Hrdina z Lorchu sa ohňa nezľakol
Florián z Lorchu sa narodil okolo roku 250 neďaleko rieky Enns v starorímskom meste Aelium Cetium (dnes Sankt Pölten) na území nášho susedného Rakúska.
V mladosti vstúpil do armády a postupom času sa vypracoval na vysokého dôstojníka.
Popri vojenských povinnostiach mal na starosti tiež organizáciu a vedenie hasičských zborov. V tom čase to bola elitná rímska jednotka zložená z tisícok vojakov.
Najprv priateľ, potom kat
Cisárovi Diokleciánovi bol spočiatku sympatický. Imponovali mu jeho schopnosti riešiť problémy, perfektná práca s ľuďmi i to, s akou ľahkosťou zvláda náročné povinnosti.
Keď sa však dozvedel o jeho nábožnom živote a viere v Krista, Diokleciánovo nadšenie pominulo. A keď sa k cisárovi dostalo, že Florián neplní jeho príkazy v podobe prenasledovania kresťanov, jeho osud bol spečatený.
Za Floriánom preto poslal svojho zástupcu Aquilina, aby tieto fámy prešetril. Na stretnutí zisťoval, prečo odmieta cisárove nariadenia v podobe trestania kresťanov či ich nútenia obetovať rímskym bohom, vypaľovania kostolov alebo ničenia kresťanských kníh.
Na túto výzvu vojak reagoval priznaním sa k Ježišovi a odvážne prijal rovnaký trest, aký čakal všetkých kresťanov tej doby. Aquilinus mu ponúkol zvýšenie platu i povýšenie, ak sa svojej viery vzdá, ten si to však nerozmyslel.
Pobúrený ho dal zbičovať, čo Florián pevne ustál so slovami, že pre cisára utrpel mnoho rán, prečo by pre pár škrabancov mal zaprieť Krista. Cisárov zástupca sa jeho odvahy zľakol a obával sa, že tieto jeho slová podnietia ostatných k vzbure.
Namiesto ohňa voda
Podľa tradície sa sám odovzdal vojakom v Lorchu, keď obliehali kresťanov. Chceli ho zaživa upáliť, no Florián vojakov podpichol, aby zapálili oheň, a ak tak urobia, vyšplhá sa po plameňoch až do neba.
Namiesto upálenia ho teda napoly stiahli z kože a bičovali, ale tieto muky prežil. Aquilinovi to však nestačilo; aby mal istotu, že sa ho „zbavil“, priviazali mu kameň o krk a hodili ho do rieky Enns.
Neskôr jeho telo kresťania vytiahli a pochovali.
Patrón Poľska i Rakúska
Približne o 600 rokov neďaleko Floriánovej hrobky vyrástla dedina Svätý Florián a svätcovo telo previezli do augustiniánskeho opátstva neďaleko Linzu.
Okolo roku 1200 sa stal spolupatrónom Poľska. Stalo sa tak po tom, čo pápež Lucius III. súhlasil so žiadosťou poľského kniežaťa Kazimíra II. a krakovského biskupa, ktorí žiadali zaslanie jeho ostatkov do krajiny.
Odvtedy je tiež patrónom Rakúska – špeciálne Linzu a Horného Rakúska. Rovnako aj hasičov či kominárov.
Uctieva sa ako ochranca v nebezpečenstve požiaru alebo povodne. Jeho sviatok je 4. mája.