Hudba potrebuje súzvuk nástrojov i ľudí

Boli ste iniciátorom a spolu so študentmi VŠMU ste založili v roku 1990 zbor Chorus Salvatoris. Čo vás k tomu viedlo?

Chrámovej a liturgickej hudbe som sa venoval od svojich študentských čias na Konzervatóriu v Bratislave. Okrem hry na hoboji som sa aktívne zapájal do života viacerých chrámových zborov ako spevák a neskôr aj ako dirigent.

Keď som v auguste 1989 tajne vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej, bol som študentom tretieho ročníka na VŠMU v odbore hry na hoboji.

Po zmene spoločenských pomerov, keď sa jezuiti opäť mohli vrátiť do jezuitského kostola, bola to pre mňa prirodzená výzva a túžba založiť zbor, ktorý by v tomto nádhernom chráme mohol pôsobiť. Vtedy ešte žil profesor Ladislav Schleicher, ktorý v rokoch 1946 – 1971 v ňom dirigoval zbor Salvator.

Po roku 1971 zrušili všetky spolky a bola pozastavená aj jeho činnosť. Keď som v roku 1990 navštívil profesora a povedal mu, že chceme v jezuitskom kostole obnoviť chrámový zbor, veľmi sa potešil.

Zbor má za sebou veľa vystúpení a ocenení. Domnievali ste sa, že bude taký úspešný?

Pri jeho vzniku som vôbec nemal ambície, že by tento zbor mal spievať koncertne doma i v zahraničí. Zmysel činnosti zboru spočíval a dodnes spočíva v jeho pôsobení pri liturgii, je teda predovšetkým liturgickým zborom.

Nazdávam sa, že ak by Chorus Salvatoris stratil túto základnú funkciu chrámového zboru, prišiel by o zmysel svojej existencie. To, že zbor vstúpil aj na koncertné pódiá, bolo vďaka postupným pozvaniam, ale nebolo to plánované.

Možno je zaujímavé spomenúť, že na začiatku časť spevákov tvorili študenti, ktorí na VŠMU študovali hru na rôznych hudobných nástrojoch. Z nich vzniklo hudobné teleso pod názvom Collegium Musicum Salvatoris.

Kombinácia zboru a hudobného telesa umožňovala uvádzanie viacerých vokálno-inštrumentálnych skladieb, čo tiež otváralo nové možnosti. Veľký význam na rozvoji zboru kladiem skutočnosti, že od roku 1999 ho vedie Róbert Mésároš.

Róbert je výborný hudobník a tiež vyštudovaný teológ so skvelým citom pre liturgiu. Druhou dirigentkou zboru je Zuzana Buchová Holičková, ktorá vyštudovala zborové dirigovanie na VŠMU.

Vzájomná spolupráca a súhra hudobnej a teologickej kompetencie obidvoch dirigentov sú jedným z kľúčov úspechu zboru. Tiež systematické budovanie kvalitného repertoáru a pravidelné spievanie pri liturgických sláveniach sú veľmi dôležitými rozmermi pre jeho rozvoj.

Ste kňaz a učiteľ liturgiky, liturgickej hudby – ako vnímate prepojenie hudby a kňazského života?

V mojom živote sa stretlo hudobné i duchovné povolanie. Takéto spojenie sa môže zdať zriedkavé, ale v našej reholi – Spoločnosti Ježišovej nie je ojedinelé.

Spomeniem aspoň niektorých jezuitov – hudobníkov a muzikológov, ktorých som mal česť poznať alebo s nimi aj spolupracovať: Igor Vajda (Slovensko), Eugenio Costa (Taliansko), Didier Rimaud (Francúzsko), Christopher Willcock (Austrália), Cristóbal Fones (Čile), Roc O’Connor (USA), Kevin Waters (USA), John Foley (USA), Manoling Francisco (Filipíny) a iní.

Ak by sme nazreli do dejín hudby, jedným z významných barokových skladateľov bol aj taliansky jezuita Domenico Zipoli. V akademickej oblasti som sa špecializoval na štúdium liturgiky a liturgickej hudby, ktorá mi je prirodzene blízka.

Hudba je univerzálnym jazykom pre mnohých, ale najmä mladých, na ktorých je zameraná moja pastoračná činnosť. Osobitne sa venujem sprevádzaniu a formácii spoločenstva MAGIS. Snažím sa o to, aby sa tieto dve povolania navzájom dopĺňali a posilňovali.

Snímka: Ján Lukáš

Mali ste za úlohu pripraviť hudbu k svätej omši, ktorú v Šaštíne slávil pápež František. Z čoho ste pri projekte čerpali?

Predovšetkým treba spomenúť, že hneď po tom, čo ma liturgista Vladimír Kiš požiadal, či by som si mohol zobrať na starosť hudbu v Šaštíne, vedel som, že budem potrebovať kompetentných spolupracovníkov.

Do najbližšej spolupráce som pozval Vladimíra Kopca, ktorý je organistom a zbormajstrom v Katedrále sv. Emeráma v Nitre. S obomi sme potom pracovali na výbere spevov. Predovšetkým sme zvážili, čo už máme k dispozícii a ktoré spevy je potrebné upraviť alebo zinštrumentovať nanovo.

Žiada sa uvedomiť si, že tento proces prebiehal až v júli, teda boli sme pod určitým tlakom, keďže nebolo dosť času rozvinúť rozsiahlejšie konzultácie o výbere hudby.

Čo vám dalo na celom procese prípravy najviac zabrať?

Príprava notových materiálov pre zbor a pre orchester nám ukrojila veľa času. Som vďačný Vladimírovi Kopcovi, že bol ochotný obetovať veľkú časť leta príprave notových materiálov.

Na orchestrálnych úpravách sa podieľal aj skladateľ a violončelista Gregor Regeš a skvelý hudobník Ondřej Múčka z Česka, za čo im patrí veľká vďaka. Určitou výzvou bolo tiež zostavenie orchestra a zboru, lebo všetci hudobníci a speváci museli byť zaočkovaní.

Vďaka šiestim zbormajstrom, s ktorými sme spolupracovali, jednotlivé zbory si naštudovali jednotlivé spevy. Napokon, okrem hudobnej stránky prípravy na slávnosť, bola dôležitá celá organizácia 130-členného telesa a logistika presunu do Šaštína, organizovanie autobusov a tak ďalej.

Obrovské množstvo práce v tejto oblasti urobila vynikajúca a spoľahlivá manažérka Veronika Štubňová, ktorá nám v správnom čase podala pomocnú ruku. Zbor pozostával zo 105 spevákov, ktorí sú členmi šiestich slovenských chrámových zborov; Chorus Salvatoris bol jedným z nich.

Cítili ste, že je to dar zhora, možno i za úsilie, ktoré sa vyvinulo v jezuitskom kostole?

Hneď po tom, čo som sa dozvedel, že mám pripravovať hudbu na slávenie Eucharistie so Svätým Otcom Františkom do Šaštína, obrátil som sa na Róberta Mésároša, či by sa zbor Chorus Salvatoris mohol zapojiť do spevu.

Tiež som jeho i Zuzanu Buchovú Holičkovú požiadal, či by sa mohli striedať pri dirigovaní hudobného telesa. Myslím si, že všetci vnímali svoju účasť v zbore pri slávení so Svätým Otcom na Slovensku ako mimoriadny dar.

Čo by ste priali zboru Chorus Salvatoris do ďalších rokov?

Čo všetko by ste asi priali svojmu dobrému priateľovi? Isto je toho veľa. Napadá mi jedna starobylá formula liturgického textu, ktorým boli uvádzaní speváci do liturgickej služby kantora a žalmistu. Nachádzame ju v Statuta Ecclesiae Antiqua (476 – 485).

V nej kňaz hovorí spevákovi: „Hľaď, aby si veril celým srdcom v to, čo budeš ústami spievať, a aby si preukázal svojimi skutkami to, čo veríš vo svojom srdci.“

Všetkým spevákom zo zboru Chorus Salvatoris by som chcel zaželať, aby boli vnímaví na to, čo spievajú, aby ich spev biblických a liturgických textov tiež pretváral a formoval ich vieru, ktorá by bola viditeľná v kráse a harmónii ich života.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.