Dostali sme dar morálnej autonómie

Potomok starobylého šľachtického rodu Sternbergovcov Zdeněk Sternberg (1923) je príkladom, ako rodičia pozitívne vyprofilovali jeho charakter. Učili ho nielen zásadám slušnosti, ale predovšetkým zachovaniu autonómneho rozhodovania, v akejkoľvek situácii. Napriek tomu, že šľachtic strávil pri ťažbe uhlia niekoľko rokov v PTP táboroch a neskôr mal problém nájsť si akékoľvek civilné zamestnanie, prostredníctvom dokumentu Českej televízie nám zanechal tieto slová: „Hľadaj v zmysle svojho bytia ducha a šľachetnosť.“ Je v nich nezatrpknutý odkaz slobody človeka, ktorú mu nemôže vziať žiadny politický režim.   

Už sa začínam odlišovať

Telesný a pohybový vývin dieťaťa vo veku od 3 do 6 rokov sa navonok prejavuje výraznými disproporčnými zmenami. Telo sa zoštíhľuje, dolné končatiny sa predlžujú a postupne dochádza k osifikácii zápästných kostičiek. Narastá pohyblivosť prstov a zdokonaľuje sa jemná motorika. Na kvalite získava aj lokomócia (chôdza, beh, skoky, elegancia pohybov). Významný rozvoj nervovej sústavy a jej funkcií zdokonaľuje duševnú činnosť. Mozog predškoláka sa rovná približne 90 percentám hmotnosti orgánu centrálnej nervovej sústavy dospelého jedinca. Zväčšujú sa jeho kôrové oblasti a aktivizujú sa mozgové bunky (Klindová – Rybárová, Psychológia II., 1985).

Mení sa činnosť srdca, jeho tep sa spomaľuje a je pravidelnejší. Narastá kapacita pľúc, dýchanie je výdatnejšie a hlbšie. Dieťa nadobúda vyššiu úroveň psychického riadenia vlastnej činnosti, čo je evidentné v náraste zručností. Dochádza k vyhraňovaniu stranovej orientácie – laterality, keď sa navonok zreteľne preukazuje funkčná prevaha jednej mozgovej hemisféry nad druhou. Týka sa nielen rúk, ale aj ostatných párových orgánov, ruky, oči, uši. Jeden je obyčajne výkonnejší ako druhý, hoci sa to na prvý pohľad nemusí výraznejšie prejaviť. Spoľahlivo rozlíšime praváka či ľaváka.  

Už nielen vnímam, viem si aj predstaviť

Poznávacie procesy ako napríklad vnímanie a pamäť sú pozitívne ovplyvnené senzitívnejšou prácou zmyslových receptorov. Zdokonaľuje sa kinestetické vnímanie (zmeny polohy, pohyb častí tela) a vnímanie priestoru (narastá s rozširovaním praktickej skúsenosti). Avšak v tomto čase dieťa ešte ťažko rozlišuje tretí rozmer, ktorým je hĺbka. Podľa úrovne abstraktného myslenia dieťa vníma čas. Nevie úplne presne rozlíšiť časové úseky - hodiny, dni, týždne. Má tendenciu preceňovať ich, javia sa mu dlhšie ako dospelému.

Typickou vlastnosťou vnímania predškoláka je jeho synkretickosť. To znamená, že uprednostňuje globálne vnímanie, ktoré je schematické, zaberá väčšie nečlenené celky, vynecháva detaily v dôsledku čoho dochádza k nepresnosti a povrchnosti vnemov. Ďalšou vlastnosťou vnímania je jeho subjektívnosť. Vnemy nie sú objektívnym, reálnym odrazom vecí a javov, ale výsledkom úrovne rozumovej vyspelosti a individuálnych citových postojov dieťaťa k vnímanému podnetu. U dieťaťa prevažuje tendencia spájať proces vnímania s činnosťou, s vecami, experimentovaním a rečou.

Nastáva intenzívny rozvoj kapacity pamäti, najmä jej trvácnosti a utváranie dlhodobej pamäti. Posilňuje ju logická pamäť súvisica s chápaním myšlienkového obsahu. Veľmi plynule na spomínané poznávacie  procesy nadväzuje predstavivosť. U dieťaťa exponujú fantazijné predstavy, obrazy, ktoré nie sú podložené reálnou skúsenosťou. Má sklony antropomorfizovať, čiže oživovať veci, neživé predmety. Ďalej personifikovať, to znamená poľudšťovať a pripisovať im ľudské vlastnosti. Časté sú rôzne fikcie, výmysly, konfabulácie, ktorými dopĺňa a nahrádza medzery vlastnej skúsenosti. Stretávame sa s magickým myslením podľa vlastných predstáv, keď si dieťa dovoľuje meniť skutočnosti. 

Za tvorivosť môže myslenie 

V predškolskom veku sa myslenie a reč posúvajú na vyššiu úroveň. Základné myšlienkové operácie - analýzu, syntézu, porovnávanie či zovšeobecňovanie dieťa dokáže primerane využívať. Aj preto predškolák pátra po pôvode, účele, zmysle a význame všetkého, s čím sa stretáva. V konečnom dôsledku sa to premietne do väčšieho rozsahu poznatkov. V predškolskom veku hovoríme aj o rozvoji pojmového myslenia, keď sa v činnosti dieťaťa prejavuje veľká konkrétnosť a názornosť.

Tvorivé myslenie sa významnejšie začne prebúdzať v druhej polovici predškolského obdobia. Sú v ňom znaky originality, novosti, nezvyčajnosti. Vzniká divergentnými (rozbiehavými) myšlienkovými postupmi. Prebieha priamo, spontánne, bez prísneho kontrolovania logikou. Navyše sa doň zapája fantázia, nápaditosť, vymýšľanie, kombinovanie. Vyvíja sa individuálny vzťah k osobám, veciam a javom naokolo.

Čo sa týka foriem a prejavov citov, dominuje impulzívnosť úzko prepojená s uspokojovaním potrieb dieťaťa. City sú zároveň významným motivačným činiteľom. Cit viac-menej rozhoduje o všetkom, čo predškolák robí. Má širokú škálu citového prežívania. Od príjemných citov ako radosť, náklonnosť, záujem, nadšenie až po nepríjemné, ktorými sú najčastejšie hnev, strach, sklamanie, žiarlivosť. U dieťaťa v tomto veku by mal postupne ubúdať strach z neznámeho prostredia, cudzích ľudí alebo zvierat. I keď pod vplyvom predstavivosti sa môže vyskytnúť strach z nereálnych bytostí a nebezpečenstva (strašidiel, ale aj z choroby, zo smrti, z vojny).

Na konci vývinového obdobia v správaní pozorujeme aj etablovanie takzvaných vyšších citov. Najčastejšie ide o intelektové, estetické či mravné city. Majú spoločenský charakter umocnený medziľudskými kontaktmi. Dochádza k procesu socializácie, keď dieťa rešpektuje spoločenské normy ako  výsledok sociálneho učenia. 

Mravnosť je nezávislá premenná

Samotná socializácia, ktorá je predpokladom vybudovania pevného charakteru dieťaťa, prebieha v niekoľkých rovinách. V prvej ako sociálna reaktivita, čiže ňou sa vytvárajú  diferencované emočné vzťahy k ľuďom. Ďalej v rovine sociálnej kontroly, keď pod vplyvom predkladanej hodnotovej orientácie sú rešpektované normy, hoci na začiatku len na základe príkazov a zákazov. A nakoniec v rovine osvojenia si sociálnych rolí, teda vzorcov očakávaného správania a postojov. Socializácia prispieva k rozvoju osobnosti. Pod jej vplyvom pribúdajú a zvýrazňujú sa špecifické individuálne črty a vlastnosti dieťaťa.

Sebauvedomenie a vôľové procesy sa dostávajú na kvalitatívne vyššiu úroveň. Dieťa túži po väčšej samostatnosti. Začína chápať a rozlišovať podoby mravných hodnôt, najmä dobra a zla. V tomto veku akceleruje ašpiračná úroveň, čiže miera nárokov na seba samého, na vlastný výkon, ctižiadostivosť a túžba po spoločenskom uznaní, úspechu. Ašpiračná úroveň pôsobí na rozvoj vlastností ako sú cieľavedomosť, vytrvalosť, ale tiež na sebavedomie a postoje. 
Vhodné je preto začať formovať prvé pracovné návyky a postoje detí.

Pri budovaní charakteru sa u predškoláka začína opakovane objavovať vnútorný hlas – svedomie. Je nevyhnutným činiteľom sociálnej kontroly. Maják správania, schopnosti uznať vinu a niesť zodpovednosť. Po prekročení útleho veku je však dieťa ešte morálne heteronómne. To znamená, že rešpektuje pravidlá, zákazy a príkazy, pretože vie, že je kontrolované a hrozí mu trest, sankcia, respektíve prisľúbili mu odmenu. Ale nie je s tým stotožnené. Potrebuje správny identifikačný model správania dospelej osoby, aby bolo svedkom morálne vhodného konania. Tak môže v správaní a konaní plynule prejsť do morálnej autonómie.

Predškolák hoci nie je kontrolovaný dospelou osobou, dokáže potlačiť negatívne pohnútky v správaní a nahradiť ich morálne očakávanými. Uvedomuje si totiž, že ani pre neho by neboli príjemné, ak by bol vystavený podobnému správaniu zo strany druhého. Morálna autonómia je dar a znamená zosobnenie si mravných zásad ako prirodzenú súčasť života i uplatnenie zdravej sebaregulácie. Veď sú vtlačené v našom vnútri a máme vždy na výber, ako sa rozhodneme. Aj to je súčasť slobody, ktorú sme dostali od Boha. On nás nikdy nenúti.