Hazard s vlastnou existenciou

Strach z vojny dolieha na nás všetkých. Ako prostriedok na zabezpečenie mieru mnohé štáty volia predovšetkým zbrojenie. Aj keď prvotným úmyslom je azda ochrana obyvateľstva, na mieste je otázka, či nám tento spôsob naozaj prinesie pokoj.

BLÍZKO JADROVEJ SKAZY

Pedagóg a teológ Radovan Šoltés upozorňuje, že pri akumulovaní vojenského arzenálu vzniká aj možnosť jeho budúceho zneužitia. V kontexte dneška pripomína situáciu spred takmer 64 rokov.

„Preteky v zbrojení, ktoré sme zažili v čase studenej vojny medzi východným a západným blokom, takmer vyústili do tretej svetovej – v podstate totálnej jadrovej – vojny. Hrozilo to pri takzvanej kubánskej kríze v októbri 1962.“

Kubánska kríza bola napätá konfrontácia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, ktorá vznikla v dôsledku rozmiestnenia sovietskych jadrových rakiet na Kube. Je považovaná za moment, keď bol svet najbližšie k jadrovej vojne.

Niektorí členovia americkej štátnej administratívy sa neskôr vyjadrili, že pri odchode do práce sa lúčili s rodinami myšlienkami, že sa vidia možno naposledy.

„To, že sa ľudstvo dostalo na hranice hazardu s vlastnou existenciou, ostro odsúdil vtedajší pápež Ján XXIII. Taktiež i Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et spes,“ hovorí teológ.

Cituje pritom zo spomínaného dokumentu: „Každá vojnová činnosť, ktorá smeruje k  zničeniu celých miest alebo rozsiahlych oblastí aj s ich obyvateľstvom bez akéhokoľvek rozdielu, je zločinom proti Bohu a proti samému človeku, ktorý treba rázne a rozhodne odsúdiť.“

VOJNOVÁ PSYCHÓZA DNEŠKA

Radovan Šoltés zdôrazňuje, že postoj sociálnej náuky Cirkvi voči použitiu zbraní hromadného ničenia a jadrovému zbrojeniu bol vždy jednoznačne odsudzujúci.