Dvojvežové chrámy na Slovensku sú ozdobou

Medzi typické a výrazné prvky chrámovej architektúry patrí vežová dispozícia. Osobitným vzhľadom zaujmú viacvežové (najčastejšie dvojvežové) kostoly. Vyskytujú sa naprieč všetkými historickými slohmi i súčasnými modernými trendmi. Z dôvodu impozantnosti laická verejnosť ich často neodborne radí medzi baziliky alebo katedrály, čo v niektorých prípadoch je aj pravda, ale táto kategorizácia nesúvisí s počtom veží a nedá sa paušálne uplatňovať. 

Bazilika ako polyfunkčná stavba

Pôvodná (profánna) bazilika bola veľkou polyfunkčnou pozdĺžnou halovou bezvežovou stavbou slúžiacou pre rôzne typy zhromaždenia väčšieho počtu ľudí (reprezentatívne, úradnícke, obchodné). Prvé kresťanské baziliky boli transformované práve z týchto verejných budov, respektíve vznikali nové podľa tohto vzoru. Z liturgického hľadiska sa dbalo na vnútorné usporiadanie a zariadenie.

Exteriér mal zostať jednoduchý, všedný a nenápadný. Výraznú výškovú formu začali chrámy (na západe) nadobúdať neskôr uplatňovaním vežovej architektúry. Veže (najčastejšie ako zvonice) začali k existujúcim bazilikám pristavovať niekedy od 10. storočia (napríklad Bazilika svätej Sabíny v Ríme). V období románskeho slohu (11.- 13. storočie) boli už normálnou súčasťou vtedy budovaných respektíve rekonštruovaných kostolov. Kostol začal byť postupne ponímaný ako pevnosť.

Hlavnými reprezentantmi boli benediktínske kláštorné a opátske kostoly (napríklad Monte Cassino, Cluny, Sankt Gallen, Maria Laach). Pre toto obdobie je príznačné aj situovanie stavieb kostolov v smere východ – západ a s tým súvisiaci fenomén, ktorý neskoršie dostal odborný výraz Westwerk, t. j. zhluk veží na západnom priečelí. Jeho význam niektorí vysvetľujú ako obranný prostriedok proti náporu temnôt a zla prichádzajúceho od západu.

V gotike sa viacvežovým systémom zdôrazňovala  vertikálnosť – ako duchovné smerovanie a upriamenie pozornosti k nebesiam. Navonok sa tak prejavoval honor samému Bohu, zároveň išlo aj o demonštráciu slávy a ekonomického zázemia feudálov a neskôr meštianstva. Renesancia zavrhla gotické prvky a s nimi aj symboliku početných veží a vežičiek.

V architektúre išlo o zdôrazňovanie horizontálnych línií ako výsledku myslenia zameraného skôr na pozemský ako nebeský život. Výrazným sakrálnym architektonickým prvkom sa stala kupola. Nie však z dôvodu upriamenia pozornosti k výšinám, skôr z praktického dôvodu súvisiaceho s presvetlením interiéru. Barok sa popri horizontálnej členitosti pochádzajúcej z predchádzajúceho umeleckého obdobia vracia aj k vertikálnemu zvýrazneniu. Z kostolov popri kupole opäť vystupujú najmä postranné párové veže s bohato členenými a zdobenými strechami. Nastolený trend vežovej architektúry pokračoval aj v ďalších slohových obdobiach (rokoko, klasicizmus, atď.).

Chrámy rehoľných spoločenstiev

V množstve rímskokatolíckych a gréckokatolíckych kostolov na Slovensku (cca 3 150) máme také, ktoré sa vyznačujú dvojvežovými fasádami a priečeliami. Podľa našich zistení je ich asi 57, čo predstavuje iba nepatrné percento z celkového počtu. Značná časť patrila (resp. stále patrí) rehoľným spoločenstvám a spolu s priľahlými budovami tvorili kláštorné komplexy, preto ich nazývame kláštornými.

Potom sú to niektoré dvojvežové katedrály, baziliky, kostoly na vrcholoch kalvárií, či ostatné farské alebo filiálne kostoly. Benediktíni boli priekopníkmi mníšstva aj dvojvežového staviteľstva. Už sme spomínali niektoré ich zahraničné kláštory s dvojvežovými kostolmi. Na Slovensku ich máme v Diakovciach, Hronskom Beňadiku, Diviakoch nad Nitricou a v torzovitom stave v Rimavských Janovciach. Existenciu podobných odborníci predpokladajú aj v Hronovciach-Čajakove a v Bzovíku. Všetky pochádzajú z 13.-14. storočia.

Okrem benediktínov stavali kláštory a dvojvežové kostoly aj predstavitelia iných reholí. V druhej polovici 16. storočia sa na územie Slovenska dostali jezuiti a postavili takéto kostoly v Košiciach, Trenčíne, Skalici a Žiline. V 17. storočí prišli na územie Slovenska členovia Rádu Najsvätejšej Trojice - trinitári a postavili dvojvežové kostoly v Bratislave, Trnave a Ilave. Premonštráti zanechali dvojvežovú stavebnú stopu v Bíni, Jasove a Šahách, piaristi v Podolínci a v Nitre, pavlíni v Šaštíne-Strážach. Karmelitáni alebo františkáni zasa v Prešove. Všetky tieto stavby sú skvostami barokovej sakrálnej architektúry.

Farské a kalváriové kostoly

Výstavba farských kostolov sa vo väčšine prípadov realizuje zo zbierok veriacich pričom sa dbá na efektívne vynaloženie finančných prostriedkov. Každé zväčšenie priestoru a stavebnej hmoty znamená prostriedky navyše. Druhá veža sa v minulosti často považovala z tohto dôvodu za neopodstatnenú a nebola potrebná ani z liturgického hľadiska.

Honosnejší kostol si mohli dovoliť iba bohatšie farnosti a kostoly podporované napr. cirkevnými alebo svetskými mecenášmi (biskupmi, zemepánmi, zámožnejšími rodinami a pod.), ktorí si takýmto spôsobom potrpeli na honor a prestíž. Kostoly s týmto zázemím máme napr. v Jelšave, Veľkých Levároch, Trnave-Modranke, Žiari nad Hronom, Divíne, Holiciach, Višňovom, Zborove, Zákamennom, Novej Kelči.

Osobitnú skupinu tvoria kostoly na vrcholoch kalvárií.  Bývajú zasvätené Svätému krížu a aj medzi nimi nájdeme dvojvežové: Komárno, Banská Štiavnica, Prešov, Bardejov.

Gréckokatolícke chrámy

V skutočnosti to bola byzantská sakrálna architektúra, ktorá pozdvihla chrámy do výšky. Výraznejšiu výškovú dispozíciu nachádzame už v 4. – 5. storočí najmä vo východnom byzantskom náboženskom prostredí. Reprezentujú ju najmä centrálne krížové chrámy s kupolami – klenbami polguľovitého tvaru. Viacnásobné kupoly na krížovom pôdoryse mal Chrám Dvanástich apoštolov v Konštantínopole zo 6. stor. Jeho približnú podobu nachádzame v Chráme sv. Marka v Benátkach (10.-11. stor.).

Tu niekde môžeme vidieť vzor pre budúce niekoľkonásobné cibuľovité veže gréckokatolíckych a pravoslávnych chrámov. V súčasnosti máme na Slovensku šesť dvojvežových gréckokatolíckych chrámov, ktoré sa stavebným štýlom približujú a inšpirujú skôr západným (viedensko-tereziánskym) trendom. Najstarším je barokovo-klasicistický chrám v Michalovciach z roku 1772. Potom nasledujú chrámy v Chmeľovej (klasicizmus 1827), novorománska katedrála v Košiciach (1886), v Bardejove (eklektizmus 1903), v Mikulášovej (novobarok 1930) a v Zalužiciach (secesia 1924).

Moderná architektúra

Dvojvežovým kostolným priečeliam sa nevyhýba ani moderná architektúra. Ako príklady môžeme uviesť novopostavený filiálny kostol v Bitarovej s patrocíniom svätého Augustína z roku 1992 a diecéznu svätyňu v Spišskej Novej Vsi s patrocíniom Božieho Milosrdenstva ukončenú v roku 2009.

Niektoré ďalšie dvojvežové kostoly, ktoré neboli v texte spomenuté: katedrály v Banskej Bystrici, Trnave, Košiciach a Spišskom Podhradí, ďalej v Považskej Bystrici, Pustom Čemernom, Krušovciach, Leviciach, Galante, Šuranoch, Štvrtku na Ostrove, Skalke nad Váhom.

Určitou raritou v tejto oblasti je dvojvežový kostol (v súčasnosti múzeum) na Slanickom ostrove uprostred Oravskej priehrady a dvojvežová pohrebná kaplnka situovaná neďaleko púchovskej železničnej stanice.