Horúce hlavy, ktoré spojil Kristus

Ich skutky sú staré dvetisíc rokov, počúvame o  nich opakovane. Možno sme si z apoštolov časom urobili až mýtické postavy, ale oni boli takí istí ľudia ako my.

DYNAMICKÝ KOLEKTÍV

„V prípade apoštolov ťažko hovoriť o kolektíve, pretože nevieme, ako naozaj fungovali,“ vysvetľuje na úvod kňaz Róbert Horka.

Na viacerých miestach Biblie nájdeme označenie Dvanásti, nikde však nie je jednoznačný zoznam mien. „Je možné, že sa zloženie tohto spoločenstva menilo. Dôvody mohli byť prozaické, napríklad smrť. Tiež nemuseli chodiť vždy, všade a všetci spolu. Ježiš ich predsa vysielal na cesty.“ Meno apoštol samo osebe znamená: ten, čo bol vyslaný.

Stojí preto pred nami výzva pokoriť prvý z  predsudkov, a  to vnímanie apoštolov ako celok uzavretý do seba. „Bolo to pomerne voľné a otvorené spoločenstvo ľudí, ktorých priťahovala osoba Ježiša z Nazareta. Napokon, sám Ježiš im zakázal uzatvárať sa. Ba pokarhal ich, keď zakazovali iným vyháňať v jeho mene zlých duchov tak, ako to robili oni sami.“

PESTRÁ PALETA

Ich vzťahy boli dynamické, a ako to v spoločenstvách býva, nevyhli sa vzniku skupiniek. „Ján a Jakub ako bratia držali spolu, dostali aj spoločnú prezývku Synovia hromu. Často ich vidíme s Petrom a jeho bratom Ondrejom, asi si ako bývalí rybári rozumeli. Z ich prezývky aj z toho, ako chceli na samaritánsku dedinu zvolať oheň a síru, sa zdá, že mali prudkú povahu, akú mal asi aj Peter, keďže odťal v Getsemanskej záhrade sluhovi Malchusovi ucho.“