Dušičkové obdobie patrí aj spomienke na obete hôr

„S príchodom jesene a opadnutým lístím, keď sa aj život v prírode radikálne mení, akosi podvedome začíname uvažovať o krehkosti a pominuteľnosti ľudského života,“ hovorí kaplán Horskej záchrannej služby Ján Dubecký. 

Ďakujeme Bohu, že boli s nami

„Spomíname na tých, ktorí boli súčasťou našich životov, ktorých sme mohli poznať a s ktorými sme mohli spoločne prežívať pekné i ťažšie udalosti života. Chceme spomínať na tých, ktorých si darca života už povolal k sebe. Zároveň si však uvedomujeme aj to, že pre veriaceho človeka by to bolo málo len spomínať. Preto chceme predovšetkým Pánu Bohu poďakovať za ich život a za možnosť spoločne kráčať životom,“ objasňuje horský kaplán.

Práve začiatkom novembra, keď si pripomíname všetkých svätých i všetkých verných zosnulých, nezabúdame ani na tých, ktorí nezomreli na starobu či chorobu, ale pre nešťastnú náhodu či zbytočný risk. A ktorých, žiaľ, každoročne pribúda. 

Symbolické pietne miesta v horách

Asi najznámejším a zároveň i najväčším horským symbolickým cintorínom je ten pri Popradskom plese. Vytvoril sa z tabuliek roztrúsených po Vysokých Tatrách a sústredil sa na jedno dôstojné pietne miesto.

Len tam na vyše 370 tabuľkách čítame mená viac ako piatich stoviek obetí – Tatier i svetových hôr či dokonca záchranárov, ktorí v snahe pomôcť život zachrániť -  oň prišli. Spomíname na tých, ktorí nemali to šťastie vrátiť sa dole bezpečne a po svojich. 

Ján Dubecký približuje jeho vznik. „S myšlienkou založiť symbolický cintorín obetí hôr prišiel akademický maliar Otakar Štáfl, ktorý sa spolu s manželkou a niekoľkými priateľmi pustil v roku 1936 do jeho výstavby pod Ostrvou pri Popradskom plese. Dokončený bol v roku 1940 a jeho mottom sa stala myšlienka Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“ 

Dnes však nie je jediným spomienkovým miestom. „O niekoľko desiatok rokov neskôr začali pribúdať symbolické cintoríny aj v ďalších horských oblastiach.“

Október a november v spomienkach

Sv. Ján Pavol II., patrón horských záchranárov, videl podľa kaplána Horskej záchrannej služby „aj v horách miesto, ktoré ľudí nerozdeľuje, ale spája. Preto sa každoročne chceme v týchto horách zjednotiť v spoločnej modlitbe za ľudí, ktorí tu prišli o život. V tejto súvislosti sa v jednotlivých horských oblastiach konajú pietne spomienky, často spojené aj so svätou omšou obetovanou za obete hôr“. 

Okrem tatranských obetí si na jeseň pripomíname aj vyhasnuté životy hôr po celom Slovensku – od východu až po západ. 

„V súčasnosti sa pietne spomienky spojené so svätou omšou konajú v mesiacoch október a november na pietnych miestach na Kláštorisku v Slovenskom raji, na Zverovke v Západných Tatrách, na Kráľovej studni vo Veľkej Fatre, pri Popradskom plese vo Vysokých Tatrách, vo Vrátnej doline v Malej Fatre a ekumenické pobožnosti v Nízkych Tatrách, v Žiarskej doline a v Pieninách,“ dodáva kaplán Ján Dubecký.

Hoci sa tento rok už väčšina z nich konala, v Jasnej a v Pieninách ešte len budú:
-    v sobotu 2. novembra o 11.00 – ekumenická pobožnosť v Nízkych Tatrách v Jasnej
-    v sobotu 9. novembra o 13.00 – pobožnosť na pietnom mieste v Pieninách