Dieťa nie je pre životné prostredie hrozbou

O téme ochrany životného prostredia sa vedú mnohé diskusie, ktoré ponúkajú rôzne návrhy zodpovedného prístupu k nášmu spoločnému domu. Nie sú to iba nápady v oblasti technológií či podnety na redukovanie ľudského konzumizmu. Objavujú sa aj myšlienky, ktoré v záujme záchrany životného prostredia ľudí vyzývajú prehodnotiť túžbu po deťoch. Malé dieťa je totiž podľa zástancov týchto myšlienok tým najhorším, čo môžete pre životné prostredie urobiť.

Svoje tvrdenia opierajú o výskumy, ktoré zisťovali, ako jednotlivci môžu zredukovať svoju uhlíkovú stopu. Jeden taký realizovala švédska Lund University, ktorá prišla nato, že ak sa rozhodnete mať o jedno dieťa menej, ušetríte tým životné prostredie o 58 ton oxidu uhličitého ročne. Je to najviac zo všetkých skúmaných faktorov. Na porovnanie, na druhom mieste bolo rozhodnutie nepoužívať auto, čím by ste klímu na emisiách ročne odbremenili o 2,4 tony oxidu uhličitého.

Dieťa alebo životné prostredie?

Niektorí si myšlienku ekologickej záťaže malých detí osvojili a z tohto dôvodu sa rozhodli nesplodiť vlastného potomka. V tom prípade sa núka otázka, čo je dôležitejšie: ľudský život alebo životné prostredie? O tejto otázke sme sa rozprávali s Evou Grey, lekárkou, vysokoškolskou profesorkou, odborníčkou na bioetiku a spolupracovníčkou poradne Alexis, ktorá pomáha ženám s neplánovaným tehotenstvom.

„Veriaci, ale aj mnohí neveriaci sa zhodnú v tom, že človek je najdôležitejší, má na zemi osobitné postavenie. A že príroda je tu pre človeka, aby ju používal na dobro a zároveň spravoval ako dobrý hospodár,“ hovorí Eva Grey. Toto puto má podľa nej krásnu logiku. Rastliny totiž produkujú kyslík, ktorý dýchame. Živočíchy vydychujú oxid uhličitý, z ktorého rastliny vytvárajú glukózu. Ľudia využívajú prírodné zdroje a pretvárajú zemský povrch na svoje dobro. Zároveň majú chrániť jeho zdroje tak, aby sa zachovali aj pre ďalšie generácie. „Práve tí ľudia, ktorí majú deti alebo sa im venujú, si najviac uvedomujú potrebu chrániť životné prostredie, aby zostalo čisté a zdravé aj pre ich potomkov,“ poznamenáva Eva Grey.

Závery štúdie Lund University však pre metodologické chyby považuje za nevedecké a zavádzajúce. „Štúdia do ročnej produkcie oxidu uhličitého rodiča započítava percentá celoživotnej produkcie oxidu uhličitého dieťaťa a ďalšie percentá celoživotnej spotreby vnúčaťa. Takže namiesto ročnej uhlíkovej stopy dieťaťa (ktorá je nižšia ako stopa dospelého) pripočítavajú rodičovi zodpovednosť za uhlíkovú stopu jeho budúcich potomkov v ďalších generáciách,“ vysvetľuje.

Zároveň pripomína, že životné prostredie nesmieme brať ako samozrejmosť, ale máme byť zaň vďační a chrániť ho. Upozorňuje, že mnohí jednotlivci vyprodukujú viac odpadu ako rodina s viacerými deťmi. „Nie je to iba o uhlíkovej stope, ale aj o znečistení prostredia inými chemickými látkami či plytvaní vodou.“

Potrebujeme ľudí

Ak by sa rozhodnutie nemať deti pre ich ekologickú záťaž nakoniec stalo trendom, aké dôsledky to môže mať pre spoločnosť? „Dnes sme svedkami demografickej krízy, najmä v rozvinutom západnom svete. Rastie nám počet starých a dlhovekých ľudí, čo je známkou úspechu civilizácie. No na udržanie chodu spoločnosti je potrebné, aby sme mali dostatok ľudí v produktívnom veku a dostatočný počet mladých ľudí. Aby mal kto produkovať a starať sa o tých, čo sa o seba nedokážu postarať sami,“ podotýka Eva Grey.

So zvláštnou obavou preto ako lekárka sleduje úbytok ľudí v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. V bezdetnej spoločnosti sa nebude mať kto postarať o potreby chorých a starých. „Zákonite sa budú presadzovať snahy o likvidáciu slabších, a to napríklad legalizáciou eutanázie,“ upozorňuje.

Riešenia prináša človek

Okrem myšlienkových prúdov, ktorých zástancovia odmietajú plodiť deti pre ekologickú záťaž, vznikajú tiež hnutia, ktorého členovia odmietajú priniesť dieťa do sveta, pokiaľ nepríde zásadná zmena v otázke ochrany klímy. Obávajú sa totiž o prostredie, v akom by ich deti v budúcnosti vyrastali. Sú podľa pro-life aktivistky takéto obavy relevantným dôvodom na vzdanie sa rodičovstva?

„Obava o životné prostredie je dobrá, ak vedie k rozumným snahám o jeho ochranu a tlaku na zníženie znečisťovania. Ale nie je dôvod na paniku. V mnohých európskych mestách je dnes životné prostredie oveľa lepšie ako bolo počas priemyselnej revolúcie. Napríklad v Londýne bolo znečistenie prachovými časticami najvyššie okolo roku 1880 a odvtedy postupne klesá. V posledných rokoch klesá aj koncentrácia oxidu dusného a oxidov síry,“ približuje Eva Grey.

Ako dodáva, tento vývoj sa podarilo nastaviť vďaka kontrole, ale aj inovatívnym riešeniam, ktoré vymysleli ľudia. „Možno práve naše deti objavia nový spôsob ochrany čistoty vzduchu alebo vody,“ pridáva dôvod, prečo by rodenie nových potomkov nemuselo predstavovať ekologickú hrozbu a ani byť spájané s obavami o budúcnosť.

Človek je na prvom mieste

Eva Grey v poradni Alexis pomáha ženám, ktoré riešia neplánované tehotenstvo. Stretla sa s prípadmi, keď ženy rozmýšľali o potrate z obáv o svet, v akom bude dieťa vyrastať? „S takým prípadom som sa nestretla. Ženy, ktoré konzultujú poradňu Alexis majú skôr finančné problémy, nedostatočnú podporu od otca dieťaťa a vlastnej rodiny. Niekedy majú zdravotné problémy alebo sa necítia na materstvo práve preto, že sa dnes na rodičov kladú príliš prehnané požiadavky. Ak budeme ženám tvrdiť, že v záujme ochrany prírody nesmú používať práčku a látkové plienky majú prať v potoku, asi ich pre materstvo veľa nezískame.“

Má ona ako matka štyroch detí obavy o to, v akom životnom prostredí budú žiť v budúcnosti? „Určite chcem, aby moje deti vyrastali v dobrom životnom prostredí. Od malička sme ich učili milovať prírodu a chrániť ju. Vítam každú rozumnú snahu na ochranu životného prostredia, ale človek je pre mňa na prvom mieste,“ hovorí Eva Grey.