Ján Pavol II. beatifikoval a kanonizoval i Slovákov

Naša krajina dostala od prvého slovanského pápeža siedmich orodovníkov v nebi. Troch svätcov a štyroch blahoslavených. Medzi nimi rehoľníčku i gréckokatolíckych biskupov. 
Anna Stankayová 14.05.2020
Ján Pavol II. beatifikoval a kanonizoval i Slovákov

Sestra Zdenka Schelingová je prvou blahoslavenou ženou v novodobých dejinách Slovenska. Snímka: wikimedia commons/Jerzy Opioła

Počas svojho 26-ročného pontifikátu Ján Pavol II. beatifikoval viac ako 1 330 ľudí a kanonizoval vyše 480 ľudí vrátane hŕstky našich osobností. Niektorých vyhlásil za blahoslavených či svätých priamo počas návštevy Slovenska, iných na Svätopeterskom námestí v Ríme. 

Košickí svätci

Pri prvej návšteve už samostatného Slovenska sa veriaci mohli tešiť z troch nových zástupcov v nebi naraz. Najmä tí na východe Slovenska. Na košickom letisku totiž vtedajší pápež 2. júla 1995 svätorečil mučeníkov Melichara Grodeckého, Štefana Pongráca a Marka Križina. Známi sú pod súhrnným názvom traja košickí mučeníci, ktorých 400 rokov od smrti sme si pripomenuli v septembri minulého roka. 

Hoci sa ani jeden z nich v Košiciach, či dokonca na Slovensku nenarodil, v tomto meste pár mesiacov pred mučeníckou smrťou pôsobili i dokončili svoju pozemskú púť, preto ich považujeme za svojich. V noci zo 6. na 7. septembra 1619 sa stali obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi počas povstania Gabriela Betlena. 

Svätorečenie trojice kňazov bolo vyvrcholením pápežovej návštevy východného Slovenska. Pripomeňme si slová sv. Jána Pavla II., ktoré vtedy adresoval veriacim: „Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch odvážnych svedkov evanjelia. Oni v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi. Toto ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednosti, ktorý treba mať pred očami v ťažkých a riskantných chvíľach voľby, ktoré nechýbajú ani dnes“.

Prví gréckokatolíci

O šesť rokov neskôr sa ďalších zástupcov v nebi dočkali i gréckokatolícki veriaci. Na Námestí sv. Petra v Ríme vyhlásila pôvodom poľská hlava Katolíckej cirkvi 4. novembra 2001 za blahoslavených prvých dvoch mužov – biskupa Pavla Petra Gojdiča a kňaza Metoda Dominika Trčku. Po takmer dvoch rokoch zase počas svätej omše v bratislavskej Petržalke pred Kostolom Svätej rodiny blahorečil gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka.

Pavol Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 pri Prešove a v roku 1927 sa stal biskupom. Až on bol v podstate prvým Slovákom, ktorého Ján Pavol II. zapísal do zoznamu pre Cirkev výnimočných a Bohu blízkych ľudí. Sľubný rozvoj duchovného života v Prešovskej eparchii, ktorej bol od roku 1940 sídelným biskupom, prerušil komunistický režim, ktorý od začiatku bojoval proti Katolíckej cirkvi. Biskup sa mohol zachrániť prestupom na pravoslávie, avšak zostal do konca života verný Svätému Otcovi aj Cirkvi.

Koncom apríla 1950, keď činnosť Gréckokatolíckej cirkvi zakázali, Pavla Petra Gojdiča zatkli a až do svojej smrti putoval po rôznych väzniciach. V procese s takzvanými vlastizradnými biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom ich spolu v januári 1951 odsúdili na doživotie a odňali im všetky občianske práva. Posledné dni strávil na nemocničnej izbe v leopoldovskej väznici, kde v deň svojich 72. narodenín 16. júla 1960 zomrel.

Druhý z dvojice blahoslavených mučeníkov v roku 2001 bol gréckokatolícky kňaz Metod Dominik Trčka, ktorý sa narodil v roku 1886. Považuje sa za jedného zo zakladateľov gréckokatolíckych redemptoristov na Slovensku. V decembri 1921 vďaka nemu vznikol v Stropkove prvý slovenský kláštor redemptoristov oboch obradov – západného i východného.

O desať rokov neskôr sa podieľal na otvorení gréckokatolíckeho kláštora v Michalovciach. Neskoršie pôsobil v sabinovskom kláštore, kde bol i v čase barbarskej noci. Aj on prešiel niekoľkými väznicami. V roku 1951 ho obvinili zo spolupráce s biskupom Gojdičom a odsúdili na 12 rokov. Osudným sa mu na Vianoce 1958 stalo tiché spievanie kolied v leopoldovskej cele, za čo si vyslúžil pobyt v chladnej betónovej miestnosti s malým okienkom a s nepravidelnou stravou, čo podlomilo jeho zdravie. Zomrel v marci 1959 a pochovali ho rovnako ako i biskupa Gojdiča na leopoldovskom väzenskom cintoríne. 

Do tretice Vasiľ Hopko

Tretím gréckokatolíckym blahoslaveným z čias pôsobenia pápeža Jána Pavla II. sa stal biskup Vasiľ Hopko. Blahorečil ho v roku 2003 v Bratislave-Petržalke a pri sv. omši na jeho adresu povedal tieto slová: „Biskup Vasiľ nikdy nezaprel svoju príslušnosť ku Katolíckej cirkvi a vernosť pápežovi“.

Aj tohto blahoslaveného spája s jeho predchodcami náročná väzenská púť a trpký život. Na rozdiel od nich sa z cely po takmer 14 rokoch dostal na slobodu a ešte necelých 10 rokov pracoval na obnovení Gréckokatolíckej cirkvi. Jeho život sa začal v roku 1904 pri Bardejove. V roku 1933 sa stal prvým farárom novozriadenej pražskej gréckokatolíckej fary.

Začiatkom 40. rokov sa vrátil do Prešova, kde sa začala jeho spolupráca s Pavlom Petrom Gojdičom. V roku 1947 sa stal jeho pomocným biskupom. V apríli 1950 však aj jemu dali na výber konvertovať na pravoslávie alebo ísť do väzenia. Vybral si druhú možnosť, čo ho stálo 13 a pol roka za mrežami v piatich rôznych väzniciach, čo na ňom zanechalo trvalé následky. Začiatkom apríla 1969 sa stal svätiacim biskupom a povzbudzoval veriacich i svätil nových kňazov. Jeho príbuzný sa o ňom vyjadril, že hoci bola jeho biskupská mitra zvonka nádherne ligotavá, zvnútra bola tŕňovou korunou, trpel však v tichosti. Zomrel v júni 1976.

Jediná žena

V bratislavskej Petržalke vyhlásil v roku 2003 vtedajší pontifex za blahoslavenú aj rehoľníčku z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža. „Rehoľná sestra Zdenka, aby pomohla služobníkom Pána Boha, neváhala vystaviť vlastný život nebezpečenstvu,“ vyslovil pri svätej omši Ján Pavol II.

Vlastným menom Cecília Schelingová sa narodila v roku 1916 v oravskej obci Krivá. Po vyštudovaní zdravotnej školy zložila v roku 1937 prvé rehoľné sľuby, v roku 1943 večné. V nemocničnom prostredí pracovala 15 rokov, do roku 1952.

Aj ju zasiahla politická zmena. Snažila sa brániť Cirkev, dvakrát pomáhala utiecť väzneným katolíckym kňazom. Jej odvážne činy však koncom februára 1952 štát potrestal 12-ročným odňatím slobody a 10-ročnou stratou občianskych práv. Tvrdé vyšetrovanie a mučenie sa podpísali na jej zdraví. Po troch rokoch strávených za mrežami niekoľkých slovenských i českých väzníc sa v polovici apríla 1955 ťažko chorá sestra Zdenka dostala do trnavskej nemocnice. Zomrela 31. júla 1955 ako 38-ročná. 

V roku 1970 zrušil Najvyšší súd SR rozsudok v celom rozsahu, čím sa rehabilitovali jej občianske práva. Jej proces blahorečenia inicioval v roku 2000 arcibiskup Ján Sokol.

Citáty Jána Pavla II. sú z www.kbs.sk