Hieronym spojil múdrosť s láskou k slovu

Budúci rok uplynie 1600 rokov od smrti sv. Hieronyma, vynikajúceho prekladateľa Svätého písma do latinčiny. Minulý týždeň pápež František určil 3. nedeľu v Cezročnom období, ktorá pripadne budúci rok na 26. januára 2020, ako Nedeľu Božieho slova. O Vulgáte – hodnotnom Hieronymovom latinskom preklade nám porozprával biblista Jozef Jančovič (50).
Anna Stankayová 09.10.2019
Hieronym spojil múdrosť s láskou k slovu

Snímka: wikimedia commons

Hieronymov preklad Vulgáta bol dlho jediným uznaným latinským prekladom. V akých podmienkach vznikal?

Svätý Hieronym ho začal v Ríme v roku 383 a ukončil v roku 405 už v Betleheme. Náročnú a precíznu dvadsaťročnú prekladateľskú prácu začal na pokyn pápeža Damaza. 

Oplatilo sa. Na svete bol preklad v kultivovanej latinčine, ktorý sa postupne presadil a globálne vplýval od 9. stor. v západnej Cirkvi na modlitbu a teologické myslenie generácií, ale aj na kultúru.

Preklad sa zakladal na veritas hebraica, čiže „hebrejskej pravde“, spočívajúcej v tom, že preklad starozákonných kníh okrem siedmich deuterokánonických kníh Hieronym urobil z hebrejských rukopisov, ktoré v Palestíne získal od rabínov a s nimi dané texty aj konzultoval. 

Jeho pracovné podmienky sa menili podľa miesta pobytu. Práve  Betlehem - miesto narodenia Božieho Syna, Slova od Boha, sa mu od roku 387 až do smrti v roku 420 stal miestom nielen práce s Božím slovom, ale aj modlitby, askézy, charity a duchovného sprevádzania iných. 

Ak by sme to mohli porovnať – ako vznikajú dnešné preklady a ako to bolo kedysi? 

Dnešné moderné preklady vznikajú v dlhodobých tímových projektoch z pôvodných zdokonalených kritických textov blízkych textu svätopiscov. Na preklade participujú okrem biblistov i odborní znalci nielen biblických, ale aj moderných jazykov; isté pasáže sa konzultujú s básnikmi a zasa iné s prírodovedcami. 

V čase Hieronyma neboli pramene, slovníky a iné nástroje, ktoré máme dnes. Jeho znalosť klasických jazykov gréčtiny, latinčiny a tiež znalosť hebrejčiny a aramejčiny bola fenomenálna. V prípade hebrejských textov prekladal z rukopisov s konsonantickým textom bez samohlások, ktoré boli do textov vnesené masoretmi až neskôr.

Pri preklade postupoval metódou „slovo za slovo“ a pokladal i slovosled za mimoriadne dôležitý, hoci niekedy sa od literárneho prekladu priklonil k voľnejšiemu prekladu podľa zmyslu. 

V prípade deuterokánonických kníh preklad urobil narýchlo alebo zrevidoval ich preklad kníh v starom latinskom preklade Vetus Latina. Žalmy prekladal až trikrát do latinčiny. Najviac si cenil ich posledný preklad Iuxta Hebraoes ukončený v roku 405 z hebrejčiny, hoci sa nikdy v liturgii nepoužíval. 

Ako sa vôbec dostal k prekladu Biblie? Čo ho podnietilo, aby sa mu venoval?

Bola to spoločenská objednávka doby. Pápež Damaz (366 - 384) po synode v Ríme v roku 382 naliehal na nevyhnutnosť revízie starších latinských prekladov, ktorá vyvrcholila v príprave latinského prekladu Vulgata. Výraz znamená „rozšírený“ preklad. Ten postupne vyradil nepresné preklady, ktoré boli v Cirkvi v obehu v slobodnej pokonštantínovskej dobe.

Hieronym začal v Ríme pracovať pod ochranou Damaza, no keď sa k nemu viacerí ľudia začali nepriateľsky správať, po smrti Damaza z Ríma odišiel, čo paradoxne prinieslo požehnanie, pretože príchodom do Betlehema v roku 387 prekladal starozákonné knihy do latinčiny nie z gréčtiny, ale z hebrejských textov. Viedli ho k tomu aj obranné dôvody. Kresťanov totižto obviňovali, že v diskusiách necitujú starozákonné texty v zhode s originálom.   

Hieronym sa pokladá za jedného z najväčších interpretov Svätého písma. Vychádza sa aj dnes z jeho prekladu alebo je diametrálne odlišný?

Zanechal nám komentáre, napríklad k Izaiášovi s azda najslávnejším citátom: „Kto nepozná Písmo, nepozná Krista“, komentoval evanjelium Matúša a niektoré Pavlove listy. Najcennejším je však jeho monumentálny preklad z dôvodu jasného výkladu slov, prekladateľskej vernosti a elegantnej latinčiny. 

No ako každé ľudské dielo, aj jeho preklad má isté nedostatky týkajúce sa významu slov alebo nadmernej interpretácie. Napríklad robí mariologický preklad Gn 3, 15 ipsa conteret caput tuum „ona ti (hadovi) rozšliape hlavu“, keď jasne odkazuje na Pannu Máriu, ktorú často vidíme na obrazoch a sochách s hadom pod nohami, no v hebrejskom texte je „ono (potomstvo) ti rozšliape hlavu“. 

Taktiež časté zobrazenie Mojžiša s rohami je umelecký vplyv jeho prekladu v Ex 34, 29 (30. 35): cornuta esset facies sua „jeho tvár bola rohatá“. Pôvodný text má: „jeho tvár žiarila“. 

Ježišov príkaz apoštolom v Mt 28, 19 s kľúčovým gréckym slovom matheteusate „urobte učeníkmi“ preložil: docete omnes gentes „učte všetky národy“. Vieme, že urobiť z niekoho učeníka je oveľa náročnejšie, ako len učiť. Slávne anjelské zvolanie: „a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ v Lk 2, 14 je v mnohých moderných prekladoch upravené na „ľuďom milovaných Bohom“. 

Prvé dva príklady, ale aj iné nepresnosti Vulgáty medzičasom odstránila jej revízia pod menom Neovulgáta, ktorú schválil sv. Ján Pavol II. v roku 1979. Má sa brať do úvahy pri príprave liturgických prekladov, no nie v zmysle, že sa robí preklad z latinského prekladu, ako to máme v prípade katolíckeho prekladu Nového zákona u nás.

Neovulgáta určuje najmä preklad komplikovaných textových miest v liturgických prekladoch a zároveň traduje dlhodobé a výhradné používanie Vulgáty v liturgii západnej Cirkvi.