Európa je domovom národov

Cesta do Poznane na plenárne zasadanie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) bola akoby praktickým úvodom do témy rokovania. Sedemsto kilometrov ubehlo rýchlo vďaka modernej infraštruktúre, ktorá diaľnicami pospájala európske štáty.

Samotný vjazd do mesta však trval vyše hodiny a dal pocítiť trpkú bezradnosť dopravného kolapsu. „Keď zaprší, každý ide do mesta autom a toto je dôsledok,“ ospravedlňovali sa organizátori. Inými slovami, účastníkov privítal príklad toho, ako sa individualizmus ľuďom dokáže vypomstiť.

Solidarita je kľúčová
Úvod stretnutia, zameraného na solidaritu, sa pre dopravnú situáciu stihol len tak-tak. Kardinál Bagnasco, predseda CCEE, v predstavení programu vysvetlil, prečo tému solidarity dnes európski biskupi pokladajú za kľúčovú.

„Silný kultúrny individualizmus, ktorý sa všade rozsieva, nie je náhodilý: šíri sa zámerne, na rozpustenie kultúry spojenia, a to na všetkých úrovniach: v rodine, v občianskej spoločnosti, v náboženských komunitách...

Tento stav vecí v ľuďoch vytvára zmätok a strach.“ Janovský arcibiskup zdôraznil presvedčenie, že „ak by Európa mala stratiť zmysel solidarity medzi jednotlivcami, národmi a štátmi, bola by to zrada kresťanského posolstva, ochudobnenie celej spoločnosti a oslabenie európskej civilizácie“.

Cirkev je povolaná ohlasovať Krista
Ku kritickým slovám ale dodal aj nádej: „Cirkev verí v Európu, verí v jej kresťanskú budúcnosť, v jej humanistický impulz, napriek tieňom a spomaleniam; verí v jej budúcnosť a v jej poslanie, ktoré nie je ekonomického, ale duchovného a etického charakteru.“

Proti rozdeleniam, konfliktom, polarizáciám, prejavom arogancie a neúcty voči druhým, ktoré v posledných rokoch zachvacujú európsky kontinent, sa Cirkev mieni postaviť posilnením solidarity a služby blížnemu.

Nemá to však byť len služba založená na svetských motiváciách, ale služba bytostne spojená s Kristom. „Rozprávať o dôsledkoch evanjelia bez rozprávania o Kristovi, môže ľudí upútať, ale čoskoro stratí na sile,“ zaznelo viackrát počas stretnutia.

Cirkev je povolaná ohlasovať Krista, jeho evanjelium a všetko konať pre neho a s ním. Práve táto úloha je jej vlastná a jej prostredníctvom chce byť užitočná pre posilňovanie jednoty európskeho kontinentu.

Myšlienka solidarity motivovanej vierou sa niesla celým zasadaním, správami o projektoch, predstavovaním štatistík z jednotlivých krajín, diskusiami o spôsoboch spolupráce, ale aj liturgickými sláveniami.

Prostredie najstaršej poľskej diecézy tomu dodalo špecifickú atmosféru. Rozsiahly arcidiecézny seminár, nádherná katedrála i farský kostol, skvelé chrámové zbory aj schopnosť perfektnej organizácie, to všetko podčiarklo životaschopnosť Cirkvi v Poľsku.

Aj Slovensko má svoju úlohu
Prítomnosť predsedu vlády i prezidenta Poľskej republiky, predovšetkým však obsah ich príhovorov naznačil, že cirkevní a občianski predstavitelia - napriek rôznosti kompetencií - môžu vo vzájomnej úcte spolupracovať.

Liturgické slávenia, verejné zasadania i stretnutia za zatvorenými dverami smerovali k posilneniu snahy Cirkvi integrovať, vytvárať spojenia tam, kde začínajú chýbať, investovať úsilie do prehlbovania porozumenia, riešenia konfliktov a podpory spolupráce.

V spoločnosti, ktorá sa z roka na rok stáva čoraz viac individualistickou, to však nie je ani nebude ľahká úloha.

Je to ale dôležitá výzva, v ktorej má významnú úlohu aj Slovensko. Práve z našej krajiny plenárne zasadanie CCEE v Poznani zvolilo na čelo svojho sekretariátu Martina Michalíčka, kňaza Nitrianskej diecézy.

Bol to prejav dôvery i vyznačenie pre Cirkev na Slovensku, pretože organizačné zabezpečenie chodu CCEE je mimoriadne náročné. Martin Michalíček mal niekoľko mesiacov možnosť pripravovať sa na to ako vicesekretár popri portugalskom pátrovi Duarteovi da Cunhovi, ktorého služba CCEE plenárnym zasadaním v Poznani vyvrcholila.

K zvoleniu novému generálnemu sekretárovi zablahoželal aj arcibiskup Zvolenský a pridal sa tak k prianiam Božieho požehnania pre snahu spájať cirkvi európskych krajín v zameraní na dobro celého kontinentu.

Toto želanie je azda najlepšie obsiahnuté v modlitbe za Európu, ktorá - tak ako všetky stretnutia CCEE - sprevádzala aj zasadanie v Poznani: „Nech ťa prijme, Pane Ježišu Kriste, naša milovaná Európa!

Nech otvorí dvere i srdce na pochopenie a prijatie obáv, starostí a problémov národov, ktoré ju prosia o pomoc. Nech výrazne a štedro dokáže zodpovedať svojim kresťanským koreňom! Otvor budúcnosť pre veľkodušné a slobodné rozhodnutia v znamení vzájomnej úcty, aby Európa bola domovom národov!“

Stretnutie v Poznani bolo ozajstnou skúsenosťou spoločného „domu národov“ - v ktorom žijú Slovania, Nemci, Taliani, Maďari, Francúzi, Španieli, Angličania...

A všetci títo prejavili záujem nielen komunikovať, ale aj pomáhať druhým, motivovaní vierou v jedného Pána. Budúcnosť ukáže, ako sú európski kresťania schopní tieto myšlienky a skúsenosti preniesť do praxe.