Dovidenia, škola

Skončil sa netradičný školský rok a deti sa opäť rozpŕchli z tried na prázdniny. Tie najdlhšie však už majú za sebou, keď od marca až do konca mája museli zostať doma. Učiteľov aj deti z viacerých slovenských cirkevných škôl sme sa preto opýtali, ako hodnotia tento školský rok.
Anna Stankayová 08.07.2020
Dovidenia, škola

Deti sa v Košiciach rozlúčili so školským rokom svätou omšou, deviataci i s celou školou. Snímka: archív ZŠ sv. Cyrila a Metoda

Dve tretiny roka fungovali školy bez obmedzení. Posledné mesiace sa pasovali s výnimočným režimom.

„Situácia sa spočiatku zdala ohrozením, ale neskôr sa ukázala ako nová príležitosť, a to nielen v technickej oblasti práce so softvérom. Počas online vyučovania sa vytváral väčší priestor na individuálnejšiu komunikáciu so žiakmi a s rodičmi. Deťom a mladým sme kládli otázky, ktoré im bežne nekladieme a ktorými sme umožňovali vzájomné zdieľanie. Žiakov sme zrazu spoznávali v úplne inom svetle, keďže sme s nimi komunikovali v menších skupinách a často aj jednotlivo. Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi sa stávali oveľa osobnejšími,“ opisuje zástupkyňa pre gymnázium Spojenej školy Kráľovnej pokoja v Žiline Mária Straňanková.

Ich škola sa však v uplynulom roku tešila z nových projektov – z novej škôlky či v spolupráci s českými partnermi zo zapojenia Hejného metódy do vyučovania. Cez leto pripravujú pre gymnazistov Akadémiu veľkých diel. „My učitelia nie sme nikdy so svojím vzdelávaním a prípravou úplne hotoví. Potrebujeme otvorený prístup, ktorým zareagujeme na nové situácie, epidémiu alebo čokoľvek v budúcnosti, čo si ešte ani nevieme predstaviť. Bez ohľadu na prognózy, tešíme sa na ďalší rok, lebo s dobrým tímom a Duchom Svätým je naša práca radostná a zmysluplná,“ pozerá vpred Mária Straňanková. 

Deti vo Zvolene prosili rodičov, aby ich dali do školy

Jedenásť týždňov boli školy zatvorené. „Učitelia posielali deťom úlohy elektronicky a stretávali sa aj na online hodinách. Chcem vyjadriť veľkú vďaku všetkým učiteľom, deťom a rodičom, ktorí zvládli toto náročné obdobie. Všetci robili, čo bolo v ich silách. Rodičia to nemali jednoduché, keďže mnohí chodili do práce, niektorí pracovali z domu, zároveň učili svoje deti doma a starali sa o domácnosť. Vďaka Bohu sme to všetko zvládli. Deti si uvedomili, ako im chýbajú kamaráti, učitelia, škola,“ tlmočila Stanislava Nociarová zo Základnej školy sv. Dominika Savia vo Zvolene.

S úsmevom konštatuje: „Kto by bol ešte na začiatku pôstu povedal, že deti budú prosiť rodičov, aby ich dali do školy, aj keď školská dochádzka bola dobrovoľná.“

Piataci domáce vyučovanie okomentovali slovami: „Veľkou zmenou bolo vyučovanie cez internet. Zo začiatku som sa v tom nevyznala, ale po čase už aj hej. Mávali sme cez Meeting Zoom hodiny anglického jazyka. Celkom mi to vyhovovalo, a to aj preto, že som nemusela skoro ráno vstávať. Ale chýbali mi spolužiaci a kamaráti. A taký normálny život so všetkými povinnosťami a krúžkami,“ priznala Júlia. „Priebeh karantény bol ťažký. Na moje veci napadal prach a obklopovala ma nuda. Na úlohy cez Edupage som sa nevedel sústrediť. Na stole bol mobil, ovládač od televízora a na počítači Google (veľké lákadlo na online hry). Keď prišla možnosť ísť do školy, hneď som chcel ísť preč z tohto domáceho blázinca. Som rád, že som sa tak rozhodol. Obklopovali ma kamaráti, skvelý kolektív a aj za týchto podmienok to bola najlepšia vec tohto roka,“ priznal Adam. 

V škole je super, znelo v Košiciach

Nestáva sa často, že by sa deti do vzdelávacieho zariadenia tešili alebo že by im chýbalo. A predsa. Bežne by si na Medzinárodný deň detí priali školu zatvoriť, tentoraz žiaci prvého až piateho ročníka základnej školy dostali darček v podobe jej otvorenia. A boli nadšení: „Teraz je najlepší čas v škole,“ alebo: „Keď som bol doma, chýbali mi kamaráti. V škole je super!“ či: „Počas toho, čo som bola doma, som si uvedomila jednu vec - že škola a učitelia sú veľmi dôležití. Aj kamaráti.“ 

Na posledných sedem školských dní dobrovoľne zasadli do lavíc aj tí starší. Na košickej Základnej škole sv. Cyrila a Metoda sa zapojili do výzvy „Ako COVID-19 zmenil môj život“. Učiteľka Božena Ferková prezradila: „Napísali krásne zamyslenia, modlitby, úvahy aj básne z tohto obdobia. Vyzdvihli najmä to, že mohli byť ako rodina spolu. Pri sledovaní svätých omší cez internet si viac ako inokedy uvedomili, aké úžasné je byť na svätej omši, môcť prijímať Pána Ježiša v Eucharistii. Modlili sa za všetkých, najmä za lekárov a zdravotné sestry, aby zvládli starostlivosť o chorých. Rodičia veľmi pekne spolupracovali s učiteľmi a boli nápomocní a komunikatívni, za čo im patrí nesmierna vďaka.“

Onedlho sa však už so školou lúčili znova. „Na sviatok sv. Petra a Pavla bola slávnostná svätá omša v átriu školy a deviataci sa rozlúčili s celým školským spoločenstvom. V svojom záverečnom prejave vyzdvihli, že táto krízová situácia ich mnohému naučila. Čas zastaviť sa im pomohol uvedomiť si, ako veľmi sú vďační. A to nielen deviataci, ale aj my, ostatní,“ dodáva Božena Ferková.

Naučili sa myslieť na iných

Na dištančné vzdelávanie postupne od 9. marca nabiehali i v bratislavskej Spojenej škole de La Salle a domácnosti sa zmenili na školu. „Ubudlo memorovanie a viac sme sa zamerali na kritické myslenie, čítanie s porozumením, tvorivosť a prepájanie teórie s praxou. Profitovať z dištančného štúdia mohli aj deti s Aspergerovým syndrómom alebo poruchami autistického spektra, ak mali dostatočnú podporu zo strany rodičov. Mnohým z nich individuálne vzdelávanie vyhovovalo a štúdium s použitím počítača na nich pôsobilo motivačne. Eliminovali sa problémy s koncentráciou, žiak si mohol prerozdeliť záťaž a fungoval v prostredí bez stresu,“ uvedomuje si učiteľka Mária Pundir.

„Mnohí študenti skonštatovali, že sa naučili efektívne využívať čas a vytvorili si systém, ktorý udržoval rovnováhu medzi prácou a oddychom.“

COVID-19 im udelil aj výchovnú lekciu: „Naučil nás viac myslieť na potreby iných – či už to sú rizikové skupiny obyvateľstva, alebo znevýhodnení žiaci. Pripomenul nám, ako sa navzájom veľmi potrebujeme. Na pár týždňov sa utíšil náš uponáhľaný život, dostali sme čas venovať sa sebe, rodine a Bohu. Veľmi nás povzbudilo, že mnohí žiaci a ich rodiny sa zapojili do dobročinných aktivít – pomáhali s nákupmi seniorom, šili rúška (aj pre rehoľné sestry vo Švajčiarsku) a podporovali rodiny v núdzi,“ dodáva Mária Pundir.