Dielo, z ktorého dýcha pápežova radosť

Kristus žije, naša nádej! Práve týmito slovami sa začína nová exhortácia Svätého Otca Františka, ktorá v týchto dňoch prichádza z vydavateľstva Spolku svätého Vojtecha v slovenskom preklade. Svoj pohľad na ňu ponúka hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara (41).
Martin Kramara 18.06.2019
Dielo, z ktorého dýcha pápežova radosť

"Ak chceš ísť rýchlo, kráčaj sám; ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj s druhými," citoval pápež africké príslovie. Snímka: facebook.com/svetovednimladeze

Pápež František exhortáciu napísal po skončení minuloročnej synody biskupov vo Vatikáne, ktorej témou boli mladí, viera a rozlišovanie povolaní. 

Svoj podpis na záver hotového textu slávnostne dodal v Lorete, vnútri baziliky, kde stojí dom Svätej rodiny, prenesený zo Svätej zeme - a v ňom slávny nápis: Hic Verbum caro factum est (tu sa Slovo telom stalo).

Práve v tom dome sa totiž počal pozemský život Ježiša Krista, Božieho Syna. V tom dome náš Pán prežil svoju mladosť, vyrastal v kruhu Svätej rodiny a z dieťaťa sa stával mladým mužom. Pápež po podpise exhortácie vyzdvihol Loreto ako miesto, kam mladí ľudia môžu „prísť uvažovať nad svojím povolaním - do domu Panny Márie".

Miestne spoločenstvo kapucínov povzbudil, aby rozšírili svoje centrum pre mládež, ktoré by odteraz malo fungovať nielen pre Talianov, ale aj pre mladých z celého sveta - ako miesto stíšenia a uvažovania nad budúcim životným povolaním.

Nechať sa milovať a zachrániť
Exhortáciu predstavili vo Vatikáne na výročie odchodu do večnosti pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý založil tradíciu pravidelných svetových stretnutí s mládežou. Na čo sa teda možno tešiť? Je to príjemné a svieže čítanie.

Silne pôsobí a celým textom rezonuje už prvá veta, ktorá - ako je tradíciou - tvorí názov pápežského dokumentu: Christus vivit - Kristus žije. Svoju osobnú vieru v túto skutočnosť pápež predstavuje mladým ľuďom a pozýva ich, aby sa aj oni nechali Ježišom stretnúť, milovať a zachrániť; aby otvorili svoje srdce pre priateľstvo s ním a nabrali odvahu predkladať mu konkrétne veci a rozhodnutia svojho života.

Lebo „na začiatku toho, že sa človek stane kresťanom, nie je nejaké etické rozhodnutie alebo veľká myšlienka, ale stretnutie s udalosťou, s osobou, ktorá dáva životu nový horizont a s tým aj rozhodné smerovanie," píše Svätý Otec.

Z tejto vety aj z ďalších pápežových slov prezrádzajúcich nadšenie zo živého Krista na čitateľa priam dýcha pápežova vnútorná radosť a pevná nádej.

Zreteľne z nich možno vnímať Františkovu osobnú vieru vo vzkrieseného Krista: vieru, ktorá ho napĺňa pokojom a istotou. Vieru, ktorú potom, celkom samozrejme, chce odovzdať ďalším, lebo túto skúsenosť praje každému človeku.

Ježiš s mladým srdcom
V snahe o komunikáciu vlastnej viery tento 82-ročný muž pripomína, že dospievanie nemá byť stratou mladosti ani zavŕšením nejakého horizontu, ale práve naopak: rozšírením horizontov.

František hovorí o vlastnom zážitku: „Keď som sa stal pápežom, Pán rozšíril moje horizonty a obnovil moju mladosť." Pôsobivé slová od človeka, ktorého rovesníci už neraz vzdali snahu držať krok s moderným svetom, nieto ho ešte ovplyvňovať či aktívne doň zasahovať.

No František toto všetko napriek vysokému veku stále stíha. Lebo Pán rozšíril jeho horizonty. A obnovil mladosť. A v novej exhortácii sa teraz prihovára (nielen) mladým, aby ich povzbudil k rozširovaniu horizontov.

Čitateľom pripomína, že Boh dobre pozná ľudskú mladosť. Veď sám Ježiš bol dlhé roky normálnym mladým chlapcom, ktorý zapadal do spoločenstva ostatných a takmer nevzbudzoval pozornosť.

Až do istého okamihu si ho vlastne nik nevšimol a ľudia boli prekvapení, odkiaľ sa vzali jeho slová a skutky, keď začal verejne účinkovať. V uvažovaní nad mladým vekom je zároveň cenné neprehliadnuť ani početné stretnutia Ježiša s mladými - napríklad s bohatým mladíkom, pri ktorom ale možno vnímať aj riziko, ako sa mladosť dá premárniť, ak sa človek nechá zviazať závislosťou od materiálnych vecí.

František podotýka, že tento mladý muž mal príležitosť prežiť čosi radikálne nové, neobyčajné, Božie - ale premárnil ju, lebo bol zahľadený do toho, čím sa obklopil: podobne ako dnes sa dá mladosť premárniť v zajatí hračiek a výdobytkov techniky, cestovania a užívania lákadiel sveta, bez otvorenia sa pre vyššie ciele.

Na Kristovom príklade, naopak, František predstavuje obraz autentického prežívania mladosti. „Je veľmi dôležité kontemplovať mladého Ježiša," hovorí mladým a zdôrazňuje, „toho Ježiša, ktorého nám ukazujú evanjeliá, pretože on bol skutočne jeden z vás a u neho možno rozoznať mnoho typických aspektov mladých sŕdc."

Práve v Ježišovi, ktorý vyrastal s mladými, sa môžu nájsť všetci mladí. A na jeho príklade pracovitosti a modlitby sa môžu učiť, ako mladosť nepremárniť.

Optika pozitívneho pohľadu
V exhortácii Svätý Otec tiež reflektuje minuloročnú synodu o mládeži aj podnety samotných mladých: desiatky tisíc chlapcov a dievčat z celého sveta (približne štyri tisíce zo Slovenska) ešte pred jej začiatkom vyplnili rozsiahle dotazníky, ktoré dal Vatikán k dispozícii na internet, aby stretnutie biskupov nebolo len teoretickým uvažovaním, ale týkalo sa skutočných problémov a otázok mládeže.

Z reakcií mladých na exhortáciu zo sveta už dnes cítiť ocenenie toho, že ich podnety, neraz kritické, nezostali bez pápežovho povšimnutia. František sa skutočne snaží brať do úvahy množstvo problémov, ktoré mladí vnímajú, ale aj kritík, ktoré voči nastupujúcim generáciám vznášajú tie staršie.

Na prvom mieste však vychádza z optiky pozitívneho pohľadu. Odmieta robiť zoznamy katastrof a nariekať nad tým, čo sa nedarí riešiť. Pripomína, že v rozličných končinách sveta ľudia riešia veľmi rôzne ťažkosti a to, čo v jednej krajine pokladajú za vážne, v inej ľuďom ani nepríde na um, pretože majú možno existenčné problémy.

Nechce nad žiadnymi starosťami lamentovať: snaží sa ich ale pomenovať - v snahe hľadať lepšie cesty.

Nepozerať na život z balkóna
Pápež rozpráva o odpovediach, ktoré ponúka evanjelium, a o možnostiach, ktoré sú k dispozícii: o tom, že sa mladí ľudia predovšetkým nesmú nechať znechutiť.

František tvrdí, že ani nové veci, ktoré prináša moderný svet - napriek rizikám, ktoré sú s nimi neraz spojené -, netreba zavrhovať, ale skôr nachádzať spôsoby, ako ich vhodne využiť na podporu a šírenie skutočných hodnôt, pravého dobra a krásy.

A to je aj úloha samotných mladých, ktorí nesmú zostať pasívni. Pápež opakuje, čo už viackrát vyslovil na svetových aj lokálnych stretnutiach s mládežou: „Nesmiete sa obmedziť na to, že ste budúcnosťou sveta!“ Pápež pripomína, že mladí sú aj prítomnosťou a majú svet obohacovať už tu a teraz svojím príspevkom.

Majú svoju zodpovednosť, účasť na rozvoji rodiny, spoločnosti aj Cirkvi. Mladých povzbudzuje svojimi obľúbenými výrazmi: „Neseďte na diváne! Vstaňte a aktívne sa zapojte; nepozerajte na život z balkóna, ale vstúpte doň priamo a angažujte sa.

Nebuďte pred obrazovkou, ale ponorení do diania. Váš život nech nie je ako zaparkované auto: treba nastúpiť, naštartovať a dať sa do pohybu. Nechoďte predčasne do penzie, využívajte na maximum Božie dary.

Nemajte strach riskovať aj čosi pokaziť, to sa môže stať každému: no horšie je, keď človek zostane pasívny. Otvorte dvierka klietky a vyleťte von...!"

Mladý človek (na rozdiel od staršieho, ktorý sa snaží veci akoby ustáť, obrazne na dvoch vystretých nohách) má byť podľa pápeža človekom s jednou nohou stále položenou vpred: nesmie stratiť schopnosť snívať, plánovať, nesmie sa dať odradiť, nesmie prepadnúť negativizmu.

Ak chceš ísť rýchlo
Pápež mladých povzbudzuje aj na príkladoch svätých, ktorí sa odvážne popasovali s výzvami svojich čias, no dodáva, aby sa nesnažili byť v svojom napredovaní ich fotokópiou, aby zostali sami sebou, lebo každý z nich je originálnym Božím povolaním.

Zároveň ale mladí nesmú zostať izolovaní, uzavretí do seba samých, do vlastného vnútra. František mladých volá, aby boli otvorení pre vzťahy, pre spoločné snívanie a nové horizonty, na ktoré sa dívajú spolu s ďalšími.

Do textu vkladá aj pekné africké príslovie: „Ak chceš ísť rýchlo, kráčaj sám, ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj s druhými." Zdôrazňuje, že chleby a ryby sa v evanjeliu rozmnožili práve vtedy, keď ľudia prispeli tým, čo mali - hoci sa zdalo, že je to primálo.

Mladých preto upozorňuje, aby odolali individualizmu a konzumizmu, ale, naopak, stali sa aktérmi revolúcie lásky a služby. Byť kresťanmi podľa neho neznamená len nosiť nejaký odznačik na saku ako vyjadrenie toho, kam patrím - ale je to o forme, spôsobe vlastného života.

Neznamená to, že o pravde treba len rozprávať alebo sa o nej hádať. Pravdu treba žiť - a pápež to takto narovinu píše: „Nie nosiť svetlo, ale byť svetlom. Lebo vy ste svetlo sveta!"

Keby mladý vedel a starý mohol
Lenže na to, aby bolo možné v identite kresťana, v jeho stále hlbšom spojení so živým Kristom rásť, na to, aby sa mladí naozaj mohli stať svetlom a soľou - sú potrebné korene.

Lebo hoci si to mnohí neuvedomujú, práve ideológie potrebujú takých mladých, ktorí ignorujú históriu a všetko, čo tu bolo doteraz.

Svätý Otec varuje pred falošným kultom mladosti: spiritualita bez Boha a afektivita bez spoločenstva, pôžitkárstvo bez skutočnej lásky. Všetkým vraví, že to ich neurobí skutočne mladými, ale otrokmi. A dodáva, aby si dali dobrý pozor na kultúrnu kolonizáciu, ktorá dnes beží popri globalizácii.

Hoci si to neuvedomujú, je tu veľké riziko homogenizácie mladých, priam snaha o ich premenu na predmety sériovej výroby, ktoré sú potom ľahko manipulovateľné.

Mladý človek sa podľa Františka nesmie nechať presvedčiť, že všetko, čo tu už bolo, je zlé. Sú veci, ktoré sa oplatí zachovať a ďalej rozvíjať, možno aktualizovať, ale určite nie vyhadzovať. Lebo svetu nikdy neposlúžilo preťatie medzigeneračných vzťahov.

Čo sa týka ľudí v pokročilejšom veku, Svätý Otec mladých prosí, aby dali dobrý pozor: hoci nemusia vždy robiť všetko tak, ako im povedia, majú ich pozorne počúvať, brať do úvahy a vážiť si ich radu.

A celé to vkladá do príslovia, ktoré v sebe ukrýva presvedčenie o tom, čo je schopná priniesť spolupráca medzi generáciami: „Keby mladý vedel a starý mohol, toho by nebolo, čo by sa nedalo."

A v podobnom duchu, so štipkou skrytého humoru, ale aj s plnou vážnosťou, pripomínajúc vieru v živého Krista, lásku k blížnemu a nádej do budúcnosti, pápež svoju exhortáciu pointuje: „Drahí mladí! Budem šťastný, keď vás uvidím bežať rýchlejšie než tých, čo sú pomalí a ustráchaní.

Bežte, priťahovaní tou tvárou, ktorú tak milujeme, ktorú adorujeme vo svätej Eucharistii, ale aj spoznávame v tele trpiaceho brata. Svätý Duch nech vás poháňa v tomto behu vpred.

Cirkev potrebuje váš elán, vašu intuíciu, vašu vieru. Potrebujeme ich! A keď dobehnete tam, kam sme my ešte neprišli, prosím vás, majte trpezlivosť a počkajte na nás!“