Do Levoče s archou úmyslov

Myšlienka púte z Muráňa do Levoče sa zrodila v hlavách troch kňazov – Petra Murdzu, Daniela Bédiho a Pavla Benka, keď spoločne putovali na Svetové dni mládeže do Čenstochovej. Premýšľali, kde by sa mala púť začať, aby trasa vyhovovala všetkým rovnako.

Zhodli sa na Revúcej, ale keď sa tam spolu vybrali, na fare nikoho nenašli. „Preto pokračovali ďalej a v Muráni, kúsok od Revúcej, sa stretli s prijatím a veľkým nadšením. Takže odvtedy sa do Levoče putuje z Muráňa cez Telgárt, Hranovnicu a Spišský Štvrtok,“ objasňuje Ján Gombala.

Tento rok sa bude konať už 31. ročník púte. Napriek rôznym okolnostiam nebola nikdy prerušená. Počas pandémie sa mohli pútnici zapojiť do púte online formou, ktorú sprostredkoval organizačný tím, ktorý fyzicky putoval. Minulý rok sa už na púti mohli zúčastniť aj ostatní pútnici.

NAJMLADŠÍ PÚTNIK

Príprava na púť prebieha po celý rok. Pútnikov pravidelne informujú, prostredníctvom sociálnych sietí komunikujú aj s farskými a obecnými úradmi či s riaditeľmi škôl, aby dali púť do povedomia všetkým.

„Myslím, že na túto púť nie je potrebná špeciálna príprava. Prvé dva dni prejdeme dvadsaťdva kilometrov a druhé dva trinásť kilometrov.“ Počas putovania sa pútnici modlia, spievajú, rozprávajú sa. Tým si putovanie spríjemňujú a ani nevnímajú, že kráčajú.

„Keďže púť má už dlhoročnú tradíciu, mnohí pútnici chodia na púť aj so svojimi rodinami, aj s malými deťmi – najmladší pútnik mal deväť mesiacov a najstarší 84 rokov.“ Ján Gombala dodáva, že aj s ním každoročne od malička putuje jeho dnes už sedemnásťročný syn Benjamín.

NA ČO NEZABUDNÚŤ

Pre nezvyknutých ľudí môže byť však ktorákoľvek púť skúškou. Vyžaduje si určitú silu, niekedy aj prekonávanie seba samého. Niekto to zvládne ľahko, iní možno potrebujú viac času. Ján upozorňuje, že sa putuje v každom počasí, v daždi i horúčavách.

Z duchovného hľadiska treba mať v náročnejších situáciách na pamäti úmysel, na ktorý sme púť začali. So vzbudeným úmyslom ide všetko jednoduchšie, ťažkosti máme za čo obetovať.

„Úmysel je možné aj ‚zhmotniť‘ a vložiť do našej archy, drevenej truhlice, v ktorej sa nesú prosby všetkých pútnikov a ktoré na konci púte spoločne spálime.“

Z hľadiska fyzického musí byť pútnik takisto vybavený tým najpotrebnejším. Ján Gombala odporúča menší ruksak, ktorý má obsahovať jedlo, vodu, pršiplášť a veci potrebné na celý deň. Väčšie batohy prevážajú v dodávke.

Počas dňa majú pútnici dve dlhšie prestávky – jedna je na obed a jedna na takzvanú prácu v skupinkách. „Na tieto prestávky sa dováža aj čistá voda alebo čaj na doplnenie zásob.“ Keďže počas putovania sa spí v školách a v kultúrnych domoch, je dobré zbaliť si spacák a karimatku, prípadne stan.

RIZIKÁ PÚTE

V rámci tridsaťjedenročnej tradície púte a nazbieraných skúseností sa organizátori snažia eliminovať všetky prípadné riziká. V prvom rade treba myslieť na najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvňuje putovanie – počasie.

„Ale zasa sa ho netreba báť, je to vždy zvládnuteľné. Na púti je dosť áut, ktoré môžu pútnika previezť do najbližšej obce. Aj tam môže byť prospešný, zíde sa každá pomocná ruka napríklad pri príprave večere pre ostatných.“

Putuje sa rôznymi terénmi, po lesných cestách, ale stále prevažuje bežná cestná komunikácia. O bezpečnosť sa starajú vybraní pútnici a regulujú dopravu. „Individuálne treba, samozrejme, dodržiavať pitný režim a chrániť sa pokrývkou hlavy pri horúčavách a pršiplášťom v daždi.“

SPOMALENIE

Leto bez putovania na Mariánsku horu podľa organizátora Jána Gombalu hádam ani nie je letom.

„Putovanie je pre mňa duchovnou obnovou, zastavením sa počas roka. Preto pozývam všetkých, ktorí majú pocit, že nemajú čas na Boha, na seba, na svoje vzťahy, všetkých, ktorí majú pocit, že žijú uponáhľane, aby prišli a spomalili spolu s nami.“

Dôležitou súčasťou púte je prítomnosť kňazov, možnosť duchovných rozhovorov, pocit prijatia, nové vzťahy a priateľstvá. „Spočiatku som sa zapájal len ako účastník, ale rýchlo som sa dostal do organizačného tímu a už viac ako desať rokov som na jeho čele.“

Ján Gombala má aj tím dobrovoľníkov, ktorí mu „pomáhajú všetkými smermi, inak by som to nezvládol, za čo som im naozaj veľmi vďačný“.