Dnešní školáci to nemajú ľahké

Najväčší problém pri vstupe do školy, ale aj neskôr, podľa Daniela Masaroviča je, že deti nie sú dosť odolné. „Najskôr treba deťom pomôcť vytvoriť si pevný, bezpečný vnútorný svet, aby mali na kontakt s vonkajším svetom prirodzenú osobnostnú a charakterovú výbavu,“ pokračuje ďalej v rozvíjaní myšlienky.

„Deťom chýba schopnosť čeliť stresovým situáciám, v dôsledku čoho narastá výskyt psychických chorôb. Súvisí to s nedostatočným emocionálnym rozvojom dieťaťa a vytvorením slabých emočných programov na reguláciu stresu, napätia a strachu.“

VYTVÁRANIE IDENTITY

Psychologička Janka Bieščad vidí problém v tom, že dnešné deti dozrievajú v neľahkých podmienkach. Hovorí najmä o generácii alfa, deťoch narodených po roku 2013. „Majú k dispozícii oveľa viac možností, ale zároveň aj vplyvov, ako kedykoľvek predtým – ponuka záujmových aktivít, informačných zdrojov, vzorov, ale aj pohľadov na život je naozaj široká.“

Veľký vplyv majú aj influenceri na sociálnych sieťach. „Kľúčová výzva obdobia dospievania je preto hľadanie a vytváranie identity – kto som, kam smerujem a čomu verím. Príliš veľa ponúk však môže spôsobovať zmätok. Únikom z chaosu možností je tak neraz rezignácia na hľadanie pravdy prijatím bezbrehej tolerancie, ale aj preferencia ideových prúdov s  príliš radikálnymi pravidlami,“ hovorí psychologička.

Na deti škodlivo vplýva aj absencia autentických vzťahov, pretože kamarátstva sú založené na virtuálnom kontakte. „Sociálne zručnosti sa preto vytvárajú pomalšie než iné schopnosti školákov a dozrievanie neprebieha rovnomerne. Emocionálna a sociálna zrelosť môže zaostávať za biologickou či intelektuálnou,“ vysvetľuje Janka Bieščad.

FUNKČNÁ VZÁJOMNÁ VÄZBA

Dôležitú úlohu pri vývoji detí zohráva vhodné prostredie. Treba im vytvárať primerané podmienky a poskytnúť im to, čo pre zdravý vývoj potrebujú. Ak majú prirodzené prostredie – rodinné zázemie, kamarátov, dobré vzťahy v škole –, tak sa vedia prirodzene brániť proti zlým vplyvom z vonkajšieho prostredia.

„Takúto zdravú dispozíciu treba neustále posilňovať reflexiou životných situácií a okolností, prostredníctvom ktorých sa nevinne tváriaci ‚nepriatelia‘ z  vonkajšieho sveta usilujú zdravý rast naštrbiť či eliminovať,“ hovorí Daniel Masarovič.

Od toho, do akej miery má dieťa naplnené základné potreby pre svoj osobnostný rast a integritu, sa ukáže aj podľa toho, ako zareaguje na ich narušenie. „Pokiaľ mu potreby nenaplní prirodzené prostredie, bude hľadať inde. Ale ak majú rodičia a učitelia s dieťaťom vytvorenú zdravú, funkčnú vzájomnú väzbu, dieťa automatickejšie komunikuje svoje skúsenosti s vonkajším svetom a jeho nástrahami, pretože si potrebuje u autority overiť ich dôveryhodnosť,“ dodáva Masarovič.

SCHOPNOSŤ ROZLIŠOVANIA

„Atmosféra strachu, nadmerná snaha ochrániť dieťa pred ‚zlým svetom‘ či striktné zákazy nedokážu nahradiť najúčinnejší prostriedok – skutočný, láskavý a otvorený vzťah,“ hovorí psychologička.

Dieťa musí mať oporu u najbližších ľudí a hovoriť s nimi o problémoch bez obáv z odsúdenia či trestu. „Malo by cítiť, že je milované, vypočuté a prijímané také, aké je. Neznamená to rezignáciu na stanovenie hraníc, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou bezpečného výchovného prostredia.“

Dôležitým ochranným prvkom pred škodlivými vplyvmi je podľa Janky Bieščad aj podpora kritického myslenia a schopnosti rozlišovania. „V dobe informačného či skôr dezinformačného zmätku je to nevyhnutné. Som presvedčená, že rozvíjanie racionálneho úsudku by malo byť dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu,“ vysvetľuje.

SEBAHODNOTA A INAKOSŤ

Deti sa na školách pri rozprávaní so spolužiakmi nevyhnú rôznym témam. Často tak vynikajú rozdiely a vzniká porovnávanie sa, nezhody. „Problém je, keď máme vopred prísne nastavené podmienky vlastnej hodnoty či hodnoty druhých ľudí, a vnímanie rozdielov tak vedie k sebaponižovaniu alebo naopak k vnímaniu iných ako menejcenných,“ hovorí psychologička.

Uvedomenie si vlastnej hodnoty je dôležité už u detí. No zároveň by mali byť vedené k prijatiu inakosti. „Napríklad aktívnou pomocou slabším či hendikepovaným, ale aj živým príkladom rodičov a vychovávateľov. Dôležité je i to, aký slovník používame v komunikácii o druhých, možno menej či inak obdarovaných, ale aj hodnotovo odlišných ľuďoch,“ vysvetľuje ďalej psychologička.

PROBLÉM JE VŽDY VÝZVA

„Naším zámerom nemôže byť odstraňovať hrozby v podobe rôznych ideológií z dosahu našich detí, lebo sú ‚len‘ novodobým kúkoľom, ktorý nechávame rásť, aj keď nepodceňujeme jeho účinky. Jeho výskyt je síce veľakrát nepríjemný, ale nie je náhodný,“ objasňuje Masarovič.

Ak budeme skúmať príčiny výskytu javov a vzorcov správania u človeka, napovie nám to o ňom veľa. „Problém je vždy výzva pre vstup do vnútorného sveta človeka – môjho i toho druhého – a možnosť, ako sa cez bolesť a utrpenie dostať k pravde a uvoľniť prekážky brániace ďalšiemu rozvoju,“ dodáva Daniel Masarovič.

NEIDEOLOGIZUJME

Na druhej strane sú tu rôzne ideológie, s ktorými sa deti stretávajú, počúvajú rozdielne názory. Daniel Masarovič si však myslí, že školstvo nemá byť principiálne ideologizované. „Osobitne prírodovedná oblasť, do pôsobnosti ktorej primárne spadá aj rodová ideológia, musí byť prísne exaktná, vedecky presná. Držíme sa vedecky overených korektných faktov. Pohlavná identita je daná chromozomálne a pohlavie je nemeniteľné.“

Iný je už náš prístup ku LGBTI+ komunite. Podľa bývalého riaditeľa cirkevnej školy máme prejavovať pochopenie a súcit s ľuďmi, ktorí sa nedokázali identifikovať so svojím prirodzeným pohlavím. „Kresťanstvo je o svedectve bezpodmienečnej lásky voči každému človeku a v každej situácii, čo ale neznamená, že sa voči správaniu rozpornému s prirodzeným poriadkom a poznatkami vedy nevymedzujeme.“

V škole by sa ale podobné témy tabuizovať nemali. „Preto využívame ich celospoločenskú rezonanciu ako konštruktívnu príležitosť na otvorený dialóg. Pýtame sa a postupne nachádzame nové porozumenie, ktoré je predpokladom na vzájomné priblíženie sa. Hľadáme odpovede na otázky o príčinách, ktoré napríklad viedli ľudí k zmene vonkajších pohlavných orgánov, ale aj o dôvodoch, pre ktoré ľudia z opačného spektra prejavujú voči LGBTI+ protestné násilné správanie,“ vysvetľuje Masarovič.

Dôležité je naučiť žiakov dosiahnuť spojenie s druhým človekom, obojstranný prospech. Nie si za každú cenu presadzovať svoju pravdu. „Každá pravda má byť otvorená pre ďalšie prehĺbenie a rozšírenie,“ dodáva.