Hľadať alibi je krátkozraké

Určite si viacerí pamätáte novoročný prejav po dlhom čase slobodne zvoleného prezidenta Československa Václava Havla: „Předpokládám, že jste mne nenavrhli do tohoto úřadu proto, abych vám i já lhal. Naše země nevzkvétá.“ Isto sa nechcel priateliť s alibizmom, ktorým sa dovtedy obhajovala materiálna i duchovná stagnácia spoločnosti.
Peter Slovák 12.10.2021
Hľadať alibi je krátkozraké

Ilustračná snímka: Peter Slovák

V istej televíznej zábavnej relácii hádajú povolania hostí. Jedným z povolaní, na ktoré hostia nemohli prísť, bolo povolanie výrobca alibi. Neviete si predstaviť, že také niečo vôbec môže existovať a o čo vlastne ide?

Jednoducho ide o človeka, ktorý iným za odplatu vyrobí alibi, aby dokázali zakryť svoju aktivitu, ktorá by mohla byť kompromitujúca. Dosť bizarné, čo poviete? 
 

Alibizmus nie je Božia ponuka

Veľký slovník cudzích slov (2006) ponúka takéto vysvetlenie alibizmu: Ide o opatrnícku snahu uniknúť pred zodpovednosťou; taktika dvojakej tváre. Človek klame iných, no najmä samého seba. To však nie je Božia ponuka. Boh totiž nie je alibista a nesľubuje nám len pozitívne dni.

Pápež František nám to pri návšteve Slovenska pripomenul v Prešove: „Svätý Ján videl v kríži Božie dielo. Spoznal v ukrižovanom Kristovi Božiu slávu. Nehľadiac na zdanie, videl, že on neprehral, ale je Boh, ktorý sa dobrovoľne ponúka za každého človeka. Prečo to urobil? Mohol si zachrániť život, mohol sa držať obďaleč od našich najbiednejších a najkrutejších dejín.

A predsa, chcel vojsť dovnútra, ponoriť sa do nich. Preto si vybral najťažšiu cestu: kríž. Aby nebol na zemi žiadny človek až taký zúfalý, že by sa s ním nemohol stretnúť. Dokonca aj v beznádeji, v tme, v opustenosti, v hanbe za svoju biedu a omyly. Práve tam, kde si myslíme, že Boh nemôže byť, práve tam vstúpil.“
 

Prijať rozhodnutie

A my môžeme pokračovať, hoci Pán Boh mohol urobiť inak, rozhodol sa obetovať svojho Syna. Človek musí prijať zodpovednosť za svoje správanie, inak bude stagnovať v každej oblasti života.

Boh sa nevyhováral, neposunul rozhodnutie na niekoho iného, ale svojho Syna daroval, aby nás vykúpil. Ani my sa nemáme vyhovárať na iných, spoločnosť či štát. Každý sám za seba má prijať rozhodnutie za vlastný život - ísť za pravdou.

Ale pozor, nevytvárať si vlastné pravidlá a „zákony“, ktorými si ospravedlňujeme svoje, niekedy nie najlepšie počínanie. Či už v manželstve, alebo v zasvätenom živote sme svojím rozhodnutím Bohu sľúbili, že nebudeme hľadať alibi.

Vyhovárať sa na situáciu a ospravedlňovať si zlyhania spôsobené vlastným egom pred Bohom totiž neobstojí.