Do cieľa putujme s nádejou

Zdôrazňuje to aj páter Lucián Bogucki, OFMConv, ktorý sa tentoraz chystá najmä s mladými pútnikmi cyklistami prejsť hlavné mestá pobaltských štátov. Súčasťou ich putovania sú pravidelné zastávky na modlitbu desiatku ruženca pri kostoloch. „Často to nie sú veľké katedrály, ale maličké dedinské kostolíky. Žiaľ, väčšinou sú zavreté, preto zostávame v modlitbe stáť pred dverami.“

Ako pútnik kráča radšej po starobylých cestách. „Fatima a Lurdy sú mi blízke už od detstva, hoci som sa tam za totality nemohol dostať. Rástol som s vedomím, že tieto veľké pútnické miesta sú tu v Európe, a spolu so získavaním informácií o nich rástla aj moja viera.“

Veľmi rád však putuje aj na nové pútnické miesta, ako je napríklad Medžugorie. „Na Slovensku je môjmu srdcu blízka Litmanová, lebo to mám za kopcom a z domu mi trvá iba pár hodín peši, aby som sa dostal na toto pútnické miesto.“

CIRKEV VO SVETE

V súčasnosti môžeme rýchlo a ľahko získať informácie o tom, aké významné kresťanské miesto sa nachádza v našich oddychových geografických šírkach a dĺžkach.

„Ak nám nič nebráni, mali by sme ho navštíviť. Je to dobré aj preto, aby sme si uvedomili, že azda všade žijú naši bratia a sestry vo viere. Vďaka tomu môžeme hmatateľne precítiť všeobecnosť a prítomnosť Kristovej Cirkvi vo svete.“

Pre pátra Luciána je smutné, keď ľudia po dovolenke hovoria, že nemali možnosť ísť na svätú omšu. „Vždy sa treba aspoň pokúsiť hľadať vo svete stopy živého kresťanstva. Hľadáme všeličo, ale pre veriacich by to mali byť predovšetkým znaky jestvujúcej Cirkvi.“

PUTOVANIE V JUBILEU

Púť je základ každého jubilejného podujatia vrátane Jubilejného roka 2025. „Priznám sa, že vo svojej kňazskej DNA mám doslova vpísané putovanie ako jednu z foriem pastorácie,“ usmieva sa páter Lucián. Už v roku 1992, teda rok po kňazskej vysviacke, organizoval autobusovú púť do Ríma.

„Bol to hlboký duchovný, ale aj dobrodružný zážitok. Prvý raz som išiel nielen do Ríma, ale vôbec na Západ. Ani šofér nikdy nebol v Ríme, takže to bolo ozajstné putovanie do neznáma. Brali sme so sebou skutočne všetko, aj chlieb. Pre nás bolo vonku všetko drahé a okrem toho sme netušili, čo nás čaká.“

Dodnes má však páter Lucián na túto púť veľmi milé spomienky. „Potom som každoročne organizoval menšie i väčšie púte poľských veriacich. Pokračoval som v tom aj po príchode na Slovensko, keď som pôsobil v Levoči, Brehove a teraz v Bratislave.“

Momentálne už v rámci Jubilejného roka 2025 pripravuje páter Lucián púť do Ríma. „Rád by som sa tam vybral s učiteľmi Spojenej školy sv. Františka z Assisi, ale aj s našimi karloveskými farníkmi. Verím, že spoločne budeme mať možnosť a milosť prejsť svätou bránou.“

VŽDY NIEKAM SMERUJEME

Každé putovanie má podľa neho rovnaký základ. „Treba si uvedomiť, že v živote niekam smerujeme. Naša životná púť má pred sebou ako cieľ nebo. No každá púť má konkrétny cieľ. Putovanie na významné miesta spojené s naším náboženským životom a cítením často súvisí s fyzickou námahou a neraz aj s finančnými prostriedkami.“

Mnohí ľudia sú však ochotní podstúpiť azda všetko, aby sa dostali do svojej vytúženej destinácie. „To je obraz a motivácia aj pre nás: aby sme sa zo všetkých síl snažili prostredníctvom svojho pozemského putovania dosiahnuť večný život v nebi.“

Aby putovanie veriaceho človeka nebolo iba bezcieľne kráčanie alebo cestovanie bez hlbšieho zmyslu, treba mu dať duchovný rozmer. V nadchádzajúcom Do cieľa putujme s nádejou svätom roku by sme sa mali stať podľa výzvy pápeža Františka pútnikmi nádeje.

„Už to je nádej, že dôjdem k cieľu. Keď si kúpim lístok a nastúpim na vlak, verím, že s  Božou pomocou šťastne dorazím do svojej stanice. Preto sa pred každou cestou prežehnám a pomodlím. Celý svätý rok, ktorý nás čaká, nám má pripomenúť, že naša pozemská púť má zmysel, aj keď sa trápime a potkýname. Vždy máme nádej, že môžeme dosiahnuť nebo.“

CEZ SVÄTÚ BRÁNU

Počas jubilea prejdú Svätou bránou v Bazilike sv. Petra milióny pútnikov. Páter Lucián má v tejto súvislosti ešte v živej pamäti mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý trval od 8. decembra 2015 do 20. novembra 2016.

„Vtedy som si po každej stránke vyslovene vychutnával prechod cez svätú bránu. V polovici novembra 2015 som sa zúčastnil na neverejnom obrade obhliadky svätej brány. Predsedal mu kardinál Angelo Comastri, vtedajší hlavný kňaz Baziliky sv. Petra. Otvorenie schránky, ktorá bola uložená do svätej brány pri poslednom zatvorení, bolo veľmi dojímavé.“

Lucián Bogucki pôsobil v tom čase ako spovedník vo vatikánskej bazilike. „Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva bol aj pre mňa osobne mimoriadny. V začiatkoch svojho účinkovania v Bazilike sv. Petra som sa často pýtal: Pane, načo som tu? V Roku milosrdenstva som dostal odpoveď.“

Bol to vraj rok, keď kvantita a kvalita spovedí boli úplne iné. „Kajúcnikov bolo oveľa viac. Títo ľudia, prechádzajúc dokorán otvorenou svätou bránou, často otvárali svoje srdcia Božiemu milosrdenstvu. Ich spovede boli veľmi silné.“

Z tohto svätého roku utkvela pátrovi Luciánovi v pamäti aj historická chvíľa. „Ako prvý prešiel 8. decembra 2015 svätou bránou pápež František a za ním emeritný pápež Benedikt XVI.“

LEN JEDNÝM SMEROM

Svätá brána v sebe ukrýva hlbokú symboliku. Ja som brána k ovciam, hovorí Ježiš. Aj preto sa svätou bránou iba vchádza, lebo Ježiš Kristus je brána do Božieho kráľovstva. „Svätou bránou nemožno chodiť hore-dole. Raz som si to v náhlivosti neuvedomil a chcel som si skrátiť cestu a prejsť svätou bránou v opačnom smere. Stráž ma však hneď zastavila – páter, to sa nesmie. Okamžite som sa spamätal a už nikdy viac som to nespravil.“

Neopakovateľný zážitok mal páter z  púte kňazov počas mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva, ktorú si vykonal do Baziliky sv. Petra. „Pridal som sa k skupine francúzskych kňazov, ktorí prechádzali pútnickú trasu od Anjelského hradu cez Via della Conciliazione. Počas jednotlivých zastavení sme sa modlili, až sme sa dostali k svätej bráne. Keď som ňou prechádzal, vchádzal som vlastne do domu, kde som žil a pracoval. Dojalo ma to až tak, že sa mi tlačili slzy do očí. Mal som možnosť prejsť aj svätými bránami v ostatných pápežských bazilikách, ale nikdy ma to nedojímalo tak ako v Bazilike sv. Petra.“