zázračnú a milióny veriacich v priebehu rokov stáli v rade, aby sa dotkli alebo pobozkali svätcovu nohu a požiadali ho o nejakú „láskavosť“, až kým sa tak neošúchala, že na ňu bolo treba nasadiť topánku. Počas sviatku svätého Petra 29. júna je socha pokrytá pápežským rúchom, aby sa zdôraznilo hlboké spojenie medzi svätým Petrom a úradom pápeža Kristovej Cirkvi. 91
PÁPEŽOV V KRYPTÁCH
Pod Bazilikou svätého Petra je v pápežských hrobkách pochovaných 91 pápežov. Nachádzajú sa tam aj hrobky mnohých kráľovských a šľachtických rodov, ktoré majú spoločné pohrebisko. Boli tam pochovaní pápeži ako svätý Lev I., svätý Pius X. aj Benedikt XVI. Archeológovia považujú tieto hrobky pre ich historický význam za neoceniteľné poklady.
OPTICKÉ ILÚZIE
Medzi najzaujímavejšie kuriozity Baziliky svätého Petra určite patria jej optické ilúzie. Predovšetkým tie, ktoré sa týkajú kolonády na námestí. Bernini totiž umiestnil 284 stĺpov tak, aby perspektíva vytvárala rôzne efekty. Pri pohybe sa zdá, že sa približujú a vzďaľujú, pri státí na určitom mieste sa zasa všetky strácajú za jedným. Ak sa na stĺpy pozrieme smerom k fasáde, zdá sa, že majú rôzne farby – ilúzia, ktorú vytvára dopadajúce svetlo.